Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. jún 2021

Príliš veľký švindeľ

Ako Google, Facebook, Apple či Pfizer ukrátili štáty o stovky miliárd eur

Americké megafirmy sa zasnúbili s írskymi daňovými zákonmi, z Írska sa tak stal najväčší daňový raj na svete.

Ako Google, Facebook, Apple či Pfizer ukrátili štáty o stovky miliárd eur

Ilustračné foto – TASR/AP

Už ubehli dva týždne odvtedy, čo sa americký prezident Joe Biden stretol s lídrami G7 a dohodli sa na spoločnom postupe pri presadzovaní minimálnej globálnej korporátnej dane vo výške aspoň pätnástich percent.

Rozhodli sa tak ukončiť desaťročiami zabehnutú prax, počas ktorej nadnárodné firmy zarábali v množstve krajín, ale dane platili len v jednej. Obyčajne v tej, ktorá ich mala najnižšie. No tieto korporácie neostali len pri tom. Pomocou rôznych daňových schém sa snažili znížiť daň na minimum, čo malo za následok, že niektoré spoločnosti zo zisku odvádzali menej ako jedno percento.

Fakt, že nadnárodné firmy zarábajúce miliardy legálne neplatia (takmer) žiadne dane, zatiaľ čo menšie lokálne spoločnosti zo zisku poctivo odvádzajú svoj „desiatok“, bol medzinárodnému spoločenstvu už dlho tŕňom v oku.

V súčasnosti sa možno veci dajú do pohybu. Biden chystá veľké reformy, ktoré potrebuje z niečoho zaplatiť, Európsku úniu čakajú peňažne náročné post-covidové časy a význam technologických gigantov, ktoré sa v kľučkovaní medzi daňovými zákonmi držia na prvých priečkach, narástol do takých masívnych rozmerov, že ich kroky v každej oblasti sú pod čoraz väčším drobnohľadom.

Možno sa tak skončí jedno dlhé obdobie, keď tí, ktorí vedeli, ako na to, šetrili na daniach miliardy. Centrum celej tejto aféry sa nachádza na neveľkom ostrove západne od Anglicka.

Najväčší daňový raj

Len 12,5-percentná korporátna daň a (úmyselné) diery v daňových zákonoch, ktoré ju pomáhali zraziť ešte nižšie, prilákali do Írska americké firmy s obrovským obratom a urobili z neho najväčší daňový raj na svete.

V súčasnom nastavení totiž nejde o to, z ktorej krajiny je občan, ktorý si niečo kúpi od nadnárodnej spoločnosti. Spoločnosť dane zo zisku z predaja platí tej krajine, kde sídli firma, ktorá má práva na duševné vlastníctvo, ktoré spoločnosti umožňujú tovar/služby predať.

V praxi to vyzerá tak, že firma s právami na duševné vlastníctvo Facebooku sídli v Írsku. Slovenský výrobca topánok si od neho kúpi reklamu. Facebook mohol reklamu predať vďaka svojmu špecifickému softvéru, značke a podobne, čo sú veci, na ktoré má práva spoločnosť v Írsku. Facebook teda dane z príjmu nezaplatí Slovensku (ani USA, kde vznikol a sídli), ale Írsku, kde má dcérsku firmu s licenciou na jeho duševné vlastníctvo.

K tomu mnohé americké spoločnosti po dlhé roky platili daň len zhruba dva až päť percent. Umožnili im to tzv. BEPS nástroje (skratka pre base erosion and profit shifting – erózia základu a presúvanie zisku). Podľa správy OECD z roku 2017 sú BEPS nástroje zodpovedné za ročné straty na daniach vo výške 100 až 240 miliárd dolárov.

Tieto nástroje ťažia z daňových zákonov a hlavne z dier v nich, aby pomocou rôznych presunov zisku čo najviac znížili základ dane. Pozrime sa na najslávnejšie z nich.

„Dám si dvojitú írsku s holandským sendvičom.“ „Ľutujem, sendvič už nemáme.“

Viaceré veľké americké firmy používali pre trh mimo USA stratégie známe ako „Double Irish“ či „Dutch Sandwich“. „Double Irish“ má dlhoročnú históriu, používal sa od prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a jeho hviezda zhasla len minulý rok. Ako to fungovalo v prípade Googlu?

Google je firma, ktorá sídli v Spojených štátoch. No svoje služby chce predávať aj za hranicami. Ak by tak urobila priamo z Ameriky, zaplatila by korporátnu daň, ktorá sa pohybovala nad 30 percent, kým ju Trumpova administratíva nezrazila na 21 percent.

Pretože chce ušetriť, založí dcérske spoločnosti v Írsku. V Írsku je korporátna daň 12,5 percent. Ale podľa írskych zákonov platí, že ak manažment firmy sídli kdesi v zahraničí, bude spoločnosť platiť dane tam. Dcérska spoločnosť si teda zriadi vedenie v daňovom raji na Bermudách, kde nezaplatí žiadnu daň. Môže sa zdať, že majú vyhraté.

Ak by však americké úrady prišli na to, že Google má dcérsku spoločnosť v Írsku, ktorú riadi z inej krajiny, mohli by ho podľa platných zákonov (tzv. CFC zákon) prinútiť platiť dane v USA. Preto si Google založí v Írsku druhú dcérsku firmu, tentokrát s manažmentom na zelenom ostrove, čo americkým zákonom nijako neprekáža. Môže pokojne zarábať z mimoamerického trhu a bude platiť daň 12,5 percent.

Ale keďže chce štátu zaplatiť čo najmenej, Google to vymyslel ešte lepšie. Prvá dcérska firma (tá s vedením v daňovom raji) má práva na duševné vlastníctvo materskej spoločnosti – Googlu, čiže na veci ako značku, práva používať vyhľadávací softvér a podobne. Na tieto práva dá licenciu druhej firme (tej s vedením v Írsku). Takže to, čo firma 2 zarobí, pošle firme 1 ako autorské poplatky, pretože to zarobila vďaka právam na duševné vlastníctvo, ktoré má od firmy 1. Firma 2 tak nemusí z príjmu platiť dane, lebo žiadny nemá – všetko odišlo v rámci autorských poplatkov. Americké zákony s tým tentokrát problém nemajú.

No problém teraz robia tie írske. Autorský poplatok by postihla zrážková daň. Google preto založil dcérsku (schránkovú) spoločnosť aj v Holandsku, ktorá sa vloží medzi dve írske a vytvoria spolu „sendvič“. Autorské poplatky zo spoločnosti 2 poputujú do spoločnosti 1 cez Holandsko. Takýto presun peňazí sa podľa platných zákonov nezdaňuje. Takže nakoniec to, čo zarobí firma 2, skončí vo firme 1, ktorá - keďže je daňovým rezidentom daňového raja - z príjmu nemusí platiť nikomu nič. Môže ho nezdanený opäť investovať do trhu mimo USA alebo sa dokonca vráti materskej firme.

Od roku 2010 je holandský sendvič nadbytočný, stačí už len dvojitá írska, pretože Írsko zmenilo zákony a presun autorských poplatkov medzi firmou 2 a 1 nepodlieha zdaneniu.

Toto Google robil vyše jednu dekádu. Napríklad v roku 2017 si tak zachránil 20 miliárd eur pred zdanením. Aby schéma fungovala, je nutné pracovať s duševným vlastníctvom a autorskými poplatkami z neho plynúcich. Preto ju využívajú hlavne technologické, medicínske, farmaceutické a priemyselné (patenty) firmy. Podobne postupovali aj Apple, Facebook či dokonca dnes preslávený Pfizer.

Inzercia

„Tak mi dajte len tú írsku.“ „Mrzí ma, pred rokom expirovala.“

Double Irish sa dočkal svojho úspešného konca, tri dekády trvajúceho pôsobenia. Dlhodobo naň poukazovali ekonómovia a analytici, znepáčil sa viacerým krajinám, Európska únia zatlačila, a tak musel ísť. Pre nové projekty končil ešte v októbri 2014, ale firmy, ktoré ho už používali, dostali dišpenz do januára 2020.

Keď niečo také veľké a medzinárodné končí, patrí sa zaspomínať.

Bol to najväčší nástroj na vyhýbanie sa daniam. K roku 2010 ročne pomohol americkým firmám so ziskom v zahraničí uchrániť 100 miliárd dolárov pred zdanením. Zároveň to bol hlavný nástroj, pomocou ktorého sa americkým spoločnostiam pôsobiacim na trhu mimo USA podarilo medzi rokmi 2004 a 2018 vybudovať nezdanené zahraničné rezervy vo výške jeden bilión dolárov.

Aj vďaka „dvojitej írskej“ sa podarilo zo zeleného ostrova spraviť najväčšie stredisko firiem, ktoré sa vyhýbali daniam. Ale už je po tom, poviete si, tak prečo Biden a G7 vyvádzajú?

Pravda je však taká, že už keď sa úctyhodný rekordman odoberal na zaslúžený dôchodok, mal pripraveného nástupcu. Pardon, nástupcov.

Po „dvojitej írskej“ tu máme „single malt“ (označuje kvalitnú whisky, ktorá obsahuje iba slad z jednej pálenice). Keď už mal Double Irish nahnuté, vyšiel článok, ktorý upozornil, že ho veľmi jednoducho môže nahradiť nová schéma. Stačí, ak sa írska firma, ktorá má vedenie v Bermudách, presunie do inej krajiny, ktorá spĺňa niekoľko podmienok. Ako vhodní náhradníci Bermúd sa ukázali Malta a Spojené arabské emiráty.

Malta aj Írsko v priateľskej zhode podnikli ústretové kroky voči novej schéme a už to išlo. Americký výrobca medicínskej techniky Teleflex si single malt osvojil a v roku 2018 platil len trojpercentnú daň. Zapojil sa aj ďalší veľký hráč, dieťa Microsoftu, sociálna sieť LinkedIn.

Veci však nabrali iný smer, írska vláda upravila zákony, čím v roku 2019 prerušila daňový románik s Maltou (linka Emiráty – Írsko zostala bez obmedzení, ale Malta bola oveľa obľúbenejšia). Single malt skončila skôr, ako mohla naplno predviesť, čo dokáže. Microsoft si toho bol vedomý, tak začal premýšľať, kam z konopí.

Záchranou pred platením daní mu (ako mnohým iným) mala byť stratégia s neromantickým názvom Capital Allowances for Intangible Assets (skratka CAIA), ale dočkala sa aspoň peknej prezývky: „green jersey“, čiže „zelený dres“ (v zelenej hrajú reprezentanti Írska).

Celý proces je postavený na zrážaniach daní, ktoré za určitých podmienok povoľujú írske zákony. Spoločnosť dostane daňové úľavy za nákup nehmotného majetku, hlavne duševného vlastníctva, pokiaľ je predávajúca firma prepojená s kupujúcou (je jej dcérskou spoločnosťou).

Aj Apple využil tento nástroj, keď jeho írska dcérska firma v roku 2015 kúpila nehmotný majetok od inej dcérskej firmy za 300 miliárd dolárov, za čo nemusela platiť dane. Vďaka ďalším machináciám spojeným s CAIA sa mu tým podarilo ochrániť ešte aj nasledujúcich 300 miliárd, ktoré zarobí pred zdanením. Apple tak medzi rokmi 2015 a 2017 platilo v EÚ daň menšiu ako jedno percento. Iné spoločnosti, ktoré používajú CAIA, platia zhruba 2,5-percentnú daň.

CAIA vznikla zhruba pred 20 rokmi a funguje podobne ako Double Irish a Single Malt, firma presúva to, čo zarobí mimo USA, pomocou operácií spojených s duševným vlastníctvom, ale je ešte účinnejšia. V januári 2020 sa objavili špekulácie, že Google plánuje vymeniť dosluhujúcu „dvojitú írsku“ a obliecť si „zelený dres“.

Čo z toho má írska ekonomika?

Z toho, čo už odznelo, sa zdá, že Írsko má špeciálny záujem na existencii daňových schém, ktoré pritiahnu veľkých hráčov z Ameriky a zároveň im umožnia minimalizovať dane. V roku 2017 pochádzalo 25 z 50 najväčších (čo sa týka tržieb) firiem pôsobiacich v Írsku z USA. V prvej desiatke obsadili sedem priečok vrátane tej víťaznej (Apple).

Nie všetky korporáty sa snažia pomocou vyššie opísaných nástrojov zraziť daň až na dreň, stačí im írskych nízkych 15 percent. Preto americká dvadsaťpäťka zaplatila 80 percent írskych daní v biznis sfére. Podľa analýzy OECD v roku 2013 tieto firmy poskytovali 23 percent zo všetkých pracovných miest v súkromnom sektore a podľa iných zdrojov je veľmi pravdepodobné, že sú zodpovedné za 50 percent daní z írskych výplat (lebo ich zamestnanci zarábajú nadpriemerne).

Írska ekonomika sa stala do istej miery závislou od amerických firiem. Prevažná väčšina írskeho obchodu (90 percent vývozu do priemyselnej výroby a 80 percent všetkého exportu) odráža produkciu firiem vlastnených zo zahraničia.

Takže pokiaľ má vzniknúť niečo ako 15-percentná globálna daň, bude veľmi ťažké presvedčiť Írov, aby do toho išli. Ale ak sa tak stane, je možné, že sa skončí jedna dlhá éra. Éra, počas ktorej sa zasnúbili americké megafirmy s írskymi daňovými zákonmi, aby z Írska vytvorili najväčší daňový raj na svete.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva