Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
15. júl 2021

7 dní v kocke

Lengvarský ukázal, ako vyzerá arogancia

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa.

Lengvarský ukázal, ako vyzerá arogancia

TASR

1. Segregačné pravidlá padli. Na chvíľu

Kampaň proti nezaočkovaným, do ktorej sa naplno rozbehla vláda, vyletela zo zákruty. Ústavný súd predbežným opatrením pozastavil spornú vyhlášku, ktorá zavádza tvrdú očkovaciu segregáciu. Vec bude ďalej posudzovať.

Žiaľ, z rozhodnutia Ústavného súdu vôbec nie je jasné, ako sa stavia k podstate sporu – k diskriminácii nezaočkovaných. V zdôvodnení sudcovia namietajú, že osoby po prvej dávke vakcíny nemôžu byť považované za chránené protilátkami. Pretože tvorba protilátok trvá niekoľko týždňov. 

Súd konštatuje, že vyhláška v tejto podobe nie je namierená na ochranu verejného zdravia, ale len na zvýhodňovanie zaočkovaných.

Tento malý problém sa dá rýchlo odstrániť. Otázne je, či to bude Ústavnému súdu stačiť. A či sa podarí nájsť rovnováhu medzi pandemickými (bezpečnostnými) reštrikciami, programom masovej vakcinácie a udržaním slobodnej spoločnosti. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje.

Minister zdravotníctva už avizuje, že problém „vyrieši“ tak, že pritvrdí. A do povinnej karantény naženie okrem nezaočkovaných aj tých, ktorí sa dali zaočkovať neskôr. Prístup ministra k výhradám súdu – a k ľuďom, ktorí ho poslúchli a išli si pre prvú dávku – je ukážka arogancie. A bezočivosti k dvom tretinám spoločnosti. 

Ústavný súd s prekvapením zistil, že jeho rozhodnutie z utorka malo podobný osud ako toaletný papier. Návrat k povinnej karanténe iba pre tých, ktorí sa vracajú z rizikových krajín, sa nekoná (hoci platnosť tohto pravidla má byť podľa ústavných sudcov obnovená). 

Namiesto toho sa budú stupňovať chaos a právna neistota na hraniciach. S pokračovaním neprimerane dlhej (14-dňovej) karentény pre nezaočkovaných. 

Štát môže motivovať ľudí k nepovinnému covid-očkovaniu (hlavne tých, ktorým hrozí vážny priebeh ochorenia a hospitalizácia). No nemôže pri tom používať nátlakové a diskriminačné praktiky. A už vôbec nie pri nových typoch covid-vakcín, ktoré sú a roky ostanú v experimentálnej fáze používania.

Veľké štúdie o efektivite a bezpečnosti nových covid-vakcín sa uzavrú o dva roky. Aj to len predbežne. Ďalších 10 – 15 rokov potrvá výskum o prípadných neskorších a hlbších následkoch opakovaného (každoročného) covid-očkovania na organizmus.

Je dobré, že Ústavný súd pripomenul nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, v ktorom sa píše toto: „Je potrebné zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované, resp. ktoré sa rozhodli nenechať sa zaočkovať. Držba potvrdenia o očkovaní by preto nemala byť podmienkou výkonu práva na voľný pohyb“.

Lenže – presne toto sa deje. A nielen na Slovensku.

A deje sa to napriek tomu, že vakcína proti covidu nevie spoľahlivo zabrániť infekcii a prenosu nákazy. Vakcína chráni – aj to len v obmedzenej miere – hlavne pred vážnymi následkami ochorenia covid.

Izolačné (karanténne) opatrenia by mali byť namierené na ľudí s príznakmi infekcie a na ľudí, ktorí sa vracajú z rizikových krajín alebo rizikových akcií. Samozrejme, táto logika platí len v prípade, že nám ide o prevenciu pred šírením infekcie.

Ak ide len o naplnenie vakcinačnej kampane, potom generál Lengvarský vykonáva zadania vynikajúco.

2. Prvá, druhá, tretia…

Pokračujeme dvoma správami zo sveta.

Francúzsko zavádza povinné očkovanie pre zdravotníkov. Prezident Macron pre ostatných zatiaľ preferuje nepovinné očkovanie, no nevylučuje zmenu kurzu: „nepochybne si budeme musieť položiť otázku povinného očkovania pre všetkých Francúzov“.

Spoločnosť Pfizer oznámila, že bude pre rok 2021 žiadať regulačné úrady o tretiu dávku covid-vakcíny. V budúcnosti ráta s najmenej jednou aktualizačnou dávkou ročne. EMA je pri tejto požiadavke zatiaľ zdržanlivá, chce si počkať na dáta o dĺžke účinku druhej dávky. 

Pfizer zdôvodňuje tretiu dávku postupnou „eróziou“ efektivity očkovania – tvrdí, že pol roka po očkovaní rastie riziko infekcie a šírenia delta variantu vírusu.

V Izreali začiatkom júna klesla efektivita vakcíny proti infekcii a príznakovému ochoreniu na 64 percent (stále je však podľa Pfizeru efektívna proti vážnemu priebehu ochorenia). Pri ľuďoch, ktorí sa dali očkovať v januári, môže časom klesnúť efektivita očkovania proti ochoreniu s príznakmi ešte nižšie.

To isté platí aj o Európanoch.

Najviac záujemcov sa hlásilo o vakcínu na leto, keď je pandémia v útlme. Ľudia chceli cestovať. Lebo „vakcína je sloboda“, ako hlása Gizka Oňová. Na jeseň a v zime začne pandemické riziko strmo rásť – a hladiny protilátok väčšiny zaočkovaných budú presne vtedy, po pol roku, svižne klesať. Erodovať, ako tvrdia farma-firmy.

Inzercia

Záver: tretia dávka bude pre klientelu Pfizeru pravdepodobne potrebná. A po nej aj štvrtá, ôsma, dvanásta…

3. Zurianova húfnica

Bývalý šéf NAKA Zurian sa postaral o nové prekvapenia. Nahral si vypočúvanie bývalého prezidenta Finančnej správy Imreczeho.

Zurian sa zameral aj na iné kauzy ako tie „smerácke“, kde sa za obchody so štátom platili stovky tisíc eur.

Imrecze si okrem iného spomenul na desať rokov starú IT zákazku pre vojenské spravodajstvo, ktoré v tom čase riadil Mikulec (dnes minister vnútra). Vraj v nej mohlo ísť o úplatok pre vedenie vojenských tajných v objeme stotisíc eur. Imrecze si však nebol istý a neuviedol bližšie podrobnosti ani dôkazy.

Ďalší a pikantnejší prípad, o ktorom hovoril Imrecze, sa týka Andreja Kisku a jeho firmy KTAG. V čase, keď firmu KTAG vyšetrovali pre podozrenie z daňového podvodu za stovky tisíc eur, si prezident Kiska predvolal šéfa Finančnej správy Imreczeho. A „odovzdal“ ho svojej poradkyni Renáte Blahovej. Tá pre Kisku pracovala ako konzultant pri jeho daňových kauzách. Blahová mala Imreczemu priamo v Prezidentskom paláci dohovárať, ako by mal posudzovať daňové kauzy Kisku.

Ak sú slová Imreczeho pravdivé, máme tu čistú a jasnú ukážku zneužívania verejnej moci prezidenta Kisku na riešenie osobných (súkromných) problémov podnikateľa Kisku.

Kiska sa mohol stretnúť s kýmkoľvek z Finančnej správy – no určite nie ako prezident Slovenskej republiky. Imrecze naznačuje, že čudné stretnutie s prezidentom a jeho poradkyňou mohol vnímať ako ovplyvňovanie vedenia Finančnej správy.

Z nahrávky je zrejmé, že Zurian sa zaujímal o Imreczeho, aby si potvrdil informácie, ktoré mal od Milana Lučanského.

Ďalší motív Zuriana mohol byť spravodajský, resp. politický. Zbieral kompro-informácie na lídrov novej koalície. Tak, ako oni zbierali kompro-informácie na neho…

Treba priznať, že podozrenia namierené na Mikulca a Kisku sú neporovnateľne slabšie než korupčné kauzy Smeru, oligarchov a Ficovho „pokladníka“ Výboha. To však neznamená, že by mali byť ignorované.

Na tých, ktorí sa hrajú na bojovníkov proti zločinu, máme predsa vyššie nároky ako na zločincov. Či nie?

4. Kováčik

Ďalšou postavou, pri ktorej môžeme pozorovať zločiny v dvoch farbách, červenej aj modrej, je Dušan Kováčik. Dnes stojí pred súdom pre podozrenia z korupcie a členstva v organizovanej skupine bödörovcov, ktorá cez vedenie NAKA vydierala podnikateľov. Alebo poskytovala služby tým, ktorí za to zaplatili.

Prioritu by malo mať vyšetrovanie ľudí okolo oligarchu Norberta Bödöra. A aj ju má. Bödör a jeho ľudia z vedenia NAKA sú väzobne stíhaní. Spolu s Kováčikom.

Viac svetla si však zaslúži aj kauza Carlton, v ktorej figurujú dvaja vlastníci IT spoločnosti Eset – Hrubý a Grund. Tí podali trestné oznámenie na podnikateľa Mikurčíka, s ktorým viedli právny spor o vlastníctvo 60-miliónového hotela Carlton.

Do prípadu sa podozrivo rýchlo a podozrivo aktívne vložil špeciálny prokurátor Kováčik. Prvá a jediná obžaloba, ktorú podal, bola na podnikateľa Mikurčíka. Teda tá v prospech oligarchov z Esetu.

Je zrejmé, že rozbeh Kováčika do kauzy Carlton úzko súvisí s činnosťou organizovanej skupiny bödörovcov a šéfov NAKA. Správy z Kočnerovej Threemy naznačujú, že spoločníci Esetu si mali v boji o hotel objednať „služby“ Zoroslava Kollára a zrejme aj bödörovcov (pre ktorých pracoval prokurátor Dušan Kováčik).

Podozrenia, že nezvyčajne rýchly postup úradov pri kauze Carlton a stíhaní Mikurčíka bol manipulovaný, sčasti potvrdzuje Najvyšší súd. Ten zrušil rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktorými spoločníci Esetu magicky hladko ovládli hotel. A spor vrátil na začiatok.

Advokátka Mikurčíka považuje verdikt Najvyššieho súdu za prelomový. Zrejme trochu predbieha.

Prelomové bude až to, keď začne NAKA s indiánskym pokrikom vyšetrovať nielen kauzy Ficových oligarchov, ale aj tých z druhého kúta ringu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame