Nový covid automat Naozaj dokáže zvýšiť počet zaočkovaných seniorov?

Vláda v utorok jednohlasne schválila nový covid automat. Po novom bude mať päť farieb a zohľadní mieru zaočkovanosti rizikových skupín v regióne. Ak má okres zaočkovaných viac ako 65 percent ľudí nad 50 rokov, opatrenia v ňom budú miernejšie. Automat nepočíta už s celoslovenskými pravidlami, len regionálnymi. 

Reštaurácie, ale aj kostoly si vyberú, koho budú do svojich interiérov púšťať – či len zaočkovaných, alebo zaočkovaných spolu s negatívne otestovanými a tými, čo covid prekonali, prípadne všetkých. Režim, koho do prevádzky pustia dnu, sa môže meniť aj niekoľkokrát za deň. Režim pre len zaočkovaných bude mať najmenej obmedzení najdlhšie.

Odborníkov sme sa opýtali:

1. Ako hodnotíte nový covid automat? V čom vidíte jeho pozitíva a úskalia?

2. Hoci automat zohľadňuje mieru zaočkovanosti rizikových skupín v regióne, čím niektoré zvýhodňuje, necieli jeho nastavenie viac na ľudí v produktívnom veku – pričom potrebujeme predovšetkým zvýšenie podielu zaočkovaných ľudí nad 60 rokov?

Odpovedajú lekár Peter Visolajský, sociológ Miloslav Bahna a dátový analytik Ivan Bošňák.

Peter Visolajský, lekár a člen Ústredného krízového štábu

1. Základná myšlienka materiálu je dobrá, ale ako lekára ma stále mrzí, že ak by sme mali vyššiu zaočkovanosť starších ľudí, tak by sme dnes nemuseli vymýšľať žiadne zložité postupy a covid automaty. Vidíme to na Veľkej Británii, ktorá napriek nárastu delta vlny vzhľadom na vysokú zaočkovanosť mohla zrušiť väčšinu protiepidemických opatrení. My ideme opačne a miesto bezpečného a efektívneho očkovania vymýšľame, ako vylepšiť protiepidemické opatrenia. 

Teda skôr ako nový covid automat, ktorý sa zakrátko bude opäť komplet prepisovať, by som si prial, aby si ministerstvo zdravotníctva plnilo svoje úlohy v očkovaní. Kľúčová vec – očkovanie prostredníctvom obvodných lekárov – sa na Slovensku už dá nazvať fiaskom. Prišlo neskoro a počty hovoria, že sa nepodarilo rozbehnúť. Stále sme si neuvedomili, že vakcína ľudí chráni viac ako covid automat.

Nevidím logiku na delenie ľudí na očkovaných, tých, ktorí covid prekonali, a neočkovaných s testom. To, že nové nariadenia umožňujú miešanie očkovaných, tých s imunitou po prekonaní a neočkovaných s negatívnym testom, dáva neočkovaným ľuďom falošný pocit, že testovanie ich chráni, ale opak je pravdou.

Neočkovaný človek s negatívnym testom sa môže v prevádzke infikovať aj od očkovaného. Púšťanie neočkovaných ľudí s negatívnym testom do prevádzok pri nových mutáciách nemusí byť pre nich bezpečné.

Veľká otázka je, ako sa budú tieto zložité opatrenia kontrolovať. Už sme zažili, že naše úrady nevedeli skontrolovať ani domácu karanténu či medziokresné cestovanie, preto je otázne, nakoľko vieme napríklad kontrolovať prevádzky, či sú tam len očkovaní alebo ľudia s covid pasmi. Za veľké negatívum nových opatrení považujem ich zložitosť, čo sa, samozrejme, prejaví v miere ich dodržiavania a kontroly.

2. Ak máme zohľadňovať zaočkovanosť daného regiónu, je logické zamerať sa na zaočkovanosť najrizikovejších, to sú ľudia nad 50 rokov. Nové opatrenia majú úlohu aj motivovať ľudí k očkovaniu, čo ma teší. Ale obávam sa, že práve tých, ktorých potrebujeme čím skôr ochrániť vakcínou – rizikových, to nebude motivovať.

Ide predovšetkým o starších ľudí, ktorí covid zatiaľ neprekonali, a to preto, že sa v zime dokázali izolovať a nenavštevujú prevádzky a spoločenské akcie. Sú to súčasne starší ľudia, ktorí majú problém cestovať za vakcínou. Ich však nové opatrenia nebudú motivovať dať sa očkovať. A práve na nich sa treba teraz zamerať. Pretože u nich pôjde skutočne o život.

Miloslav Bahna, sociológ, Sociologický ústav SAV

1. Pozitívne hodnotím prihliadanie na úroveň zaočkovanosti v okrese vo vekovej kategórii 50+. Ide o opodstatnené rozlíšenie, keďže naším cieľom bude na jeseň udržať mieru infekcií na uzde tak, aby sa nám pri skromnej zaočkovanosti populácie nepreplnili nemocnice. Navyše ľudia, ktorí váhajú s očkovaním, budú mať o dôvod viac dať sa zaočkovať – očkovaním priamo prispejú aj k miernejšiemu režimu vo svojom okrese.

Najväčšie úskalie vidím v zavedení troch režimov prevádzky, ktoré sa budú môcť meniť aj viackrát za deň. Mám silné pochybnosti o vymožiteľnosti dodržiavania odlišného režimu prevádzky pre zaočkovaných, otestovaných, zaočkovaných a s prekonaným ochorením a netestovaných.

Druhé úskalie je, že je ťažké odhadnúť, či naplánované obmedzenia budú stačiť na manažovanie pandémie a či nebude potrebné pravidlá upravovať. Tomu sa však asi nie je možné vyhnúť, lebo priebeh epidémie je ťažko odhadnuteľný. Tretí problém je, že sa nový režim – už, žiaľ, tradične – prijíma len pár dní pred tým, ako má začať platiť.

2. Súhlasím, rizikové skupiny, najmä seniorov, obmedzovanie vstupov do prevádzok ovplyvňuje asi najmenej. Nepriama motivácia v automate v podobe percenta zaočkovanosti 50+ však je a nastavuje tak aj motivácie napríklad pre samosprávne kraje, na koho sa pri očkovaní zamerať.

Vyššiu zaočkovanosť tých najstarších seniorov nedocielime obmedzovaním ich vstupu do reštaurácií či akvaparkov, tu je už namieste takmer individuálna práca s každým z nich, pretože bez očkovania a s extrémne sa šíriacim delta variantom už ani pri najlepšej snahe nie je možné tejto pre nich často smrteľnej chorobe ujsť. Aj na seniora, ktorý „nikam nechodí“, si covid-19 počká pri nákupe v samoobsluhe, u lekára či pri návšteve rodiny.

To, aký extrémne nebezpečný je covid pre starších ľudí, pritom mnohým stále nie je jasné. V júlovom výskume „Ako sa máte, Slovensko?“ sme sa ľudí spýtali, ako by poradili o očkovaní svojim známym, ak by jeden mal 30 rokov a bol zdravý a druhý mal 70 a cukrovku. Odporúčanie okamžite sa zaočkovať dávali už zaočkovaní respondenti častejšie zdravému tridsiatnikovi ako sedemdesiatročnému diabetikovi. Pritom pravdepodobnosť vážneho priebehu covid-19 je u zdravého tridsiatnika približne 80-krát nižšia ako u sedemdesiatnika s komorbiditou.

Ešte horšie odporúčania dávali sedemdesiatnikom s diabetes nezaočkovaní – tí odporúčali najčastejšie ešte počkať, kým sa ukáže, že sú vakcíny bezpečné. Ak sedemdesiatnici takéto odporúčania „ešte počkať“ počúvnu, viacerí si skôr než očkovanie vyskúšajú nebezpečnosť koronavírusu.

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

1. Pozitívum je zníženie počtu pásiem a farieb zo 7 na 5. Rovnako je výbornou správou regionálny princíp zberu dát a vyhodnocovania situácie na úrovni okresov.

Nevhodne je zvolený jediný parameter – „počet infikovaných“. Je pravdepodobné, že uvidíme vysoké čísla, hlavne mladých ľudí. Deti do 12, 15 alebo do 18 rokov by sa mali započítavať čiastočne alebo sa nezapočítavať vôbec. Hranice prvých troch spodných pásiem zostali veľmi prísne, mali sa upraviť smerom vyššie, nestalo sa.

Trpieť budú okresy, ktoré sa dostanú do tmavých farieb, príde v nich k obmedzeniam, zavedeniu opatrení, pritom sa pandemicky v nich nič nebude diať. Banská Štiavnica bude červená už pri deviatich infikovaných za 7 dní. To je šialená metrika. Dôležitý je parameter „príjmy do nemocníc“, ich počet a vek. A asi pozitivita testov, lebo na Slovensku testujeme oveľa viac v Bratislave ako na severe Slovenska. 10 infikovaných v Bratislave má inú hodnotu ako 10 infikovaných na Orave.

Rovnako je veľmi vysoko méta zaočkovanosti občanov nad 50 rokov. 65 percent dosiahlo dnes pár okresov a veru sa k nim ďalšie tak skoro nepridajú, keďže tempo prírastku očkovaných nad 50 rokov je slabé, očkujeme hlavne mladé ročníky. Preto je tento „žolík“ nemotivujúci a nepoužiteľný. Navrhujem znížiť prvú hranicu na 60 %, čo je slušná zaočkovanosť. A druhú métu ponechať na 75 %.

Prísnym opatrením už od oranžovej farby je limitovanie počtu zákazníkov aj v malých prevádzkach na počet 1 na 15 m², pričom ide tak o očkovaných ako aj testovaných a tých, čo prekonali kovid. Pošty, malé prevádzky a obchody s viac ako dvoma pokladňami sú obmedzené, spôsobuje to ekonomické škody, posiela inak zamestnancých domov a predlžuje to dobu obsluhy, pričom ľudia sa aj tak budú rozprávať a baviť pred predvádzkou.

Nedáva to zmysel a už vobec nie hneď po prechode zo zelenej farby. Buď znížiť limit na 5-10 m² alebo dať na 15 m² dvaja ľudia. Riadime pandémiu a obmedzujeme šírenie vírusu, ale vyzerá to skôr na obmedzovanie ekonomickej aktivity a držanie nepochopiteľných kritérií. A pritom na pápežovi bude na 15 m² 25 ľudí stáť pri sebe minimálne 3 hodiny. Zdravý rozum zostal v závoze.

2. Tvorcovia automatu asi zvažovali aj skupinu nad 60 rokov a bolo by to vhodnejšie. 60- a viacroční predstavovali 90 percent obetí a tri štvrtiny pacientov. A v tejto skupine ide o 1,25 milióna prevažne rizikových a aj zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Pridať do monitorovanej skupiny 700-tisíc obyvateľov medzi 50 a 60 rokmi sa mi zdá veľké sústo a neprispeje to k vyššej zaočkovanosti.

Verím, že sa to dá upraviť a zmeniť. Máme čas, delta mešká a potrebujeme dobrý covid automat na obdobie pandémie – tretej vlny. Nie teraz, keď máme pár infikovaných a veľmi slabý rast. Ale zvrtnúť sa to môže rýchlo. Sledovať musíme počty novohospitalizovaných. Za 10 dní augusta ich je 42, polovica v Košickom a v Prešovskom kraji. Podobne to bolo v júli. Naopak, Bratislava a Trnava sú napriek vysokej mobilite a cestovaniu veľmi nízko.