Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. júl 2021

Svet v kocke

OPEC sa háda, ceny ropy rastú

Prečo rastú ceny ropy, návrat Donalda Tuska do poľskej politiky a niektoré otázniky nad pomocou obetiam tornáda na južnej Morave.

OPEC sa háda, ceny ropy rastú

Marec 2021. Saudskoarabský minister energetiky, princ Abdulaziz bin Salmán, prichádza na stretnutie členov OPEC+ vo Viedni. Foto: TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Christian Heitmann (o sporoch vo vnútri kartelu OPEC ), Jozef Majchrák (o návrate Donalda Tuska do poľskej politiky) a Eva Čobejová (o pomoci obetiam tornáda na južnej Morave).

OPEC sa nevie dohodnúť

Ceny ropy sa spamätali z prepadu počas pandémie, ropa typov Brent a WTI dosiahla najvyššiu úroveň od jesene 2018. To sa odrazí najmä v peňaženkách spotrebiteľov, ale aj v štátnych pokladniciach.

Sedemdesiatpäť dolárov za barel ropy by pred ôsmimi rokmi neznelo ako šialene vysoká cena, práve naopak. Cena ropy vtedy značne presahovala hranicu sto dolárov za barel a až dramatický pokles v roku 2014, keď sa cena ropy prepadla o 44 percent, poslal cenu ku dnu. Dôvodom bol návrat Líbye medzi veľkých výrobcov, rozmach frackingového priemyslu v Spojených štátoch aj neschopnosť ropného kartelu OPEC dohodnúť sa na obmedzení ťažby.

Tentokrát ceny ropy zaznamenávajú opačný extrém. Po prepade v minulom apríli, keď cena ropy bola negatívna a výrobcovia boli krátkodobo dokonca ochotní zaplatiť zákazníkom, aby prebrali ich ropu, ceny opäť rastú. A podobne ako v roku 2014 je jedným z dôvodov neochota štátov OPEC dohodnúť sa.

To svedčí aj o tom, že kedysi všemocná Organizácia krajín vyvážajúcich ropu postupne stratila možno nie všetku, ale veľkú časť svojej moci. Už dlhšie klesá jej podiel na trhu, a aj keď OPEC tvrdí, že kontroluje štyri pätiny svetových rezerv, ťaží len 39 percent svetovej produkcie.

Časť odborníkov preto tvrdí, že OPEC preceňuje svoje rezervy, problém je taký veľký, že sa mu už v roku 2009 venovala Švajčiarska národná banka. Podľa portálu Rigzone je zdrojom problému politika organizácie, ktorá členom priraďuje produkčnú kvótu zodpovedajúcu ich podielu na celkových rezervách. To vedie k preceňovaniu rezerv, pretože sa štáty snažia umelo nafúknuť svoj podiel na koláči.

Zároveň rastie vplyv iných veľkých producentov, Ruska, Kazachstanu, Azerbajdžanu či Mexika. Aj samotná OPEC si to uvedomuje a snaží sa napríklad s Rusmi koordinovať vo formáte OPEC+. Úspech týchto pokusov je však obmedzený a jedným z dôvodov sú aj nezhody medzi samotnými členmi OPEC.

Že sa OPEC tentokrát nedohodla na navýšení výroby, je dôsledkom sporu medzi Spojenými arabskými emirátmi (UAE) a Saudskou Arábiou. Oba štáty chcú ťažbu navýšiť, ale zatiaľ čo UAE chcú zväčšiť aj svoj celkový podiel na ťažbe, Saudská Arábia takéto zmeny odmieta.

To nie je prekvapivé, keďže každá zmena podielov na produkcii v prospech jedného štátu by viedla k novým požiadavkám ostatných členov. Výsledkom by bol spor, ktorý by mohol OPEC roztrhnúť. No aj geopolitika nie je bez významu, Emiráty sa v posledných rokoch od Saudskej Arábie čoraz viac vzdialili a razia si zahraničnopoliticky svoju vlastnú cestu.

Forbes ešte v júni predpovedal, že po dohode štátov OPEC+ ceny poklesnú na 66 dolárov v budúcom roku. No to bolo pred zlyhaním rokovaní – a teraz analytici hovoria aj o náraste na sto dolárov za barel.

V Európe a Spojených štátoch rastúca cena ropy bude nielen hnojivom pre beztak rastúcu infláciu, ale aj prekážkou rýchlemu zotaveniu po pandémii. Prinajmenšom krátkodobo však bude mať aj víťazov, napríklad Rusi či Azerbajdžanci, ktorí nie sú členmi OPEC, si môžu pri myšlienkach na dodatočné miliardy radostne mädliť ruky.

To však nezostane bez následkov. O čo vyššie ceny ropy stúpnu, o to skôr sa finančne oplatí prechod na alternatívne energie či elektromobily. Zároveň bude rásť aj tlak na politikov podporovať „zelenú“ ekonomiku. Ani americký frackingový priemysel nebude otáľať a vylúčiť sa nedá ani to, že čoraz viac štátov prestane kvóty OPEC dodržiavať.

Výsledkom by tak bol opätovný prepad – a terajší nárast cien by tak paradoxne mohol príjmy petroštátov dlhodobo skôr znížiť, než zvýšiť.

Donald Tusk sa vracia a chce poraziť Kaczynského

Poľská opozičná strana Občianska platforma (PO) urobila v reakcii na pokles popularity zaujímavú rošádu. Na líderský post povolala svojho niekdajšieho spoluzakladateľa Donalda Tuska.

Inzercia

Tusk už v minulosti šéfom PO bol, pred siedmimi rokmi sa však z poľskej politiky presunul na európske ihrisko. V rokoch 2014 až 2019 bol predsedom Európskej rady, a keď v tejto pozícii skončil, bol zvolený do čela Európskej ľudovej strany (EPP).

Tusk je určite ťažká politická váha. V období komunistického režimu bol aktivistom Solidarity, od 90. rokov poslancom parlamentu a jeho poľská politická kariéra vyvrcholila dvoma funkčnými obdobiami na poste premiéra.

Občianska platforma si od jeho návratu sľubuje návrat do pozície najsilnejšej opozičnej strany a hlavného konkurenta Kaczynského strany Právo a spravodlivosť (PiS). Odtiaľ ju v ostatných mesiacoch vytlačil projekt Poľsko 2050 novej tváre poľskej politiky Szymona Holowniu.

Prvé signály vyzerajú pre PO sľubne. V prieskume, ktorý sa uskutočnil hneď po oznámení zmeny na čele strany, sa Platforma vyhupla opäť na druhé miesto za koalíciu Zjednotená pravica, ktorú tvoria PiS a jeho dvaja menší spojenci. Tá má podľa prieskumu podporu 29 percent, zoskupenie okolo PO 23 percent a Poľsko 2050 by volilo 17 percent voličov.

V prospech Tuska hovorí jeho veľká politická skúsenosť aj schopnosť mobilizovať aktivistov a štruktúry strany. V porovnaní s nevýraznými tvárami PO sa Jaroslavovi Kasczynskému v osobe Tuska vrátil ostrieľaný konkurent z prvej ligy.

Medzi poľskými komentátormi však zaznievajú aj skeptické hlasy. Tusk ide s Kaczynským do totálneho konfliktu a prezentuje ho ako stelesnenie zla, čo je však taktika, ktorá Platforme už v niekoľkých voľbách nefungovala. Aj preto, že okrem kritiky anti-PiS rétoriky nedokázala predstaviť dôveryhodnú víziu Poľska po porážke Kaczynského.

Pochybnosti sú aj o schopnosti Tuska osloviť nových voličov z radov mladej generácie, odkiaľ sa regrutuje veľká skupina podporovateľov Szymona Holowniu. Tento politik buduje svoj kapitál aj na tom, že spor Kaczynský verzus Tusk prezentuje ako zápas dvoch tvárí z politického praveku, ktorý pre moderné Poľsko už vôbec nie je dôležitý.

V každom prípade, aspoň začiatok nového politického angažmán Donaldovi Tuskovi vyšiel, keď sa mu podarilo ukradnúť šou Jaroslawovi Kaczynskému, ktorý bol v rovnakom čase opäť zvolený za predsedu PiS.

Oveľa dôležitejšie z pohľadu výtlaku PO však bude, či sa mu podarí zastaviť rozbehnutého Holowniu.

Aby ten, kto si poistil majetok proti prírodnej katastrofe, nebol za hlupáka

Katastrofa, ktorá zasiahla južnú Moravu vo forme tornáda, ukázala aj nebývalú silu solidarity medzi ľuďmi. Česi vyzbierali na finančných daroch v rekordne krátkom čase miliardu korún, okrem toho tisícky ľudí ponúkli svoj čas a pracovnú silu, aby postihnutým obciam pomohli. Zavesiť si na Instagram fotku, ako pomáham v postihnutej obci, sa stalo čosi ako trendom. Ale v tomto prípade príjemným. Dostatočne akčné sa ukázali aj samosprávy, kraj, promptne a ústretovo postupovali súkromné poisťovne. Aj vláda ponúkla veľkorysú nenávratnú dotáciu dva milióny pre tých, ktorí prišli o dom alebo ho mali zničený.

Lenže postupne sa objavujú aj otázky, ako správne pomáhať, aby nikto nebol znevýhodnený a aby nesprávne distribuovaná pomoc nepodporovala v ľuďoch nezodpovedné správanie. Sú to klasické problémy pri všetkých katastrofách: ako postupovať spravodlivo a súcitne, ale zároveň neučiť ľudí, aby sa vo všetkom spoliehali na štát.

Ministerka pre miestny rozvoj Klára Dostálová napríklad navrhla, aby sa od sumy, ktorú ľuďom vyplatí štát, odrátala suma, ktorú dostanú od poisťovní tí, čo boli poistení proti prírodnej katastrofe. To sa stretlo s rozpačitými reakciami. Lebo v niečom to je veľmi nespravodlivé. Tí, ktorí si roky platili poistku, sa môžu potom cítiť ako dvojnásobná obeť.

Redaktorka Echa 24 Lenka Zlámalová to komentovala takto: „Vo finále bol ten, kto bol zodpovedný a svoj majetok si poistil, za hlupáka. Roky platil poistku, ale nakoniec dostane rovnako ako ten, kto bol nezodpovedný a so žiadnym poistením sa neobťažoval. Lekcia, ako postupovať v budúcnosti, je jasná: nepoisťujte sa! Nakoniec na tom budete rovnako ako tí, ktorí sa s tým neobťažovali. Je to priama motivácia k nezodpovednosti. Čiernemu pasažierstvu a morálnemu hazardu. Vlastnostiam, ktoré spoločnosť dlhodobo ničia. Robia ju chudobnou a menej civilizovanou.“

Ekonóm spoločnosti Natland Petr Bartoň ešte dodal, že ak sa bude z vyplácanej pomoci odpočítavať poistné plnenie tým, ktorí si roky platili poistku, výsledok bude jednoznačný: množstvo ľudí si zajtra poistku buď zruší, alebo si ju zníži, alebo o nej ani nebude uvažovať. Prečo by to mali platiť, keď nepoistení dostanú napokon rovnakú sumu alebo veľmi podobnú ako tí nepoistení? Veď štát to zatiahne. „Štát nemá vyberať víťazov a porazených. Nielenže to nevie, ale je to aj nelegitímne. Pokiaľ chce pomôcť, má pomôcť všetkým rovnako. Škoda je u každého iná, tak štát môže povedať napríklad: každému prispeje na 20 percent škody. Ale bez ohľadu na poistenie, súkromné dary či čokoľvek iné,“ tvrdí ekonóm Bartoň.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame