Štátny tajomník Galek Ľudia si za elektrinu priplatia aj kvôli Ficovej „sekere“ (video + text)

Prečo rastie cena elektriny na európskom trhu?

Dôvodov je niekoľko. Prvým je zvýšenie spotreby elektriny, hlavne oživenie priemyselnej výroby po útlme spôsobenom pandémiou koronavírusu. Vzrástol dopyt po mnohých komoditách, napríklad po oceli, hliníku, dreve.

Druhým dôvodom je nedostatok zdrojov elektriny. Nemecko odstavuje svoje jadrové elektrárne, zároveň chce prejsť zo svojich uhoľných elektrární na ekologickejšie zdroje. Vytvára to priestor na vznik nových zdrojov energie a tlak je hlavne na výrobu z obnoviteľných zdrojov. Tie však vznikajú pomaly a výroba z obnoviteľných zdrojov nie je veľmi stabilná, a preto potrebuje podporu zo záložných zdrojov. Podporné zdroje boli ešte donedávna dosť drahé a potrebovali subvenciu od štátu.

A tretí dôvod?

Ďalším dôvodom je to, že za existujúce zdroje energie, fungujúce na báze plynového alebo uhoľného paliva, musíme platiť emisné povolenky. Cena týchto povoleniek rastie – kým k 1. januáru tohto roku stála povolenka 32,7 eura za tonu, dnes sa rozprávame o 55, 55 eura. Oproti minulému roku je to viac ako dvojnásobný nárast.

Ceny emisných povoleniek sa dvíhajú kvôli dekarbonizačným plánom Európskej únie. EÚ tlačí na to, aby sme „ozeleňovali“ našu energetiku i našu spotrebu. Cena energie, ktorá nie je zo „zelených“ zdrojov, je preto drahšia.

Tieto tri faktory – zvýšenie spotreby, emisné povolenky a nedostatok výrobných zdrojov – tlačia na cenu komodity, ktorá v našich podmienkach tvorí asi 40 percent z koncovej ceny elektriny.

Aký má táto situácia so zdražovaním elektriny vplyv na naše slovenské účty za energie?

Najskôr sa pozrime na to, ako sa vyvíjala cena elektriny ako komodity. V roku 2016 stála elektrina ako komodita takmer 27 eur za megawatthodinu. V ďalších rokoch jej cena postupne rástla. V spomínanom roku 2016 hovoril Robert Fico o stabilných cenách energií, ale v jeho ponímaní to znamenalo to, že ak sa niekde vďaka nízkym cenám komodity ušetrilo, tak niekde sa zas mohlo pridať. A to sa dialo, pridával svojim kamarátom, ktorí vyrábali elektrinu z fotovoltiky alebo z pálenia uhlia.

V konečnej cene za elektrinu bude budúci rok započítaná cena komodity vo výške 61,2 eura/MWh. Dnes je však vývoj cien elektriny na svetových trhoch ešte dramatickejší. Keď dnes neregulovaný subjekt nakupuje elektrinu na budúci rok, tak platí asi 85 eur. Okamžitá cena sa dokonca pohybuje vo výške okolo 100 eur za megawatthodinu. Pokiaľ vývoj bude takto pokračovať, bude to budúci rok ešte dramatickejšie.

Robert Fico na svojich tlačových konferenciách zdôrazňuje, že samotná cena elektriny ako komodity tvorí len 40 percent konečnej ceny, ktorú platíme ako spotrebitelia. Zvyšných 60 percent sú iné položky, ktorých výšku vie štát ovplyvniť. Ako to teda funguje?

Je veľmi paradoxné, že o tom hovorí Robert Fico, lebo za značnú zložku z tých 60 percent zodpovedá práve on. Okrem objektívnych nákladov sú v tom aj čisto politické rozhodnutia. Približne 40 percent z koncovej ceny za elektrinu tvorí „silová zložka“, teda samotná komodita, o ktorej sme sa rozprávali. Elektrinu nestačí vyrobiť, treba ju aj dopraviť. Preto je ďalšou časťou nákladov distribúcia, strata na distribúcii a prenos. Potom sú tam ešte náklady z dodávky a tarifa za systémové služby.

A nakoniec je tu tarifa za prevádzkovanie systému. V prípade domácností tvorí táto položka 17,76 percenta konečnej sumy, pre firmy to je ešte viac, okolo 20 percent. Táto položka je výsledkom čisto politických rozhodnutí.

Prečo?

Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) znamená napríklad podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.  Alebo podpora výroby elektriny pálením domáceho uhlia. Na toto priemerná domácnosť dopláca zhruba 50 až 60 eur každý rok. A TPS je zároveň položka, s ktorou vieme najviac hýbať. Samozrejme, vieme sa hýbať aj v rámci distribúcie alebo prenosu, ale to je už úplne na rozhodnutí nezávislého regulačného orgánu, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Zdôrazňujem, že hovorím o nezávislom regulačnom úrade, lebo v minulosti bol tento úrad politicky znásilňovaný. Šéfovali mi páni Jozef Holjenčík, po ňom nastúpil Ľubomír Jahnátek a obaja často regulovali koncové ceny podľa toho, ako „pískal“ Robert Fico.

Robert Fico však argumentuje, že sa mu dlhé roky darilo držať stabilné ceny za energie a ľudia vďaka týmto zásahom štátu necítili, že majú vyššie výdavky. Ako sa mu to darilo?

Opäť si pomôžem číslami. Tarifa za prevádzkovanie systému začala narastať zhruba v roku 2010, keď začala na Slovensku vo väčšom vznikať výroba energie z obnoviteľných zdrojov a bolo ju treba dotovať. Boli to fotovoltické elektrárne, stanice na biomasu či bioplyn, alebo vodné elektrárne. Všetko to dostalo vyššiu výkupnú cenu, ako by bola trhová.

Štát sa sám zaviazal vyrábať viac energie z obnoviteľných zdrojov, ale odmietol do toho investovať. Preto povedal investorom, že to majú robiť oni, a garantoval im na 15 rokov stabilnú výkupnú cenu. Vtedy prišli oligarchovia, napojení na stranu Smer, napríklad pán Brhel, ktorý dnes sedí vo vyšetrovacej väzbe, a v rámci firmy Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) urobili tender na 120 megawattov kapacít a rozdali si ich medzi sebou.

Tvrdíte, že viacerí podnikatelia spojení so Smerom, ktorým by sa inak neoplatilo vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, sa do projektu zapojili, lebo štát im garantoval štedrý zárobok z dotácií – na ktoré sme sa nakoniec všetci skladali a skladáme cez tarifu na prevádzkovanie systému?

Zjednodušene to platí. Napríklad v roku 2010 sme mali trhovú cenu 40 eur na megawatthodinu, ale fotovoltiky dostávali 430 eur na megawatthodinu. Rozdiel medzi týmito sumami bola dotácia, podpora, ktorú sa štát zaviazal dodať podnikateľom, ktorí do toho investovali. Problém bol v tom, že štát za svoje politické rozhodnutie odmietol prevziať zodpovednosť. Radšej to preniesol do koncových cien elektriny, konkrétne do tarify na prevádzkovanie systému.

Ako sa teda Robertovi Ficovi darilo držať stabilné ceny, keď pribudla ešte aj TPS?

Cena elektriny ako komodity klesala dole a zároveň sa dvíhali dotácie na obnoviteľné zdroje.

To znamená, že nebyť TPS-ky, ľudia by platili nižšie účty za elektrinu – vďaka dotáciám však platili rovnako, čím sa Robert Fico teraz chváli a mohol si to dovoliť preto, lebo klesala cena komodity?

Presne tak. Nie je to však všetko. Boli totiž roky, keď výška štátnej podpory energií z obnoviteľných zdrojov stúpla tak, že Ficovi by sa nepodarilo udržať stabilné ceny a ľudia mali platiť viac. Čo teda urobili? Domnievame sa, že Robert Fico ovplyvnil reguláciu, ktorá má byť zo zákona nezávislá, a regulačný úrad pod Ficovým vplyvom povedal, že cena za TPS bude v roku 2015 napríklad 21,8 eura napriek tomu, že reálne mala byť vyššia. Fungovalo to tak, že štát nedoplatil nič, všetku podporu vyplácali distribučné spoločnosti a tie si následne tieto peniaze od štátu nárokovali. Takto tam vznikol veľký dlh.

Ceny energií boli teda z hľadiska bežného spotrebiteľa každý rok veľmi podobné, ale vytváral sa nám dlh, spôsobený nevyplatenými dotáciami na TPS?

Áno. Dlh štátu voči distribučným spoločnostiam dosiahol výšku až 360 miliónov eur. Voláme to „Ficov dlh“. Je to dôsledok toho, že sa rozhodol politicky znásilniť regulačný úrad. Všetky tieto peniaze mali byť z politického rozhodnutia prenesené do koncových cien a mal ich teda zaplatiť spotrebiteľ. To sa však nestalo. Preto vznikol dlh, ktorý nám tu Robert Fico nechal. Je to jeden z kostlivcov, ktorí vypadávajú zo skrine a ktorých nám Fico nechal v energetike spoločne s Mochovcami, s neistotou okolo nového tepelného zdroja na Hornej Nitre...

Chcete povedať, že tento 360-miliónový dlh budeme teraz všetci splácať vo zvýšených cenách za energie?

Minulý rok sme po dlhých rokovaniach s ministerstvom financií dohodli, že 160 miliónov, ktoré vznikli ako dlh v roku 2018, bude vyplatených zo štátneho rozpočtu. Zvyšok – okolo 200 miliónov – však musí byť v koncovej cene zohľadnených. Našťastie bol tento rok vývoj TPS pozitívny, preto sa nám možno 80 až 90 percent tohto dlhu podarí zmazať. Dovolím si preto povedať, že sa nám bravúrne podarilo poradiť si s týmto obrovským „kostlivcom“, ktorého nám Robert Fico nechal v skrini a ktorý nám búchal na dvere.

Faktom však je, výrazne stúpa cena elektriny ako komodity. Ak ste sa aj nejakým spôsobom vyrovnali s problémami minulosti, vie štát urobiť niečo, čo ľuďom pomôže a zvýšenie cien elektriny na svetových trhoch nepocítia v extrémnom zvýšení svojich faktúr za elektrinu, plyn a teplo?

Keď som povedal, že sa nám do značnej miery podarilo vymazať „Ficov dlh“, viete si predstaviť, čo by znamenalo, keby sme tých 360 miliónov mali ušetrených? Keby sme ich nemuseli splácať? Dnes sme mohli mať tarifu za prevádzkovanie systému na nule! Z 23 eur mohla byť nula! Keď sa rozprávame o tom, že nám medziročne narástla cena komodity o 15 eur, tak sme mohli mať len na TPS ušetrených 23, ak by nám Robert Fico nezanechal dlhy v mene svojich „stabilných cien energií“.

Nebyť Ficovej sekery, tak by sme dnes zdraženie elektriny ako komodity v konečnom dôsledku vôbec nepocítili?

Buďme realisti. Nebyť tohto dlhu, tak by sme nemali skokové ušetrenie, ale mali by sme už aj v posledných rokoch nižšie faktúry za elektrinu a dnes by dochádzalo k trhovému nárastu. Ale zložka TPS by bola omnoho nižšia a omnoho ľahšie by sa nám dýchalo.

O koncovej cene za elektrinu pre regulované subjekty rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ako viete vy politici jednotlivé položky ceny za elektrinu ovplyvniť?

Vieme napríklad znížiť spomínanú tarifu za prevádzkovanie systému. A to sme aj zákonom urobili. Robert Fico si to nevšimol, ale ani sa nečudujem, pretože zákon, ktorý sme predkladali na jar tohto roka do parlamentu a následne prešiel v júni aj tretím čítaním, prešiel bez účasti pána Fica na hlasovaní.

Rozprávame sa o predĺžení podpory pre tie najzaťažujúcejšie obnoviteľné zdroje, teda fotovoltiku. Dnes totiž nevieme zobrať štátnu podporu týmto subjektom, pretože by to znamenalo mnohé súdne spory a arbitráže. Jediné, čo sme vedeli urobiť, bolo, že sme zákonom určili, že najviac dotované zdroje nebudú dostávať 43 eur, ale 23 eur, no zároveň to budú dostávať o 5 rokov dlhšie. Týmto ošetríme momentálnu nepriaznivú situáciu, keďže TPS je neprimerane vysoká a postupne, keď nám v najbližších rokoch vypadnú aj dotácie na energiu z hnedého uhlia či iné obnoviteľné zdroje, sa situácia zlepší.

Vďaka tomuto zákonu ušetríme na budúci rok v tarife za prevádzkovanie systému 60 až 70 miliónov eur. Odfotil som si aj hlasovanie o tomto zákone. Je zaujímavé, že Robert Fico, ktorý sa dnes pýta, čo robí vláda, má pri svojom mene nulu, čo znamená, že bol neprítomný.

Opýtam sa úplne prakticky: ako teda bude vyzerať suma za TPS na faktúrach bežných domácností na budúci rok?

Pýtate sa nesprávneho človeka, o tomto rozhodne ÚRSO, ktorý je za našej vlády naozaj nezávislým orgánom. Hovorí sa veľa napríklad o pásmovej TPS, v ktorej budú rozdelené miesta spotreby podľa množstva. Toto opatrenie môže pomôcť napríklad priemyslu, ktorý na Slovensku vytvára množstvo pracovných miest, aby vydržal zvýšenie cien elektriny vďaka tomu, že by platil nižšiu TPS. Podobne uvažujeme o chudobnejších domácnostiach, kde by sme to radi zohľadnili.

Po vašich zmenách týkajúcich sa TPS viete aspoň odhadnúť, ako výšku tohto poplatku ÚRSO na budúci rok nastaví?

Cieľom je to, aby zníženie TPS kompenzovalo svetový rast ceny elektriny ako komodity. Bohužiaľ, nárast cien elektriny je taký dramatický, že nedokážeme znížiť TPS o 15 eur za megawatthodinu. Robíme však pre to maximum, spomínaný zákon je jedným z dôkazov.

Minulý rok sme presadili to, že každý regulovaný subjekt s monopolným postavením musí zverejniť svoje cenové návrhy. Každý z nás si vďaka tomu vie pozrieť, čo si daný regulovaný subjekt uplatňuje v navrhovanej cene. Koľko dáva na odmeny manažérom, koľko na nákup automobilov, na servis zariadení a na nové investície...

Čo myslíte tými regulovanými subjektmi?

Distribučné spoločnosti, prenosová spoločnosť, teplárenské spoločnosti... všetci, ktorí majú monopol a zo zákona im nemôžu vzniknúť konkurenti.

Ako mi pomôže to, že budem mať prehľad o ich nákladoch?

Bežnej domácnosti to asi nepomôže, ale veľkým odberateľom, ktorých napríklad trápia vysoké distribučné poplatky, to pomôže efektívne upozorňovať na niektoré položky z výdavkov distribučných spoločností a vytvárať tak na nich tlak. Môžeme teda očakávať, že popri TPS nám klesne aj ďalšia časť koncovej ceny elektriny, ktorou sú distribučné či prenosové poplatky. Bez akéhokoľvek politického tlaku.

Odpoveď na otázku, ako vie štát pomôcť ľuďom pri zvyšovaní cien elektriny ako komodity, je teda taká, že sa snažíte znižovať tarifu za prevádzkovanie systému a aj vytvárať istý tlak na návrhy cien zo strany distribučných spoločností...

Máme v talóne aj ďalšie riešenia. V roku 2023 sa plánuje ukončenie výroby elektriny z domáceho uhlia, čo je ďalší Ficov kostlivec. V roku 2024 nám vďaka tomu z nákladov vypadne ďalších 120 miliónov eur, čo je ďalšia úspora.

Celý čas diskutujeme o elektrine, ale zvýšené ceny sa týkajú aj plynu...

S plynom je situácia podobná, i keď komplikovanejšia v tom, že plyn sa obvykle natlačí do zásobníkov. Tie však sú teraz poloprázdne, aj preto, že cena plynu je pomerne vysoká. Má na to vplyv aj ruská politika, keďže v prípade vysokej ceny plynu dokáže vytvárať efektívny tlak na rýchle sprevádzkovanie a dokončenie projektu Nord Stream 2. Dôsledok môže byť vyššia cena tepla pre naše domácnosti.

Máte odhad, čo zvýšené ceny za elektrinu či plyn „urobia“ s cenami iných tovarov či služieb?

Na Slovensku máme energeticky náročný priemysel – železiarne, hlinikáreň, spoločnosť, ktorá vyrába dusíkaté hnojivá, teplárne – a vyššie ceny energií sa premietnu do ceny ich komodít, ktoré predajú iným spoločnostiam, a z ich produktov zvýšenie cien pocítime aj my, bežní spotrebitelia. Tento trend, bohužiaľ, bude celosvetový. Preto by sme sa mali aj vo svojom osobnom živote snažiť o energetickú efektívnosť. Najlacnejšou a najekologickejšou energiou je práve tá, ktorú nemusíme vyrobiť, lebo ju nespotrebujeme.