Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Šport
23. júl 2021

Tokio 2020

Za každých okolností výnimočná olympiáda

V pláne bola aplikácia pre návštevníkov v 30 jazykoch, humanoidné roboty, ktoré budú vítať turistov a asistovať im, autonómne taxíky, ale aj špeciálne 5G miesta na sedenie, kde diváci uvidia už z tribúny pri pohľade na plavecké súťaže grafiku, ako keby pozerali televíziu doma v obývačke. Všetko je napokon inak.

Za každých okolností výnimočná olympiáda
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V pláne bola aplikácia pre návštevníkov v 30 jazykoch, humanoidné roboty, ktoré budú vítať turistov a asistovať im, autonómne taxíky, ale aj špeciálne 5G miesta na sedenie, kde diváci uvidia už z tribúny pri pohľade na plavecké súťaže grafiku, ako keby pozerali televíziu doma v obývačke. Všetko je napokon inak.

Keď čítate tieto riadky, olympijský oheň v Tokiu už horí a poznáme aj úspešný výsledok kvalifikácie slovenskej lukostrelkyne Denisy Baránkovej – najmladšej, len 19-ročnej členke slovenskej športovej výpravy. Hry XXXII. olympiády mali byť výnimočné aj pre technologický pokrok, no budú predovšetkým pre pandémiu.

Od marca tohto roka bolo jasné, že hry budú bez zahraničných divákov – rozhodnutie prišlo napriek tomu, že v tom čase už bolo predaných okolo milión lístkov pre divákov mimo Japonska.

O tom, že spomínané technologické vychytávky nevyužijú napokon ani domáci Japonci, rozhodli organizátori a vláda len nedávno.

V štyroch prefektúrach krajiny vrátane hlavného mesta Tokio je vyhlásený núdzový stav. Denne pribúda len v olympijskom meste okolo 1200 pozitívnych prípadov. Väčšina Japoncov dokonca s organizovaním hier vzhľadom na pandémiu nesúhlasí.

Aj to boli dôvody, ktoré rozhodli o tom, že najväčší športový sviatok planéty bude napokon absolútne bez divákov.

S Tokiom sú vždy problémy

Keby čítali japonskí organizátori tento medzititulok – nehnevali by sa. Sami sa zamýšľajú nad tým, prečo je okolo olympiády v Tokiu vždy toľko rozruchu.

Po prvý raz sa mali uskutočniť hry v hlavnom meste krajiny vychádzajúceho slnka ešte v roku 1940. Uvažujete správne, ak súdite, že pre 2. svetovú vojnu nemohli. Japonci sa ich však vzdali sami, ešte o dva roky skôr, pre čínsko-japonskú vojnu. Rovnaký osud postihol aj zimnú olympiádu, ktorá mala byť v tom istom roku v Sappore.

Reparát prišiel v roku 1964. Tak ako dnes, aj vtedy išlo technologicky o supermoderné hry. Po prvý raz sa na veľkom podujatí experimentovalo so satelitným priamym prenosom, ktorý Japonci vyrábali pre Európu a Severnú Ameriku. Pokusne, len na niekoľko hodín, ale bol to pokrok oproti tomu, keď dovtedy museli posielať natočené kazety s televíznymi zábermi každý deň lietadlami.

Zároveň prišli aj experimenty s farebným vysielaním takého veľkého podujatia a do celého sveta. Legendárny vlak šinkansen uviedli po prvý raz do prevádzky len deväť dní pred OH 1964.

Japonci spustili kvôli olympiáde masívnu prestavbu Tokia. Pritom však vykopali množstvo pohrebísk, ale aj starých pozostatkov chrámov z legendárnej dynastie tzv. šogunátu Tokugawa pomenovaného po jeho zakladateľovi zo 17. storočia. Už počas príprav olympiády zahynulo množstvo ľudí v dôsledku rôznych nehôd. Japonci verili, že duchovia starej dynastie ich takto trestajú za narušenie ich posledných miest odpočinku.

Rovnaký scenár sa zopakoval aj pri výkope jamy pre Národný štadión v Tokiu k aktuálnym hrám. Legenda o pomste ožila a do toho prišiel koronavírus.

Koncom marca 2020 museli japonský premiér Šinzo Abe a predseda Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach prijať rozhodnutie o ročnom odklade hier.

Zrušenie pre vojnu a ročný odklad pre pandémiu – hoci moderné olympiády zažili všeličo, vrátane teroristických útokov i vzdania sa usporiadateľských práv, podobne nepriaznivý osud nesprevádzal žiadnu inú krajinu a organizátora.

Rodová rovnosť ovládla aj olympiádu

Organizáciu hier sprevádzajú aj mnohé personálne kuriozity. Len dva dni pred začiatkom prepustili režiséra otváracieho ceremoniálu Kentara Kobajašiho. Dôvodom bol vtip o holokauste, ktorý povedal počas divadelného vystúpenia v roku 1998. Rovnaký osud postihol skladateľa časti hudby pre úvodný ceremoniál – dôvodom má byť šikanovanie z detstva. Hudbu, ktorú skladal, počas úvodného ceremoniálu vypustili.

Ešte vo februári odstúpil pod tlakom aj predseda organizačného výboru hier Joširo Mori. Nepáčil sa mu plán Japonského olympijského výboru (JOV) zvýšiť počet žien v exekutíve na 40 percent. V tom čase tvorilo JOV 5 žien a 19 mužov.

Nahradila ho žena, bývalá rýchlokorčuliarka a cyklistka Seiko Hašimotová.

Rodová rovnosť vôbec je silnou agendou aj MOV. Kým v spomínanom roku 1964 súťažilo v Tokiu 13,3 percenta žien, teraz ich bude 48,8 percenta. Dôvodom je aj postupné a cielené zrovnávanie počtu športových disciplín.

Napríklad legendárna vodnoslalomárska kategória C2 bola výlučne mužská. Z posledných piatich olympiád sme z tejto kategórie vydolovali päť medailí, z toho štyri zlaté. Pomer disciplín vo vodnom slalome však bol 3:1 v prospech mužských. C2 preto od aktuálnych hier vypustili a nahradili ju C1 žien, kde budeme mať taktiež svoje želiezka v ohni – či skôr ryby vo vode.

Iný príklad je zo strelnice. V posledných rokoch boli škrtnuté z programu OH až tri mužské strelecké disciplíny – medzi nimi aj ľubovoľná malokalibrovka poležiačky, v ktorej získal Jozef Gönci bronzovú medailu v Atlante 1996 – vôbec prvú slovenskú olympijskú. Nahradili ich súťaže miešaných tímov. V trape budú patriť k veľkým medailovým ašpirantom aj naši: Zuzana Rehák Štefečeková a Erik Varga.

A ešte jedno porovnanie dvoch tokijských podujatí, ktoré veľa vypovedá aj o rozmachu olympijských hier. Kým pred 57 rokmi súťažilo 5149 športovcov z 93 krajín v 19 športoch a 163 disciplínach, teraz bude o medaily bojovať viac ako 11-tisíc športovcov z 206 krajín v 33 športoch a 339 disciplínach. Ide o rekord letných OH.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie, spolu

Keď v roku 2013 prisúdili Tokiu organizovanie OH, plánovaný rozpočet presahoval 7 miliárd dolárov. Už do roku 2020, keď bol riadny termín hier, náklady narástli na takmer 13 miliárd. Ročný odklad si podľa generálneho tajomníka organizačného výboru hier Toširiho Muta vyžiadal nárast nákladov na 15,4 miliardy dolárov.

Inzercia

Väčšinu zaplatila japonská vláda. Približne štvrtina vyšla na sponzorov, zhruba 1,3 miliardy prispel MOV.

Nie je to ešte záverečný účet, no už teraz dosahuje hranicu najdrahších letných a druhých najdrahších olympijských hier vôbec. Rekordérom je zatiaľ ruské Soči z roku 2014 s takmer 22 miliardami dolárov.

Schválne, len tento týždeň prisúdil MOV organizovanie letnej olympiády v roku 2032 austrálskemu mestu Brisbane. Návrh rozpočtu je 3,5 miliardy amerických dolárov a k tomu argument, že väčšina športovísk je hotová. Uvidíme o jedenásť rokov.

Hry budú mať aj ďalšie prvenstvo – po prvý raz bude použité nové olympijské heslo. Známe rýchlejšie, vyššie, silnejšie doplnilo slovko spolu. So slovami: „Je to udalosť, ktorá vytvára epochu,“ to navrhol sám predseda MOV Thomas Bach počas 138. zasadnutia MOV, ktoré prebieha v Tokiu. Delegáti tento zámer jednohlasne schválili.

Bach s touto novinkou pracoval aj vo svojom slávnostnom príhovore počas otváracieho ceremoniálu: „Dnes je to moment nádeje. Áno, je to úplne odlišné od toho, čo sme očakávali, ale nechajte nás vážiť si tento moment. Sme v tom všetci spolu, všetci športovci pod jednou strechou olympijskej dediny. V tom je unikátna sila športu – je to odkaz mieru, odolnosti, vytrvalosti, dáva nám to nádej pri spoločnej budúcej ceste,“ povedal Bach nielen so silným zreteľom na pandémiu a dodal: „Potrebujeme viac solidarity v spoločnosti, solidarity vo význame pomoci, starostlivosti, bez diskriminácie. Spoločne sme silnejší.“

Najmenšia výprava Slovákov

Slováci pricestovali do Japonska s najmenšou výpravou športovcov v doterajšej histórii. Vyslali sme len 41 športovcov a bolo by ich ešte menej, ale na poslednú chvíľu sme dostali dve plavecké miestenky napriek tomu, že naši plavci splnili len kvalifikačné B-limity.

Najviac našich (112) doteraz súťažilo v Sydney 2000. Čísla nám zdvihli kolektívne športy: futbalisti, vodní pólisti a basketbalistky. V žiadnom kolektívnom športe sme sa dovtedy ani odvtedy na letnú olympiádu nekvalifikovali. Negatívny rekord držal doteraz Londýn 2012 so 47 športovcami.

Tento výsledok je sklamaním aj pre prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV) Antona Siekela.

„Nie som spokojný s počtom nominovaných, ale je to výsledok reality, v ktorej sa v súčasnosti šport na Slovensku na nachádza. Našou úlohou je, aby sa nedvíhali počty iba vo výprave, ale aj kvalita športovcov. Čaká nás v tom veľa práce,“ povedal Siekel, pričom priamej odpovedi na očakávaný počet medailí pri takej účasti sa vyhol.

Pravda, nielen spomínaný – účasťou chudobný Londýn ukázal, že medzi našimi športovcami sú aj tí s parametrami výkonnosti svetovej extra triedy.

Ešte viac ako do vodnoslalomárskeho kanála, ktorý je našou medailovou „istotou“, či na chodeckú 50-ku by sa naša pozornosť mala upierať na strelecké disciplíny. Zuzana Rehák Štefečeková, Danka Barteková, Erik Varga, Juraj Tužinský, Patrik Jány, Marián Kovačócy a Jana Špotáková – to je kvinteto, ktoré nás najskôr môže potešiť perfektným výkonom na úrovni medailovej odmeny. Tak o tom hovoria ich doterajšie výsledky v olympijskom cykle.

Prekliatie a nekonečné čakanie na zlato, napriek tomu, že výkonnosť k nemu smerovala takmer zakaždým, budú chcieť prelomiť členovia štvorkajaka v zložení Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek. Trikrát medailová, no výrazne omladená loď dosahuje výborné výsledky a teraz bude opäť šanca ukázať v správny čas ten najlepší výkon. 

Samuel Botek a Adam Vlček nastúpia aj v dvojkajaku na 1000 metrov a „hrdia sa“ fantastickou formou – za tento rok majú striebro z majstrovstiev Európy, bronz zo svetového pohára – jedna medaila im do zbierky ešte chýba. V K1 budeme sledovať aj Petra Gelleho.

Vo vodnoslalomárskom areáli bude pozornosť nasmerovaná predovšetkým na obhajcu striebra z Ria 2016 v C1 Mateja Beňuša, ale aj na Jakuba Grigara v K1. Obaja patria do užšej svetovej špičky, no nie nadarmo sa ich súťaži hovorí ako o divokej vode.

Samozrejme, ešte je tu aj Matej Tóth. Zlatý slovenský hrdina spred piatich rokov pôjde svoje posledné preteky v kariére, posledných 50 kilometrov v chôdzi, na ktorých odovzdá všetko. Napokon tak, ako sme u neho vždy zvyknutí, a potom sa už len necháme prekvapiť, na čo to bude stačiť.

Veľké prekvapenie však môže prísť aj od ďalších. Pri troche šťastia by mohol byť blízko boxer Andrej Csemez (v kategórii do 75 kg), ktorý po úspešnej kvalifikácii na poslednú chvíľu sám na seba naložil bremeno medailovej ambície.

V zápasení voľným štýlom sme už úspešne kovy na olympiáde brali a tentoraz sa v našich farbách bude o ne biť Osetínec Boris Makojev – nebude celkom bez šance.

V silnej konkurencii budú potrebovať kus šťastia kladivári Martina Hrašnová a Marcel Lomnický a malá hviezdička zasvietila aj na ovále prekážkovej štvorstovky, kde budeme držať palce čerstvej juniorskej majsterke Európy Emme Zapletalovej.

Bez nádeje na dramatické a víťazné momenty to nebude ani medzi našimi štvorhrami: tenisovou v podobe Filipa Poláška a Lukáša Kleina, ako aj stolnotenisovou v zložení Barbora Balážová – Ľubomír Pištej. Ich konkurencia bude obrovská, o to väčšiu radosť by sme mali z ich úspechu.

Slovensko bude mať zastúpenie aj v cestnej cyklistike, plávaní, lukostreľbe, bedmintone, športovej gymnastike, ba i golfe. Nechajme sa príjemne prekvapiť a užime si aspoň pri televíznych obrazovkách dva týždne vrcholového svetového športu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva