Digitálna krajina Ako sa Microsoft zabetónoval v našich počítačoch a prečo nás to môže mrzieť

V seriáli Digitálna krajina mapujeme spôsob fungovania najväčších hráčov v oblasti populárnych technológií. Reč bude o súkromí, sférach vplyvu, monopole, biznis modeloch, ale aj o možných alternatívach.

Keď sa povie Bill Gates, predstavíme si filantropa alebo geniálneho informatika. No zakladateľ Microsoftu je predovšetkým biznismenom. A ako biznismen si pred seba postavil skutočnú výzvu: ovládnuť trh s produktmi, ktoré nie sú lepšie, ba často aj horšie ako ostatné. Pokiaľ obchodník nemá ten najlepší produkt a aj tak chce dominovať, musí vynikať niečím iným – stratégiou.

Je to príbeh o tom, ako chcel Microsoft ovládnuť svet. Rozšíriť sa po celej zemi, dostať sa do každého počítača, diktovať podmienky, udusiť konkurenciu a popritom vymyslieť spôsob, ako na tom ryžovať.

Nech sa celý svet díva cez okno

V osemdesiatych rokoch Gates urobil geniálny krok. V tom čase vznikali osobné počítače od rôznych výrobcov a jemu sa podarilo zjednotiť ich pod vlajku jedného operačného systému. Už o pár rokov bežal na 80 percentách svetovej populácie počítačov softvér od Microsoftu.

Okrem toho, že sa tým stal najmladším miliardárom na svete, podarilo sa mu skrotiť bujnejúci svet osobných počítačov a vtlačiť mu isté štandardy.

Na jednej strane to bola výhoda pre používateľov, na takmer každom počítači fungoval rovnaký systém, čo znamenalo štandardné ovládanie. Operačný systém navyše poskytoval predinštalovaný softvér, napríklad balíček kancelárskych nástrojov (Office). Po kúpení počítača so systémom od Microsoftu tak nebolo treba nič doinštalovať, človek sa mohol rovno vrhnúť do práce (čo bola v časoch žiadneho či veľmi pomalého internetu veľká prednosť).

Ale na druhej strane to Microsoftu vydláždilo cestu k monopolu. Jeho vedenie sa začalo usilovať o zabetónovanie dominantnej pozície. Zmluvy, ktoré uzatváral s výrobcami hardvéru, boli čoraz striktnejšie.

Microsoft napríklad ponúkal licenciu na MS-DOS (predchodca Windowsu), ak mu výrobca bude platiť poplatky za každý počítač, ktorý predá (bez ohľadu na to, či je na ňom softvér od Miscrosoftu). To výrobcov stimulovalo, aby predávali iba stroje s MS-DOS. Niektoré licencie zas postihovali predávanie počítačov s konkurenčným operačným systémom alebo vyžadovali, aby sa na počítače dostali aj ďalšie produkty Microsoftu, pokiaľ ho chce hardvérová firma predávať s nainštalovaným MS-DOS.

Digitálna krajina Ako si nás Google pripútava zo všetkých strán

Juraj Valach

Ako Google narába s našimi dátami? Kde všade ich zbiera? Čo tým sleduje? Chce nás ovládnuť, alebo len zlepšiť používateľský zážitok?

Najväčšou výhodou Microsoftu v tom čase bolo, že programy a aplikácie, ktoré niekto vytvoril pre DOS alebo Windows, nemohli bežať na inom operačnom systéme. Neboli kompatibilné, sedeli len na Windows.

Tento problém mal riešiť tzv. middleware, známy aj ako softvérové lepidlo. Zjednodušene povedané, je to vrstva softvéru, ktorá sa vloží medzi hardvér a operačný systém počítača na jednej a programy a aplikácie na druhej strane. Programy už teda nie sú vystavané pre konkrétny operačný systém, ale pre middleware, ktorý môže bežať na rôznych zariadeniach a operačných systémoch. To by vrátilo menšinové systémy do hry.

Ale ak by vďaka tomu počítač s Mac OS alebo Linuxom dokázal to isté čo Windows, prečo by si mal niekto vybrať Microsoft a platiť mu? Skupina okolo Billa Gatesa si bola vedomá hrozby a rozhodla sa ju odvrátiť stratégiou troch „E“.

Prvý krok je embrace, prijatie. Firma vytvorí svoju vlastnú verziu konkurenčného softvéru. Potom nasleduje extend, rozšírenie. Svoju verziu softvéru rozšíri o prvky, ktoré konkurenčný softvér nepodporuje. Produkt teda robí to isté, čo konkurencia, len to robí inak. Výsledok – ak vznikne produkt pre „rozšírený“ softvér, bude fungovať iba na ňom a nikde inde.

Posledná je fáza extinguish, udusenie. Keďže Microsoft má dominantné postavenie na trhu, poľahky presadí svoje riešenie ako štandard, čím alternatívy (ktoré sú univerzálnejšie a prajú voľnej súťaži) vytlačí na okraj trhu a nakoniec udusí.

Microsoft zapojil túto stratégiu, keď vznikla platforma Java. Bol to middleware, jeho explicitným cieľom bolo vytváranie programov, ktoré môžu fungovať na ľubovoľnom operačnom systéme. Microsoft však urobil vlastnú upravenú verziu, ktorú presadil na trhu, a Java tak nakoniec nevyriešila problém rôznych operačných systémov.

Ako dobehnúť zmeškaný vlak? Vykoľajiť ho

Podobne to robil aj s iným softvérom. Keď sa z internetu stával svetový trend, Microsoft zaspal a nenaskočil na vlnu. Najpopulárnejším prehliadačom sa v tom čase s takmer 80 % podielom stal Mosaic, neskôr premenovaný na Netscape Navigator, ktorý vznikol ako študentský projekt. Fungoval na rôznych operačných systémoch, bol inovatívny a jednoducho sa inštaloval, dokonca bol zdarma na nekomerčné použitie.

„Internet je najväčší krok vo vývoji od osobného počítača IBM z roku 1981,“ napísal Gates svojim spolupracovníkom. Z internetu sa kľulo čosi veľké, kráľ vtedajšieho PC sveta Microsoft teda musel zakročiť. V tom čase sa pripravoval Windows 95. Microsoft ponúkol Netscapu, aby vytvorili verziu Navigatora s použitím middleware od Microsoftu, inak vyvinú vlastný prehliadač.

Microsoft navyše tajil špecifikácie nového Windowsu, takže Netscape bez súhlasu s dohodou nemohol začať vyvíjať Navigator, ktorý by na ňom fungoval. Netscape dohodu neodmietol, ale ani neprijal.

Microsoft kúpil zdrojový kód starého Mosaicu (predchodca Navigatora) a s trochou práce z neho vykutal vlastný softvér. Nový Windows 95 vyšiel s prehliadačom Internet Explorer 1. Najprv neotriasol pozíciou Navigatora, ale postupne ho vďaka niekoľkým veciam úplne vytlačil na okraj.

Microsoft ako veľmi dobre zarábajúca firma si mohol dovoliť ponúkať Explorer úplne zdarma, aj pre komerčných používateľov. Netscape bol oproti tomu trpaslík a jeho príjmy pochádzali prakticky len z Navigatora, za ktorý platili komerční používatelia.

I keď bol prvý Explorer zastaraný, vďaka peniazom a množstvu zamestnancov mohol Windows v neskorších verziách ľahko odkopírovať všetky funkcie Navigatora.

Digitálna krajina Ako vám Facebook berie súkromie aj čas a mení ich na peniaze

Juraj Valach

Kedysi veľkí hráči obchodovali so zlatom, dnes ide o ľudské zážitky, zvyky a chute. Kto ich nazbiera najviac, našiel zlatú baňu.

Ďalší dôvod bol Windows. V tom čase by ste hľadali počítač, ktorý ho nepoužíval, ešte ťažšie ako dnes. Microsoftu stačilo do každého systému vložiť Explorer ako jediný prehliadač. Noví používatelia ho nemali s čím porovnať a starí by si museli alternatívu zháňať odinakiaľ, čo nebolo v časoch pomalého internetu pohodlné.

Netscape sa obrátil na úrady, so sťažnosťou, že Microsoft zneužíva svoj monopol v operačných systémoch na pretláčanie Internet Explorera (IE) na trhu webových prehliadačov. Prípad sa riešil dlho, Microsoft skúšal rôzne úskoky. Jeho hlavným argumentom bolo, že Internet Explorer je súčasťou Windowsu 95, nie samostatným produktom.

Zatiaľ čo sa prípad vliekol, vyvinul Microsoft Windows 98. Poučený súdom, v tejto verzii previazal IE tesnejšie s operačným systémom, čo zároveň sťažilo používanie alternatívy. No ani nie týždeň po tom, ako vyšiel Windows 98, sa rozbehol protitrustový proces.

Microsoft počas súdu reagoval arogantne, vyhýbavo a zavádzal, napríklad komickým tvrdením, že odinštalovanie IE by spôsobilo nestabilitu operačného systému. V tom čase tiež v Gatesovej firme kolovali maily, ktoré na konkurenciu reagovali slovami ako „zničme ich“ a „odstavme ich od kyslíka“.

Počas procesu zahrkali aj kostlivci v Gatesovej skrini. Išlo o firmy, ktorým Microsoft uškodil v minulosti, napríklad tvorca Javy Sun Microsystems (ten sa stal hlavnou silou anti-Microsoft aliancie) či výrobca počítačov IBM. Súd rozhodol, že Microsoft zneužíval svoje monopolné postavenie a navrhol riešenie. Rozdeliť Microsoft na dve spoločnosti. Jedna by vyvíjala operačný systém (Windows), ktorý má byť kompatibilný s čo najširším softvérom, a druhá softvér, ktorý bude kompatibilný s rôznymi operačnými systémami (IE, balík Office).

Microsoft sa však odvolal a aj vďaka chybám sudcu sa vyhol rozseknutiu firmy na dve časti. Prípad sa skončil mierne. Microsoft sa zaviazal zdieľať informácie o svojich produktoch, ktoré potrebujú iné spoločnosti na to, aby mohli vytvárať kompatibilný softvér (čiže sa zabráni tomu, čo Microsoft vyviedol Netscapu), a nemohol nútiť výrobcov, aby do počítačov s Windowsom neinštalovali konkurenčný softvér (čo predtým robil).

Príliš veľký švindeľ Ako Google, Facebook, Apple či Pfizer ukrátili štáty o stovky miliárd eur

Juraj Valach

Americké megafirmy sa zasnúbili s írskymi daňovými zákonmi, z Írska sa tak stal najväčší daňový raj na svete.

To bol rok 2002. Netscape Navigator bol v tom čase už na okraji trhu, takže Microsoft dosiahol svoje. Podiel IE sa pohyboval okolo 90 %. Ešte než sa za Netscapom zavrela hladina, sprístupnil svoj zdrojový kód, ktorý dal vznik novému prehliadaču s názvom Mozilla Firefox. Ten o pár rokov neskôr vyzval IE na ďalší súboj a dodnes poskytuje alternatívu k proprietárnym (zatvoreným) prehliadačom.

Microsoft tak do nového tisícročia vstúpil ako zvrchovaný šampión IT.

Bill Gates: „Okrádajte nás, prosím, okrádajte len nás!“

Gatesov podnik v snahe udržať si dominanciu preukázal aj kreativitu a nekonvenčné myslenie. Píše sa rok 2006. Microsoft pre digitálne pirátstvo vlani prišiel o 14 miliárd dolárov. I keď táto spoločnosť vynakladá veľké úsilie a peniaze, aby zabránila kradnutiu softvéru, táto správa ju bolela menej, než by človek čakal. Z jednej strany bolo totiž pirátstvo pre Microsoft výhodné.

V rozvojových krajinách, kde sa cena softvéru od Microsoftu vyrovná ročnému príjmu jednej domácnosti, sa ľudia často rozhodli Windows a MS Office „upirátiť“. Ale čo si budeme hovoriť, pirátsky Windows beží či bežal aj na mnohých amerických a európskych počítačoch. Z krátkodobého hľadiska to predstavuje stratu, s časovým odstupom však značný zisk.

Ak je niečo zadarmo, rozšíri sa to oveľa rýchlejšie, ako keď sa za to platí, a zároveň to pochová konkurenciu. Nelegálne kópie „microsofťáckeho“ softvéru značne pomohli, aby sa z Windowsu a MS Office stal globálny štandard. A to je pre firmu oveľa dôležitejšie, ako dohliadať, či za každý produkt dostala peniaze.

Dodajme tiež, že týmto sa podarilo odvrátiť hrozbu širšieho rozšírenia open-source softvéru (napr. operačný systém Linux), ktorý je zdarma legálne. Microsoft sa riadil heslom, „ak na náš produkt nemáš, radšej ho ukradni, ako by si mal prebehnúť ku konkurencii“.

Ostatne, podľa LA Times sa k tejto stratégii v nestráženej chvíli priznal aj otec zakladateľ. Bill Gates na prednáške pre Washingtonskú univerzitu ešte v roku 1998 povedal: „I keď sa každý rok v Číne predajú asi 3 milióny počítačov, ľudia neplatia za softvér. No jedného dňa zaplatia.“ Ako to?

„Pokiaľ budú softvér kradnúť, chceme, aby kradli náš,“ vysvetľuje Gates. „Stanú sa istým spôsobom závislými a my potom vymyslíme spôsob, ako od nich v nasledujúcej dekáde vyzbierať peniaze.“

Mal pravdu už len v tom, že ako svet bohatne, klesá podiel kradnutého softvéru. Ale pokiaľ sa niekto rozhodol vymeniť kradnutý operačný systém za kúpený, peniaze šli Microsoftu, lebo nič iné ako Windows nepoznal. A o to tu išlo.

Microsoft dnes: Premárnené príležitosti a druhý dych

Časť pokračovania príbehu nie je veľmi úspešná. Zatiaľ čo sa Microsoft snažil udržať Internet Explorer navrchu, ušiel mu ďalší vlak. Online služby. Google so svojím vyhľadávačom, mapami, online dokumentmi, sociálne siete ako Facebook, YouTube či Twitter, internetový všeumelec Amazon, tí všetci ho predbehli. Aj napriek tomu, že Microsoft si hádam nemohol želať lepšiu štartovaciu pozíciu. Zaujímavé je, že Microsoft mal šancu kúpiť YouTube ešte pred Googlom, ale nechopil sa jej.

Aj keď Microsoft kúpil Skype, nepodarilo sa mu zaradiť sa s ním medzi najpopulárnejšie chatovacie služby. Úspešnejšia bola kúpa sociálnej siete zameranej na trh práce LinkedIn, ktorá má v súčasnosti zhruba 700 miliónov používateľov. Microsoft za službu zaplatil 26 miliárd dolárov.

A keď prišiel ďalší veľmi sľubný vlak, Microsoft sa pokúsil naskočiť, ale po niekoľkoročnom trápení z neho vypadol. Windows Phone sa neujal, zvalcoval ho Google s Androidom vystavanom na Linuxovom jadre a Apple s iOS. Časy, keď bol Windows najpoužívanejším operačným systémom, sú preč, dnes má vinou smartfónov 30 %.

Napokon skončil aj Internet Explorer. Svetu prehliadačov dnes dominuje Chrome od Googlu a Microsoft má prehliadač trojpercentný Edge, čo je tak či tak len prifarbený Chrome. Ale zatiaľ čo sa trh webových prehliadačov vytrhol spod rúk Gatesovej firmy a Microsoftu sa nepodarilo presadiť v kľúčových oblastiach, počítačom dodnes vládne zvrchovane.

Windows aj po tridsiatich rokoch zostáva synonymom pre operačný systém pre počítače a notebooky. No aj tam jeho sila klesá, dnešný 73 % podiel na trhu je síce veľký, ale za poslednú dekádu sa prepadol o takmer 20 % percent. Naopak, OS X od Applu a Linux začali stúpať.

No aj napriek tomu je dnes Microsoft štvrtá najhodnotnejšia značka na trhu a jej ročná tržba sa pohybuje nad 160 miliardami dolárov. Pochádzajú z troch zdrojov, z ktorých každý predstavuje zhruba tretinu zisku.

Najvýnosnejší je tzv. Inteligent Cloud, poskytovanie serverových produktov a cloudových služieb, ako pre súkromných používateľov a menšie spoločnosti, tak aj pre medzinárodné korporácie. Druhé v poradí sú produkty pre produktivitu, komunikáciu a informácie. Sem patrí MS Office a spomínaný LinkedIn. Posledná zložka príjmu prichádza z predaja Windowsu, Xboxu a ďalších zariadení od Microsoftu.

Vidíme, že rozhodnutie urobiť zo seba svetový štandard za každú cenu a osamelú jednotku na trhu, ktoré Microsoft urobil v minulosti, sa mu vypláca až do dnešného dňa. Ale je to výhodné aj pre nás, jeho radových zákazníkov alebo hľadačov alternatívy?

Prítomnosť podľa Microsoftu: Naša firma alebo nič

Dnes najpoužívanejšia verzia Windows 10 si vyslúžila kritiku za prístup k súkromiu používateľov. V základnom nastavení totiž posiela Microsoftu a iným rôzne dáta o používateľovi, napríklad jeho kontakty, údaje z kalendára, údaje o polohe, informácie z emailov a textových správ atď. Používateľovi je pridelená unikátna „reklamná identita“, ktorá spája zozbierané informácie s jeho emailovou adresou. Táto adresa sa používa v iných službách od Microsoftu, napríklad v MS Store, MS Office, One Drive atď.

Microsoft tak môže personalizovať reklamu počas surfovania po internete či používaní aplikácií (napríklad aj v legendárnej hre Solitaire, ktorá je s Windowsom spojená od 90. rokov, sa objavujú reklamy, pokiaľ si používateľ nezaplatí prémiový účet). V tomto vôbec nezaostáva za Googlom ani Facebookom.

Okrem reklamy priznáva Microsoft ešte ďalší účel zberu informácií – na trénovanie umelej inteligencie, hlasového asistenta Cortana.

Tu však opäť platí, že keďže produkty od Microsoftu majú zatvorený zdrojový kód, ťažko povedať, čo všetko tento softvér robí. Musíme sa spoliehať na to, že jeho autori nám nič podstatné nezamlčia.

Ďalší problém sa tiež týka súkromia. V roku 2013 sa vďaka Snowdenovi prevalila kauza americkej Národnej bezpečnostnej agentúry a jej programu PRISM, ktorého cieľom bol masívny zber osobných informácií a záznamov. Microsoft sa k programu pridal ako prvý, ešte v roku 2007. Agentúre poskytol prístup k emailom, cloudovým úložiskám a po tom, ako Microsoft kúpil Skype, aj pomáhal zaznamenávať celé hodiny a hodiny videohovorov.

Od súkromia k hardvéru – častá námietka je, že dnes sa takmer nedá kúpiť počítač (ak nerátame Apple), ktorý by nemal nainštalovaný Windows. Zákazník zaplatí okrem notebooku aj za operačný systém bez ohľadu na to, či ho chce používať alebo či si ho už kúpil nejakým iným spôsobom. Microsoft tento stav dosiahol pomocou rôznych zmlúv a licencií (jeden príklad sme spomenuli vyššie) a dostal pomenovanie Windows tax, daň z Windowsu. Dodnes mu to pomáha udržiavať si dominanciu.

Aj keď sa Microsoft prezentuje ako hi-tech firma, za tri desaťročia sa naň zosypalo veľa kritiky za zlú kvalitu jeho softvéru. Patria sem napríklad nekončiace sa problémy s bezpečnosťou (na Windowse potrebujete antivírus a firewall, na Linuxe ani jedno), problémy s jednoduchou použiteľnosťou a používateľskou príjemnosťou, stabilitou či updatmi, ktoré namiesto zlepšovania veci zhoršujú.

K tomu všetkému je celková cena vlastníctva (t. j. cena operačného systému a všetkých ďalších programov, ktoré si k nemu treba dokúpiť, napríklad antivírus) pri používaní Windowsu podstatne vyššia ako pri Linuxe a dokonca vyššia aj ako pri Apple. Pre spoločnosti tak môže byť výhodnejšie kúpiť zariadenia od Apple ako s „microsofťáckym“ softvérom.

Digitálna krajina Ako Apple zrádza vlastné štandardy a z používateľov robí trubirohov

Juraj Valach

Aký je biznis model najhodnotnejšej spoločnosti na svete a čo všetko je ochotná urobiť pre peniaze.

Prečo sme sa teda my zákazníci počas troch desaťročí tak bezhlavo držali Windowsu aj napriek jeho prešľapom? Otázku sme sčasti zodpovedali vyššie, zbytok dopovie zdroj zvnútra Microsoftu. Aaron Contorer, šéf oddelenia C++, v roku 1997 opisoval v internom obežníku, že Microsoft pomocou svojich API (rozhraní pre programovanie aplikácií) primäl vývojárov vytvárať programy pre Windows takým spôsobom, že prejsť na iný operačný systém by skrátka vyžadovalo príliš veľa.

„Je to práve vysoká cena za zmenu, čo dáva našim zákazníkom trpezlivosť držať sa Windowsu napriek našim chybám, našim chybovým driverom, vysokej celkovej cene vlastníctva, nedostatku sexy vízie do budúcnosti a mnohými ďalšími ťažkosťami. Zákazníci neustále zvažujú iné systémy, ale prejsť inam by chcelo priveľa práce, a tak len dúfajú, že zlepšíme Windows namiesto toho, aby sme ich prinútili odísť,“ píše sa v maile.

„V skratke,“ pokračuje, „bez tejto exkluzívnej franšízy s názvom Windows API by už dávno bolo po nás.“ Aj keď tento mail vznikol pred vyše dvadsiatimi rokmi, nestratil nič zo svojej aktuálnosti.

Pokiaľ by sa Microsoft správal férovo, mali by dnes radoví používatelia možnosť voliť medzi ním a inými spoločnosťami, ktoré nemajú toľko kontroverzných krokov. Namiesto toho sme často postavení pred voľbu s jedinou možnosťou.

Poučení príbehom Microsoftu by sme si mali dať pozor, aby opäť niekto zo seba nespravil jedinú možnosť. Žiaľ, neskoršie firmy v niečom nasledovali jeho príklad.

V súčasnosti sme tak chytení v sieti veľkej technologickej päťky: Apple, Amazon, Google, Facebook a Microsoft. A v dnešnej ére digitalizácie celého života si nevieme predstaviť, že bez nich urobíme čo len krok. Presne ako to Microsoft zamýšľal pre seba.