KOMENTÁR: Zimbabwe: Beznohí už voliť nepôjdu

„Ak sa každý zaujíma len o vlastný prospech, svet nemôže skončiť inak ako v ruinách.“ Tieto slová Svätého Otca Benedikta XVI. z príhovoru pred požehnaním Urbi et orbi prevzala a interpretovala naša tlač ako narážku na svetovú hospodársku krízu. Nie je podstatné, či ich naozaj tak myslel. Sú pravdivé.

Benedikt XVI. ich vyslovil v súvislosti s politickými nepokojmi a s následnou otrasnou spoločenskou, ekonomickou, zdravotníckou atď. situáciou v krajinách Blízkeho východu a Afriky. Medzi nimi tróni na piedestáli nešťastia a zúfalstva Zimbabwe.

Krajinám mimo vyspelého sveta a mimo nerastných a iných zón jeho záujmu sa už tradične „u nás na Západe“, resp. „u nás na Severe“ venuje len minimálna pozornosť. Zimbabwiansky diktátor Robert Mugabe sa preto môže v pokoji svojich palácov tešiť, že o situácii v jeho krajine sa v našich médiách objaví jedna krátka zmienka mesačne – na pripomenutie, že ľudia sú tam mrzačení, zabíjaní, vystavení hladomoru a cholere.

Javy, ktoré sú nám vzdialené aspoň ako Harare od Bratislavy. Choleru poznáme z rozprávania starých mám a považujeme ju za dokonale vytlačenú z civilizovanej prítomnosti. Áno, je liečiteľná a dá sa jej predchádzať, ale nie v krajine, kde už od októbra ľudia nemajú pitnú vodu a aj obyvatelia luxusnej štvrte hlavného mesta si ju musia voziť na fúrikoch v kanistrách. Inflácia sa vyšplhala na neuveriteľných 231 miliónov percent, čo v praxi znamená, že ani novovydaná miliónová bankovka nestačí na viac než na chlieb a ani predavači paradajok na ulici už nevezmú iné peniaze ako doláre. Na choleru už zomrelo vyše 1 100 ľudí a epidémia sa nebezpečne šíri aj za hranice Zimbabwe.

Kto za to môže? Režim prezidenta Roberta Mugabeho. Tento rok mal 84-ročný diktátor odísť, ale obával sa, že keď stratí imunitu, musel by čeliť medzinárodným tribunálom a zodpovedať sa za svoje činy spáchané počas 28 rokov pri moci. Nemá ich na konte málo. Už v apríli roku 2007 zvolali zimbabwianski biskupi pre ťaživú politickú situáciu v krajine Národný modlitbový deň. Ich pastiersky list podporili pri tej príležitosti spoločným vyhlásením biskupi celej Afriky. Konštatovali, že kríza „nie je dôsledkom prírodnej katastrofy ani nepriaznivých medzinárodných podmienok. Krajina si za ňu do veľkej miery môže sama. Ide o krízu morálneho vodcovstva a o zlú vládu.“

Ak sa každý zaujíma len o vlastný prospech, svet nemôže skončiť inak ako v ruinách. Zimbabwe je rukolapným dôkazom tejto vety súčasného pápeža. Arcibiskup Pius Ncube z mesta Bulawayo v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas nazval Zimbabwe „chlebovým košom Afriky“ a pred tridsiatimi rokmi sa hovorilo, že z tejto krajiny bude čoskoro moderný africký štát. „Mám 60 rokov a nikdy som nepoznal hlad,“ povedal arcibiskup Ncube. Prezident Mugabe však za jednu noc vlastným diktátorským rozhodnutím odobral pôdu 4 000 farmárom a dnes Zimbabwe nemá ani osivo, takže na budúci rok bude situácia ešte katastrofálnejšia. Prezident sa však udržal pri moci, lebo politickú opozíciu, ale aj bežných občanov dostal pod tlak teroru. Pred tohtoročnými voľbami, medzi aprílom a júnom, Mugabeho ľudia zorganizovali politické čistky. Ako pre denník SME povedala zakladateľka Hnutia za demokratickú zmenu Trudy Stevensonová, „vraždiace komandá v dedinách mučili a zabili takmer každého, kto volil opozíciu. Mnohých nechali nažive s odseknutými končatinami. Tých už nikto nepresvedčí, aby išli zase voliť, a už vôbec nie opozíciu.“

Ľudia sú zviazaní strachom a situácia sa zdá byť zakliata. Napriek medzinárodne sprostredkovaným dohodám s politickou opozíciou na čele s Morganom Tsvangiraim sa v Zimbabwe už od septembra hrá zákopová vojna. Mugabe si v rozpore s dohodami prisvojil kľúčové rezorty spravodlivosti, vnútra a obrany a opozícia je úplne bezzubá. Ľudia rátajú mŕtvych a vláda im láskavo odpustila poplatky za pochovávanie...

Pred štyrmi rokmi v takomto čase zobudili svet z vianočného omámenia správy o cunami v Indonézii. Vlna solidarity vtedy reagovala na vlnu zmaru prekvapivo rýchlo a prekvapivo mocne. Máme aj trpiacim obyvateľom Zimbabwe rýchlo vyslať kamióny s pomocou? Aj to je potrebné a mnohí z nás to počas týchto sviatkov urobili príspevkom na Dobrú novinu, ktorá pomáha ľuďom v Keni, v Južnom Sudáne a v Ugande. Nie je totiž dôležité, či svoj dobrý skutok zacielime presne na Zimbabwe. Veď ak záujem iba o vlastný prospech ruinuje a zasahuje aj tam, kde by sme sa chceli cítiť civilizovane a bezpečne, musí existovať aj sila, ktorá ničivému cunami zla dokáže vzdorovať rovnako účinne. Pomenoval ju pápež Benedikt XVI. v kázni na Božie narodenie, keď povedal: „Iba obrátením sŕdc, iba zmenou ľudského vnútra môže byť prekonaná príčina všetkého tohto zla; môže byť prekonaná moc zlého. Iba ak sa zmenia ľudia, zmení sa svet.“

Znie to teda neuveriteľne, ale je to tak: ak prijmeme Božie svetlo, ktoré v týchto dňoch znova vstupuje do našej noci, najlepšie pomôžeme krízam vo svete, aj v Zimbabwe.

Terézia Rončáková
Foto: nationalvision.wordpress.com

Odvysielané 30. decembra 2008 na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo