Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. jún 2021

Digitálna krajina

Ako si nás Google pripútava zo všetkých strán

Ako Google narába s našimi dátami? Kde všade ich zbiera? Čo tým sleduje? Chce nás ovládnuť, alebo len zlepšiť používateľský zážitok?

Ako si nás Google pripútava zo všetkých strán
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Ako Google narába s našimi dátami? Kde všade ich zbiera? Čo tým sleduje? Chce nás ovládnuť, alebo len zlepšiť používateľský zážitok?

V seriáli Digitálna krajina mapujeme spôsob fungovania najväčších hráčov v oblasti populárnych technológií. Reč bude o súkromí, sférach vplyvu, monopole, biznis modeloch, ale aj o možných alternatívach.

„Surveillance capitalism (kapitalizmus založený na sledovaní) je nový ekonomický poriadok, ktorý považuje ľudský zážitok za voľne prístupný surový materiál určený na komerčné praktiky extrakcie, predikcie a predaja.“

Keď sa povie Google, väčšina si predstaví šesť farebných písmen a pod nimi lištu, do ktorej zadá hľadaný výraz. No od študentského algoritmu z 1996, ktorý dal zrod najpoužívanejšiemu internetovému vyhľadávaču na svete, prebehlo veľa času.

Google rozšíril sortiment služieb a pole pôsobnosti, narástol do nevídaných rozmerov a stal sa jedným zo svetových lídrov v IT, ktorý zamestnáva tých najlepších odborníkov.

A čo viac, jeho služby používajú ľudia naprieč krajinami i svetonázormi. Vyše 90 % vyhľadávaní na webe ide cez Google a jeho 271 produktov a služieb používa viac ako miliarda ľudí. V našich zemepisných šírkach má Google účet prakticky každý – a to vyvoláva otázky: Ako Google narába s našimi dátami? Kde všade ich zbiera? Čo tým sleduje? Chce nás ovládnuť, alebo len zlepšiť používateľský zážitok? Na čo všetko, s čím denne narábame, má Google dosah? Nebuduje v skutočnosti monopol či dátové impérium? Máme sa Googlu báť?

Keďže na mnohé otázky možno bez alarmizmu a démonizácie len ťažko odpovedať, názor si musí každý vytvoriť sám.

Google o vás vie všetko! No a čo?

Začnime tým, čo nikto nikdy nečítal, no každý o tom tvrdí, že s tým súhlasí. Reč je o Podmienkach poskytovania služby. Stránka s názvom Terms of Services; Didn’t Read (Podmienky poskytovania služby – nečítal som) sa to snaží napraviť a poskytuje veľmi stručné zhrnutie najdôležitejších bodov podmienok najpoužívanejších služieb na internete.

Každú z nich navyše oznámkuje. Áčko je z hľadiska súkromia a práv používateľa takmer bezproblémové. Éčkari sú tí, ktorí by si z tohto predmetu zaslúžili reparát. A, áno, tam v zadnej lavici medzi nimi sedí aj Google. Pozrime sa prečo.

Ak odkliknete „Súhlasím“, dovolíte Googlu napríklad:

•       zdieľať vaše osobné informácie s tretími stranami (aplikácie a webové stránky, ktoré nevlastní Google),

•       zbierať a ukladať vaše dáta, aj keď nevyužívate priamo služby Googlu, ale len aplikácie či stránky, ktoré tieto služby používajú,

•       vidieť históriu vášho prehliadača (čiže všetky stránky, ktoré ste navštívili),

•       kombinovať informácie zozbierané cez rôzne Google služby (napríklad keď používate Google vyhľadávač, algoritmus zoberie do úvahy obsah vašej Gmailovej schránky či Google kalendára, ale tiež vaše fotky, rezervácie v hoteloch, reštauráciách či kúpené letenky),

•       používať vašu identitu v reklamách, ktoré sa zobrazujú iným používateľom,

•       za určitých podmienok naďalej držať vaše osobné dáta, aj keď ste ich zmazali, napríklad aj kvôli obchodným či právnym záujmom,

•       svojvoľne zmazať váš účet bez predchádzajúceho upozornenia,

•       čítať vaše osobné maily,

•       zbierať vaše biometrické dáta.

Prečo to vlastne Google robí? Čím vysvetľuje tento masívny zber dát?

V podmienkach sa píše: „Dáta a informácie, ktoré zbierame cez naše služby, používame na: poskytovanie našich služieb; ich údržbu a zlepšovanie; vývoj nových služieb; poskytovanie personalizovaných služieb, čo zahŕňa obsah a reklamy; komunikáciu s vami…“

Netreba prehliadnuť, že v podmienkach sú body, ktoré si od citovaného webu vyslúžili aj kladné hodnotenie. Google napríklad:

•       zaväzuje tretie strany k dodržiavaniu dôvernosti, čo sa týka osobných dát,

•       poskytne dáta vládam len vtedy, ak je to opodstatnené,

•       uvádza detaily o tom, aký typ osobných informácií zbiera.

Takže áno, Google toho o vás vie veľa a ďalšie veci sa učí každým dňom. A kde všade tie dáta zbiera?

Vygúgli to! Monopol na internet?

Aj vďaka tomu, že zaznamenáva každý náš krok a má chuť to robiť v ďalších a ďalších oblastiach, narástol Google za posledné štvrťstoročie do nevídaných rozmerov.

To, že synonymom pre „vyhľadať na internete“ sa stalo slovo gúgliť, je príznačné. Google je prvou a často jedinou voľbou mnohých používateľov v mnohých oblastiach. Nielenže dnes takmer neexistuje hľadanie na internete, o ktorom by v Kalifornii „nevedeli“, ale platí to aj o cestovaní (Google Mapy), elektronickej pošte (Gmail), hudbe a hocičom, čo nás akurát zaujíma (YouTube), dokumentoch (Google Docs), fotkách, videách a súboroch (Google Drive) či dokonca každom kroku na internete (internetový prehliadač Chrome). Skúsme spomenúť niečo, čo sa týka online života, a Google na to bude mať službu, ktorú používa hromada ľudí.

Najväčší záber prvorodené dieťa – vyše 92 % vyhľadávaní ide cez Google. V tesnom závese je kartografia: necelých 92 % stránok na internete využíva Google Maps.

Aj ďalšia služba od Googlu absolútne dominuje trhu vo svojej oblasti. Chrome je so 64 % najpoužívanejším prehliadačom na svete. Zaujímavé je, že skutočne nezávislé od Googlu sú v tejto oblasti len Safari od Apple (cca 19 %) a Firefox od Mozilly (3,6 %). Chrome aj všetky ostatné prehliadače, ktoré majú ešte nejaký dosah na trh (Edge, Opera, Samsung Internet, Vivaldi), sú založené na produkte Googlu s názvom Chromium.

Je to, ako keby pod kapotou Passatu, Fabie a Swiftu vrčal ten istý motor od Volkswagena. Ktorý by cez prevodovku od Volkswagena poháňal kolesá od Volkswagena na podvozku od Volkswagena a… skrátka, ako keby od Volkswagena bolo všetko okrem karosérie, palubnej dosky a sedadiel. Zvláštna predstava, však?

Okrem toho má Google kľúčové slovo v štandardizačnej organizácii W3C. Je jasné, že všetko, čo sa týka webu, bude tancovať na kalifornskú nôtu, prípadne sa do popevku ešte môže pridať Apple. Ale na skutočnú alternatívu, akou je Firefox, sa každý ochotne vykašle.

Je však toho viac. Gmail v roku 2020 doručil 43 % všetkej elektronickej pošty, čo predstavuje 1,8 miliardy používateľov (pre porovnanie druhé Yahoo! malo 26 %). Okrem toho je aj najväčším poskytovateľov emailov firmám a organizáciám, kde predbehol Microsoft.

Nemožno zabudnúť ani na YouTube, ktorý je po Facebooku s vyše dvomi miliardami aktívnych používateľov druhou najpoužívanejšou sociálnou sieťou na svete.

A čo G Suite? Táto služba kombinuje Gmail, Google Drive, Dokumenty a ďalšie nástroje a má dve miliardy aktívnych používateľov.

Ale sú tu aj ďalšie služby – napríklad digitálna peňaženka G Pay, ktorá rastie, no i tak zaostáva za Apple Pay, či Google Knihy, Filmy, Hudba…

Toto široké rozkročenie na trhu má jednu obrovskú výhodu: všetko je na mieru, kompatibilné, špičkovo fungujúce a zadarmo. Teda, nie zadarmo.

„Googlu platíme svojimi osobnými údajmi,“ upozorňuje akademik Michal Černý, ktorý sa zaoberá digitálnymi technológiami. „Vďaka tomu lepšie cieli reklamu, ktorá je hlavným zdrojom jeho príjmov. Pri reklame na žuvačky to môže pôsobiť neproblematicky, ale vo vzťahu k politickému marketingu to znamená, že pravdepodobne nikto na svete nemá takú moc ovplyvňovať myslenie ľudí, to, čo si budú myslieť o svete, k akým informáciám sa dostanú a koho budú voliť, ako Google.“

Podľa Černého je problematické to, čo Google s dátami sám robí. „To, ako na nich trénuje umelú inteligenciu, personalizuje výsledky a cieli reklamu. V záujme samotného Googlu je dáta nikam ďalej nepúšťať, kladie veľký dôraz na bezpečnosť, pretože dáta sú preň mimoriadne cenné,“ myslí si Černý.

Zároveň si treba uvedomiť, že čím menšiu konkurenciu Google má, tým viac platí, že nie sme ani tak jeho používateľmi, ako jeho vazalmi. Používaním jeho produktov sa zaväzujeme, že budeme hrať jeho hru. Čím menej súperov na trhu Google má, tým svojvoľnejšie môže určovať pravidlá hry. A tým závislejšími sa od neho stávame my, ale aj ostatné spoločnosti.

Treba to mať na pamäti, keď sa ponoríme do ďalšej sféry, ktorej Google dominuje úplne zvrchovane.

Monopol na smartfóny? Huawei, Samsung, Xiaomi... Jeden Google vládne všetkým

Používame ich hádam na všetko. Ploché lesklé sklíčka dennodenne hladkáme, ukladáme do nich svoje súkromie a robíme cez ne biznis. Dokonca nám dávajú dobrú noc. A pri každom zhasnutí svetla sa na nás spoza stmavnutej obrazovky usmieva aj kalifornský gigant. Príde nám správa, Google o tom vie, cinkne pripomienka, že deťom začína online výučba, a vie aj to. Ako to?

Pred vysvetlením ešte zopár štatistík. Mobily sú dnes používanejšie ako počítače a z Androidu, ktorý vlastní Google, sa stal najpoužívanejší operačný systém na svete. So 40-percentným podielom predbehol dokonca archetypálny Windows (32 %). Takmer tri štvrtiny všetkých smartfónov bežia na Androide. Poslednú štvrtinu poháňa iOS od Apple, ktorý však funguje iba na iPhonoch. Takže pokiaľ si nechceme priplatiť alebo z iných dôvodov podporovať problematický Apple, sme odkázaní na Google. Na celom trhu existujú len dve možnosti.

Inzercia

Android je open-source projekt, čo znamená, že jeho zdrojový kód je voľne prístupný, každý si ho môže prečítať a pochopiť, čo presne robí. Môže si ho dokonca aj upraviť a vytvoriť vlastnú verziu Androidu. To všetko zadarmo a legálne.

Ak zostaneme pri motoristickej analógii, je to, ako keby Mercedes sprístupnil všetky svoje výkresy. Ľudia znalí priemyselného inžinierstva by podľa nich pochopili, ako ktorá súčiastka aj auto ako celok fungujú, a mohli by si výkresy upraviť a postaviť si podľa nich vlastné auto.

To všetko súvisí so stratégiou Googlu. Firma Android Inc. vznikla v roku 2003 ako startup a ani sa nestihla stať známou, keď ju Google o dva roky vizionársky kúpil. Jeden zo zakladateľov pod novými šéfmi viedol tím, ktorý vyvinul platformu založenú na inom open-source projekte, operačnom systéme Linux. Noviny vtedy špekulovali, že Google chce vstúpiť na trh smartfónov a predstaviť nový model. Ale to, čo prišlo, bolo oveľa väčšie.

Google založil konzorcium Open Handset Alliance, v ktorom sa spojili poprední výrobcovia mobilov, aplikácií a čipov s jediným cieľom: vytvoriť jeden operačný systém, ktorý bude fungovať na tisíckach rôznych modelov. Podarilo sa, dnes Android nepoužívajú len mobily a tablety, ale dokonca aj iné zariadenia, napríklad televízie.

Jeden systém, otvorený pre všetkých vývojárov, znie to úžasne. Ale niečím to zapácha. Hegemóniou? Android je možno open-source definíciou, no určite nie filozofiou. Čo Google predviedol s Androidom, sa dá opísať takto: dokorán otvoriť košiar, vohnať tam ovce z lúk celého sveta a potom pevne pribuchnúť bránku.

Google totiž vymyslel viaceré spôsoby, ako si pripútať slobodný software na vôdzku. Jeden z nich sa volá Google Play Services a nachádza sa v každom smartfóne s Androidom.

Ako ovládnuť celý trh

Predstavme si, že žijeme uprostred púšte kdesi na divokom západe a chceme sa stať najmocnejším človekom v dedine. Nie tým s najväčšími svalmi, ale tým, bez čieho povolenia si nikto nedovolí ani kýchnuť. Staneme sa šerifom? Existuje niečo lepšie: kúpime studňu v strede dediny, jedinú široko-ďaleko. A všetci obyvatelia sa stanú závislí od našej vôle.

Podobnú stratégiu zvolila kalifornská firma. Google Play Services už nie sú open-source, no drvivá väčšina aplikácií sa na ne spolieha. V skratke to funguje tak, že vývojár aplikácie nemusí nanovo programovať bežné funkcie, ale vyberie si z ponuky od Google Play Services tie, ktoré chce, aby jeho aplikácia používala. Spadajú sem napríklad fonty, reklamy, mapy, prepojenie s televíziou či softvérom v aute, štatistiky o správaní ľudí v aplikácii…

Opäť to znie pekne, Google uľahčuje prácu nielen používateľom, ale aj vývojárom.

Ale je tu problém, vlastne dva. Keďže tieto služby majú uzavretý zdrojový kód, nevie sa, ako presne fungujú, no zároveň je známe, že zbierajú o nás údaje. A druhý je, že Android bez Googlu je ako chromý bez bariel. Nikam sa nedostane.

Okrem toho Shoshana Zuboffová v knihe Age of Surveilling Capitalism spomína, ako Google požadoval od výrobcov mobilov, aby jeho aplikácie (Google Vyhľadávanie, Gmail, Google Mapy, Google Fotky, Google Pay atď.) v ich výrobkoch figurovali ako prednastavené (default) alebo exkluzívne služby, pokiaľ chcú do svojich zariadení predinštalovať Obchod Google Play. Android, ako ho poznáme a používame, nie je otvorený projekt. Patrí Googlu. A s ním aj vaše súkromie.

Ale pokiaľ sme technicky dostatočne zdatní, vieme hľadať na anglických fórach a máme nekonečnú trpezlivosť, môžeme sa Googlu vo svojom mobile zbaviť – existujú aj čisto open-source verzie Androidu. Autor tohto textu skúsil používať jednu z nich.

Začiatok bol krásny, žiadne vstavané aplikácie a služby od Googlu, ktoré nemožno vymazať, mobil bežal rýchlo a baterka vydržala dlhšie. Väčšina aplikácií ako-tak fungovala. Ale notifikácie nefungovali vôbec. Chvíľu vzdoroval, ale keď aplikácia, bez ktorej sa, bohužiaľ, nemohol zaobísť, odmietla pracovať, musel Google vpustiť opäť dnu.

Samozrejme, kebyže som mal viac zručnosti a trpezlivosti, dalo by sa to vyriešiť. Existujú spôsoby, ako nahradiť funkcie Google Play Services. Ale, žiaľ, bežnému používateľovi niečo také ani nenapadne a aby dosiahol použiteľný výsledok, potreboval by asistenciu informatika.

A prečo mi nefungovali notifikácie? Nuž, môže za to služba so skratkou FCM. Funguje to tak, že aplikácia nekomunikuje priamo so svojím serverom, ale so serverom od Googlu, ktorý zase kontaktuje server aplikácie. Telefón tak pravidelne kontaktuje iba Google server, čím sa znižuje spotreba batérie (i keď má to svoju daň – Google Play Services zhltnú tiež veľké množstvo energie) a možnosť oneskorenia notifikácie.

Nevýhoda je zrejmá – všetko prejde rukami Googlu. Notifikácie síce môžu byť šifrované tak, aby Google nevidel obsah, no stále zbiera aspoň metadáta (= dáta o dátach, napríklad ktorá aplikácia dostala notifikáciu, kedy atď.).

A tak si predstavme si, že sme výrobcom mobilov a Google vypovie zmluvu, ktorá umožňuje vo svojich výrobkoch používať proprietárne (t. j. so skrytým zdrojovým kódom) súčasti Androidu, čiže napríklad Google Play Services. V tej chvíli vypadneme z trhu, naša firma môže vyhlásiť bankrot alebo začať vyrábať vysávače.

A na záver je tu Google Play. Distribučná služba, odkiaľ si do svojho mobilu sťahujeme všetky aplikácie. Stačí sa opäť len prihlásiť svojím Google účtom a už to fičí. Skúsme si spomenúť, kedy naposledy sme si sťahovali aplikáciu odinakiaľ (áno, existujú aj iné takéto služby). Je to výhodné, všetko je pokope, stačí trikrát kliknúť. A čo tam nie je, akoby neexistovalo.

Aká je toto hrozba, sa ukázalo nedávno. Twitter mal problémy so slobodou slova, čo symbolicky vyvrcholilo vypnutím Trumpovho účtu. Nespokojní republikáni sa už predtým presúvali na alternatívnu sieť Parler, ktorá údajne mala poslúžiť organizácii vzbury v Kapitole. Na to naši technogiganti zareagovali, akoby ich jedna mater mala. Google aj Apple vymazali Parler zo svojich obchodov.

S trochou temnej fantázie si môžeme predstaviť, ako sa do Google Play nedostanú ďalšie aplikácie, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené Googlom. Odkiaľ si ich bežný človek stiahne? Nestiahne. Jeho denné menu mu predsa chystajú páni a dámy z Údolia kremíka.

Tu zostáva zodpovedať ešte jednu otázku. Prečo sa Google ide pretrhnúť, aby mal pod kontrolou všetky smartfóny, prečo si privlastnil studňu?

Možno nám to osvetlí krátky príbeh z knihy The Age of Surveillance Capitalism od Shoshany Zuboffovej. Ešte v roku 2009 sa Motorola rozhodla nahradiť služby určovania polohy od Googlu službami inej spoločnosti, pretože tieto mali fungovať spoľahlivejšie.

V Googli prebehla interná komunikácia o tom, že áno, tá druhá spoločnosť je naozaj lepšia, ale čo ak by na ňu prešli aj ostatní výrobcovia mobilov? Bolo by to „strašné pre Google, lebo by stratil možnosť zbierať dáta“. Motorole prišiel z vedenia Googlu email. Písalo sa v ňom zhruba toto: Zabrániť Googlu zbierať dáta je čiara, ktorá sa v tomto biznise neprekračuje.

Fascinovaní dátami

Vieme, že Google o nás zbiera dáta, a vieme aj to, kde všade. A čo sa s nimi robí? Aká mentalita dokáže postaviť nedotknuteľnosť súkromia pod technologický pokrok?

Matematik David Stumper v knihe Outnumbered (Prečíslení) začína príbehom o projekte svojich kolegov. Dvaja vedci sa rozhodli pomocou matematickej analýzy zistiť pravú identitu najslávnejšieho street art umelca Banksyho. Zozbierali dáta o tom, na ktorých uliciach v Londýne a v jeho domácom Bristole umelec tvoril, vytvorili mapu a podľa hustoty výskytu malieb usúdili, kde pravdepodobne býva (predpokladali, že čím bližšie k jeho domu, tým väčšia koncentrácia grafitov). V Londýne to bolo len 500 metrov od bytu priateľky človeka, o ktorom sa špekulovalo, že je Banksy. V Bristole zas v blízkosti domu tohto človeka a futbalového ihriska, na ktorom hrával. Takže toto, usúdili vedci, je pravá identita Banksyho.

Neuveriteľné, čo dokáže len zber dát a ich analýza, nadchýna sa Stumper. No zároveň je trochu rozhorčený, Banksyho má rád a páčilo sa mu to tajomno hry na skrývačku. Nepáči sa mu, že by matematika to kúzlo mala odfúknuť ako obláčik hmly.

Príbeh pokračuje. O niečo neskôr dostal Stumper pozvanie od riaditeľstva Googlu v Londýne, aby predniesol niečo o vlastnej práci. Keď vošiel do moderných kancelárií neďaleko Buckinghamského paláca, vírili mu hlavou otázky týkajúce sa klebiet, ktoré sa o Googli šírili. Doručovacie drony, nanočastice v tele, bezpilotné autá. Zamestnancom sa o tom nechcelo veľmi hovoriť. Po tom, ako si za svoje plány vyslúžili zlú publicitu ako „príliš kreatívne centrum na uskutočňovanie šialených nápadov“, osvojili si stratégiu nehovoriť vonkajšiemu svetu veľa o svojich zámeroch.

Jeden zo zamestnancov sa nakoniec nechal ukecať. „Počul som, že používame DeepMind v oblasti diagnostiky zlyhania obličiek,“ povedal. Pomocou strojového učenia má algoritmus nájsť vzorce v ochorení obličiek, ktoré mohli doktorom ujsť. DeepMind je odvetvie Googlu, ktoré dokázalo vytvoriť program schopný poraziť majstra v čínskej hre go. Teraz malo prehľadávať záznamy britskej Národnej zdravotníckej služby, aby sa pokúsilo nájsť vzorce vo výskyte choroby.

Stumper išiel puknúť závisťou, mať tak zdroje a možnosti zachraňovať ľudské životy pomocou matematiky. Ale jeho spoločníčka ho uzemnila: „Je to trochu desivé, keď si pomyslíš, ako by mohli použiť tvoje zdravotné záznamy spolu s ostatnými osobnými dátami.“

Síce Google dodržuje striktné pravidlá o ochrane dát, uvažuje Stumper, no potenciálna hrozba tu stále je. Čo ak v budúcnosti budú spoločnosti požadovať prepojenie všetkých našich osobných dát? Napríklad v rámci prevencie kriminality či zlepšenia zdravia.

V ten deň Stumper prednášal zamestnancom o matematike a futbale. Všetci boli nadšení a veľa sa pýtali. Ani jeden „Googler“ sa nepozastavil nad tým, či matematické analýzy neuberú športu čaro, tak ako sa autor knihy obával pri Banksym. Podľa neho by zamestnanci Googlu boli nadšení, keby mohli futbalových hráčov monitorovať 24 hodín denne. Veď čím viac dát, tým lepšie.

Stumper po svojej návšteve veľa premýšľal. Vrátil sa dokonca k článku o Banksym. Keď ho prečítal znovu, uvedomil si, že výskum nebol vôbec taký presvedčivý. V podstate bol urobený na mieru jednému podozrivému. Človeku, o ktorom sa dlho predtým špekulovalo ako o Banksym. „V podstate len prepojili čísla s vopred hotovým výsledkom. Matematika tu poskytla legitimizáciu klebetám,“ sťažuje sa Stumper.

A toto je podľa neho problém. Že prisudzujeme algoritmu viac, než je schopný, že ho necháme viesť naše životy. A vymenováva, kde všade algoritmus zlyhal – škandál, keď vyhľadávač automaticky navrhoval rasistické heslá, twitterboti šírili fake news, extrémistov zatvoril algoritmus v ich vlastných filter bubbles, dokonca sa matematici zmýlili pri brexite a amerických voľbách. „Každý ľudský problém je oveľa komplexnejší ako obyčajné kalkulácie,“ uzatvára Stumper.

Je rozumné zveriť svoje súkromie do rúk niekoľkým horúcim hlavám v Kalifornii a ďalších pobočkách? Je etické pomáhať im svojou účasťou na ceste za digitálnym impériom? Nie je naivné nechať ich rozhodovať, ako s tým naložia, ktoré z toho množstva dát a ako budú ovplyvňovať fungovanie algoritmu? Toho algoritmu, ktorý formuje online priestor okolo vašej osoby?

Isté je, že dôležitosť internetu a technológií v živote obyčajného človeka rastie každým dňom. A, zdá sa, každým dňom, keď mu dávame našu dôveru, rastie aj Google. Možno raz od neho budeme chcieť utiecť. Len či bude kam.

Google si nás pripútava mäkkou silou. Zo všetkých strán. Ale podobne ako ovečkám v košiari nám je dobre. Všetko dostaneme hotové, predžuté, na mieru a zadarmo. Google sa o nás postará.

 

Ilustračné zábery – Foto TASR/AP

Odporúčame