7 dní v kocke Pod Kaliňákom prihára

1. Kaliňák pred vyšetrovateľom

NAKA si konečne predvolala na výsluch bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Zatiaľ ako svedka v kauze organizovanej zločineckej skupiny v polícii.

Pri Kaliňákovi treba priznať, že k skupine bödörovcov nepatril. Riadil ju oligarcha Norbert Bödör. V rámci deľby moci mu patrila polícia a špeciálne NAKA. Spolu s policajným prezidentom Gašparom, šéfom NAKA Hraškom, šéfom protikorupčnej jednotky Krajmerom a ďalšími postavami z polície, SIS a prokuratúry bödörovci zasahovali do trestného konania. A obchodovali s rozhodnutiami vyšetrovateľov.

Kaliňák – ako Brhelov človek – mal s bödörovcami komplikovaný vzťah. Je však celkom isté, že o skupine bödörovcov v polícii vedel. Zodpovednosti sa nezbaví. Úlohou vyšetrovateľov je zistiť, či tejto skupine poskytoval ako minister podporu a ochranu. Čo je trestné.

To však nie je všetko.

Kaliňáka si zrejme NAKA podá aj v ďalšej trestnej veci – v organizovanej skupine, ktorá na ministerstve vnútra manipulovala tendre. A vyberala zo štátnej kasy milióny eur.

Jedným zo svedkov v tejto kauze má byť podnikateľ Peter Petrov alias Tiger.

Pôvodne sa oňho v rámci „vojny policajtov“ zaujímala SIS a policajná inšpekcia. Bol podozrivý, že spolupracoval s vyšetrovateľmi NAKA a dodával im svedecké výpovede v niektorých menších kauzách. Výmenou za výhody pri iných stíhaniach.

Snahu inšpekcie zadržať Petrova sa pokúsil prekaziť policajný prezident Kovařík. Veľmi sporným spôsobom (cez telefón z dovolenky). Neskôr, po odstavení Santusovej z inšpekčného tímu, si hľadaného Petrova odchytila NAKA. Môžeme predpokladať, že po dohode…

Vyšetrovatelia zrejme budú tlačiť Petrova k spolupráci. A k spomienkam, ako fungovali obchody na ministerstve Roberta Kaliňáka.

Tlak na exministra vnútra a jeho ľudí sa bude po lete stupňovať.

Súbežne s tým sa budú stupňovať aj konflikty vnútri polície, prokuratúry a koalície. Napríklad o to, či sú svedkovia typu „Tiger“ dôveryhodní. Alebo vyrobení v chránenej dielni NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry.

Čakajú nás dramatické časy.

Pri týchto zrážkach, sporoch a vojnách nebude otázkou dňa, kto je ten zlý. To je dostatočne známe už dávno.

Otázka dňa bude nudnejšia, ale dôležitejšia a zložitejšia: či sa na Slovensku potláča zločin zákonným spôsobom a v medziach práva. Alebo len tak, ako sme boli zvyknutí – politicky a inkvizične. V klanovom štýle „naši“ proti „nepriateľom“.

2. Horali a Horalky

Kým na Slovensku nacvičujeme očkovacie lotérie a šerm Horalkami, vo svete sa verejná debata posúva výrazne dopredu.

Britská parlamentná komisia si vypočula profesora Andrewa Pollarda, ktorý sa podieľal na vývoji vakcíny proti covidu. Jeho závery mnohých prekvapili. Tvrdí, že očkovaním nie je možné dosiahnuť kolektívnu imunitu proti covidu, pretože delta variant sa masívne šíri aj medzi očkovanými. „Nemáme nič, čo by zastavilo prenos infekcie,“ tvrdí Pollard.

Sny vlád o kolektívnej imunite po preočkovaní väčšiny spoločnosti zrazu narážajú na fakty. A na vedu.

Slová Pollarda vlastne len potvrdili dáta z Izraela, Británie a Spojených štátov. Všade sa ukázalo, že medzi infikovanými boli vysoké počty plne zaočkovaných osôb.

Na druhej strane: výrobcovia vakcín ďalej trvajú na tom, že očkovanie je efektívne, lebo poskytuje ochranu pred vážnym priebehom ochorenia. Potvrdzujú to aj makroštatistiky z nemocníc. Spory medzi optimistami a skeptikmi sa vedú len o to, či je ochrana očkovaných uspokojivá, alebo viac obmedzená, než sa čakalo.

Polemiky predbežne ukončila americká FDA. Úrady začnú distribuovať tretiu dávku pre všetkých Američanov bez ohľadu na vek. Mali by ju dostať osem mesiacov po druhej dávke. Hladiny protilátok totiž dramaticky klesajú už šesť mesiacov po očkovaní.

Slovom, ak majú byť nové vakcíny proti koronavírusu dostatočne účinné, musí sa zvýšiť frekvencia pravidelného očkovania (čím sa mierne zvyšujú aj riziká prípadných neskorších následkov).

Nové skúsenosti s vakcínami by mali viesť k prehodnoteniu vládnej politiky. A k reforme pandemických opatrení, ktoré sú postavené na právne aj epidemicky sporných „priepustkách pre očkovaných“.

Ak vieme, že kolektívna imunita je chiméra, lebo aj očkovaní môžu šíriť infekciu na tretie osoby, kampaň „vakcína je sloboda“ stráca logiku. Aspoň tú vedeckú. A ostáva z nej len prázdna marketingová fasáda.

To isté platí o plánoch na povinné očkovanie pre vybrané profesie. Stráca zmysel, pretože by neviedlo k očakávanému efektu: k ochrane spoločnosti (nemocníc, škôl, domovov seniorov) pred šírením infekcie.

Jednoducho: očkovacia kampaň by mala byť prioritne zameraná na ohrozené skupiny (aby sme sa vyhli obetiam a plošným lockdownom). A nemala by byť automaticky spájaná s priepustkami na slobodu. 

Takýto prístup totiž neprináša riešenie, ale problém – voľné šírenie infekcie očkovanými. 

Žiaľ, na prehodnotenie stratégie vlády je už zrejme neskoro. Politickí lídri ľuďom sľúbili, že vakcína je vstupenka na hromadné akcie, resp. do reštaurácií, kín, na štadióny. A očkovaní dúfajú, že tieto sľuby budú platiť. Voľne z letiska na letisko – a potom do kina... 

Bez ohľadu na pandemické následky.

Tie sa potom predsa hodia na neočkovaných.

3. Vtedy v Kábule

Svetovou udalosťou nielen týždňa, ale roka bol hladký vstup Talibanu do Kábulu. A bleskový útek západných diplomatov. Tento obraz bude strašiť „medzinárodné spoločenstvo“ ešte dlho.

Ukazuje sa, že dohoda Spojených štátov s Talibanom bola len želaním diplomatov, nie realitou. Taliban pristúpil možno tak na jeden z desiatich bodov. Na ten, že dovolí okupantom utiecť.

Ak sa na vec pozrieme z odstupu, 20 rokov po páde Dvojičiek a po pompéznom odštartovaní „vojny proti terorizmu“ sú výsledky takéto:

- v Afganistane Západ prehral (podobne ako pred ním Sovietsky zväz)

- v Iraku vojnu nevyhral

- Líbya je rozbitá

- v Sýrii západné sily uviazli a následne sa vytratili

- Európu zaplavujú utečenecké vlny

Ešte horšie vyzerajú následky pre autoritu Spojených štátov a ich spojencov. Na Blízkom a Strednom východe si desaťročia budovali sieť spolupracovníkov (kolaborantov), ktorí sa mali stať jadrom novej spoločnosti, budovanej podľa západného vzoru. Dnes je väčšina z týchto ľudí hodená cez palubu. Najskôr boli využívaní. Potom obetovaní. Ako už toľkokrát v dejinách.

Plány na globálnu spoločnosť a nový svetový poriadok sa rozbili. Rozsah nestability, konfliktov, násilia a teroristických skupín je dnes na Blízkom a Strednom východe väčší ako na začiatku…

Čo bude ďalej s vojnou proti terorizmu?

Nič.

Sme v novej kapitole. Vojnoví jastrabi sa premaľovali na pandemických jastrabov. A boj pokračuje. Ak sa im bližšie prizriete, zistíte, že sú to v každej krajine presne tí istí ľudia. S tými istými nástrojmi: menej slobody pre vystrašenú spoločnosť. A viac kontroly. V záujme bezpečnosti.

Rozdiel bude v tom, že konflikty o zdroje už budú v menšej miere horizontálne (územné). A vo väčšej miere vertikálne. Na osi „autority“ a „pacienti“. Exploiting (ťažba) pôjde zhora dole a pekne tvrdo. Veď ide (už opäť) o bezpečnosť a o život. Však?

Prostriedky kontroly a dozoru už nebudú len politické, ale hlbšie. Tie z kategórie informačných technológií a biotechnológií.

Neveríte? Krútite hlavou, že toto sú konšpirácie? Správne. Cnosťou 21. storočia už nebude ani pochybovanie, ani kritika, ani zvedavosť, ale poslušnosť.

Kto to nepochopí, ten bude exkomunikovaný ako dezolát. Nepriateľ progresívnej spoločnosti. 

Alebo ako terorista.

4. Plot

Prehľad zakončíme malou zmienkou o europolitike.

Európska komisia „víta nápad hraničného plota, ktorý by zabránil nelegálnej migrácii z Bieloruska do Litvy“. Do Litvy (a Únie) totiž prúdili tisícky migrantov z Iraku a Afriky. Plot má migračné toky zastaviť.

Škoda, že Európska komisia nebola rovnako chápavá aj pred piatimi rokmi, keď sa svoje hranice pred nelegálnou migráciou pokúšalo chrániť Maďarsko.

Migračná kríza by vyzerala celkom inak. Pretože riešenie existovalo aj vtedy. A pomerne prosté. Volá sa štátna hranica.

Berme to však z toho lepšieho konca. „Strategické uvažovanie“, s ktorým sa placho zoznamujú úradníci v Bruseli, sa uberá správnym smerom.