Anketa Sme na dovolenky dostatočne pripravení? Je už na mieste zvýhodňovať očkovaných?

Ústredný krízový štáb v pondelok rokoval o opatreniach, ktoré by mohli obmedziť šírenie delta variantu koronavírusu na Slovensku. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský po rokovaní ohlásil, že cestovanie do zahraničia sa zatiaľ obmedzovať nebude, no neskôr bude vstupenkou očkovanie alebo registrácia v e-Hranici a PCR test po návrate. Ľudia, ktorí prekonali koronavírus, nebudú mať žiadne výhody a obmedziť by sa mal aj status pendlera. Do niekoľkých týždňov by sa mala zaviesť aj e-karanténa. Odborníkov sme sa opýtali:

1. Ako hodnotíte záver ústredného krízového štábu? Sú prijaté opatrenia v súčasnej epidemickej situácii pred začínajúcou dovolenkovou sezónou dostatočné?

2. Je už na mieste začať s výrazným zvýhodňovaním zaočkovaných?

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Peter Visolajský, lekár

• Rozhodnutie ÚKŠ v otázke kontroly hraníc pokladám za adekvátne situácii, ale vyjadrenia pána ministra Lengvarského, že na realizáciu týchto opatrení potrebujú niekoľko týždňov, nie sú adekvátne, keďže dovolenková sezóna sa už začala.
• Ľudia musia pochopiť, že máme len dve možnosti – chrániť ľudí môžeme buď obmedzeniami, testovaním, lockdownovými opatreniami, izoláciou a karanténou, alebo očkovaním. Nariadiť lockdown pre očkovaných, ktorých koronavírus už neohrozuje na živote, je závažný právny problém.

Richard Kollár, matematik

• Nie som si úplne istý, čo všetko sú závery ÚKŠ. Je však dobré, že sa pripravujeme v predstihu. Teraz ide najmä o to, akú časť populácie, a špeciálne tej najviac ohrozenej vo veku nad 70 rokov, dokážeme zaočkovať.
• Jedinou cestou z budúcich lockdownov a obmedzení, aké sme tu mali, je očkovanie. Žiadna iná cesta nie je a ani ju nik neponúka. Čokoľvek môžeme urobiť, by sme mali urobiť, keďže viac zaočkovaných znamená menej obmedzovania pre všetkých.

Martin Šuster, ekonóm

• Zo záverov krízového štábu vidieť, že situáciu berú vážne. Za najdôležitejšie považujem zjednodušenie pohybu cez hranice pre očkovaných a dôkladnejšie sledovanie neočkovaných. To je veľmi správny krok. Som trochu sklamaný, že fyzická kontrola na hraniciach 24/7 sa nezačala okamžite, ale odkladá sa s nejasnými dôvodmi. 
• Otázka by mala byť postavená opačne: Je na mieste akokoľvek obmedzovať zaočkovaných? Očkovaní ľudia by nemali byť obmedzovaní pri cestovaní, zhromažďovaní, podnikaní, práci či vzdelávaní. Ibaže by sa epidemická situácia stala takou katastrofálnou, že by aj 20-krát menej rizikoví ľudia boli pri celkovo veľmi vysokej miere rizika považovaní za významné riziko.

Ivan Bošňák, dátový analytik

• Závery ÚKŠ by sa mali zaoberať nie súčasnou situáciou, ale situáciou pred príchodom delty v júli a pri jej dominancii v auguste. Nerozumiem, prečo boli zrazu vyňatí zo „zeleného módu“ bez povinnosti sa testovať ľudia, ktorí prekonali covid za posledných 6 mesiacov. Celá debata o zelených pasoch EÚ bola aj o tom, že títo ľudia budú slobodní. Robíme si z ľudí dobrý deň.
• Očkovaní spolu v skupine s tými, ktorí prekonali COVID, mali byť a môžu byť oslobodení od povinnosti testu. Pri preočkovanosti 35 % prvou a 25 % druhou dávkou nemôžeme zásadne znevýhodňovať dve tretiny populácie.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička

• Vzhľadom na pandemickú únavu predpokladám, že už nebude medzi občanmi veľká ochota nariadené opatrenia dodržiavať. Preto je nevyhnutné zabezpečiť kontroly na hraniciach.
• Neočkovaní sa budú musieť často testovať a bolo by dobré prijať aj ďalšie reštrikcie pre nich, aby si uvedomili, že očkovanie je najbezpečnejšia a najjednoduchšia cesta z pandémie, ktorá nám nielen umožní voľnejšie žiť, ale najmä ochráni naše zdravie.

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia, bývalý člen permanentného krízového štábu

1. Problém, ktorý predstavuje indická mutácia pre Slovensko, je závažný a skúsenosti z Veľkej Británie ukazujú, že jediná ochrana pred ním je očkovanie. Všetko ostatné len mierne oddiali jeho príchod. Rozhodnutie ÚKŠ v otázke kontroly hraníc pokladám za adekvátne situácii, ale vyjadrenia pána ministra Lengvarského, že na realizáciu týchto opatrení potrebujú niekoľko týždňov, nie sú adekvátne situácii a dovolenková sezóna sa už začala. 

Pri dosahoch delta variantu je potrebné sa poučiť z Veľkej Británie. Slovensko má oproti Veľkej Británii slabú zaočkovanosť a ešte horšie je, že máme slabú zaočkovanosť hlavne druhou dávkou. Vyhovárať sa na antivaxerov a neochotu ľudí očkovať sa je alibizmus. Ľudia odmietajúci očkovanie sú aj v iných krajinách a väčšina týchto krajín má zaočkovaných viac ľudí ako my.

Slovensko stále nevyužilo všetky možnosti na to, aby sa nám zaočkovalo viac ľudí. Stále je prihlásenie na očkovanie pomerne zložité, ľudia čakajú na termíny aj niekoľko týždňov, termín, ktorý následne dostanú, im nemusí vyhovovať a tak sa čakanie predlžuje.

Očkovať nechodíme za ľuďmi – hlavne za najrizikovejšími, o očkovaní u obvodných lekárov ministerstvo len teoretizuje už takmer pol roka. Zdravotné poisťovne sa tvária, že sa ich očkovanie ani netýka. Pritom len náklady na PCR test vyjdú poisťovňu okolo 50 eur a suma za liečbu ťažkého stavu pacienta v nemocnici stojí tisíce eur. Na druhej strane, jedna vakcína stojí poisťovňu okolo 12 eur. V neposlednom rade, keď sa človek dá zaočkovať, na Slovensku necíti žiadnu výhodu.  

Ako nám ukazuje Veľká Británia, šírenie delta variantu tam začalo hlavne na školách, ale na Slovensku sa školy takmer netestujú. Testovanie je na Slovensku sústredené na pacientov nemocníc a vyhľadávanie nových mutácií u nás trvá tri týždne, to môže spôsobiť, že o rozšírení rýchlo sa šíriaceho delta variantu sa dozvieme neskoro. 

2. Ľudia musia aj na Slovensku pochopiť, že máme len dve možnosti – chrániť ľudí je možné buď obmedzeniami, testovaním, lockdownovými opatreniami ako zatváraním prevádzok, škôl a reštaurácií, izoláciou a karanténou, alebo očkovaním. Klasické protiepidemické opatrenia sú pri nových mutáciách stále menej efektívne a Veľká Británia nám ukazuje, že očkovanie je najefektívnejšia cesta.

Aj napriek vysokoinfekčným novým variantom prináša slobodu, bez strachu z preplnených nemocníc či smrti. Očkovanie zabezpečí, že takto zaočkovaných ľudí už netreba chrániť testovaním, izoláciou alebo obmedzovať ich cestovanie. 

Nastáva závažný právny problém – nariadiť lockdown pre očkovaných, keďže týchto ľudí koronavírus už neohrozuje na živote. Obmedzovanie slobody a slobodného pohybu ľudí bolo nariaďované z dôvodu ochrany života a zdravia. Tento dôvod už u očkovaných momentálne nie je. Ak sú obaja rodičia aj ich deti zaočkovaní, ako zdôvodníme, že ich dieťa nemôže chodiť do školy? 

Vo väčšine krajín očkovaní ľudia cítia, že sú chránení, u nás to doposiaľ tak nebolo. Preto som rád za tento prvý krok.   

Čítajte tiež

Knižná novinka Spoznajte zákulisie nášho boja s pandémiou

Lukáš Kekelák

V Postoji sme priniesli desiatky článkov o našom boji s koronou, ale aj o zlyhaniach, jej dopade na politiku a celú spoločnosť. Aj preto sme sa rozhodli vydať knihu, ktorá udalosti posledného roka a zákulisie dopodrobna zmapuje. Navyše sa nám podarilo priblížiť vám životy troch výnimočných ľudí, ktorí sa do zápasu s vírusom naplno zahryzli.

Viac o tom ako v zákulisí vznikaju politické rozhodnutia, aká atmosféra vládne na krízových štáboch a čo nás rok pandémie naučil sa dočítate v našej knižnej novinke.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. Nie som si úplne istý, čo všetko sú závery ÚKŠ. Z toho, čo bolo komunikované na tlačovej konferencii, vyplýva, že sa riešila najmä kontrola prechodu hraníc, kde pre nezaočkované osoby môže v prípade zhoršenia epidemickej situácie vzniknúť povinnosť sa testovať. Nebolo jasné, či jej bude predchádzať karanténa, ani to, ako presne bude kontrola prebiehať, prípadne či budú testy spoplatnené.

Zatiaľ je tam množstvo nejasností, ktoré neumožňujú úplne presne posúdiť, aký je zámer a aká bude jeho realizácia. Musíme si ešte pár dní počkať, kým sa tieto veci ujasnia. Je však dobré, že sa pripravujeme aj pri dobrej epidemickej situácii v predstihu, to je zásadná zmena, ktorú osobne veľmi oceňujem. 

Z môjho pohľadu je účelom kontroly hraníc oddialenie príchodu agresívnejších variantov na územie Slovenska. Takéto opatrenia efektívne oddialia príchod ďalšej vlny na Slovensko a to nám kúpi trochu času. Ide však o to, ako ten čas dokážeme využiť.

V tomto prípade už až tak nejde o to, ako sa pripravia štátne orgány na ďalšiu vlnu, keďže pri rýchlosti šírenia nových variantov už niektoré nástroje kontroly nebudú postačovať. Ide však najmä o to, akú časť populácie, a špeciálne tej najviac ohrozenej (vek nad 70 rokov), dokážeme dovtedy zaočkovať. V momente, keď dosiahneme kapacitu záujmu, už ďalšie odďaľovanie nebude efektívne a získaný čas už nedokážeme nijako využiť. 

Preto ma zaujíma najmä posilnenie mobilných očkovacích tímov a umožnenie očkovania v ambulanciách lekárov. Ak dokážeme tieto možnosti očkovania rýchlo posilniť (viem, že sa na tom intenzívne pracuje), tak potom opatrenia na hraniciach môžu mať význam a môžu zachrániť množstvo životov. 

2. Jedinou cestou z budúcich lockdownov a obmedzení, aké sme tu mali, je očkovanie. Žiadna iná cesta nie je a ani ju nik neponúka. Odporcovia očkovania vôbec žiadnu alternatívu neponúkajú, ich alternatívou je len to, že sa kompletne premoríme, aj s tými obeťami, ktoré sú v tom prípade nevyhnutné. Takisto bude potrebné zatvárať znovu prevádzky a oddelenia nemocníc, a aj to bude mať len odkladný účinok a pred infikovaním neskôr nikoho neochráni. Vírus je tu s nami a bude ešte dlho a takmer každý sa buď zaočkuje, alebo časom infikuje. 

Z toho dôvodu je pre ochranu spoločnosti skutočne úplne kľúčové plne zaočkovať čo najviac ľudí pred príchodom ďalšej vlny. Či pri tom používať finančnú motiváciu, alebo rôzne zvýhodňovania, to je otázka skôr na psychológov a sociológov, prípadne ľudí z marketingu. Čokoľvek môžeme urobiť, by sme mali urobiť, keďže viac zaočkovaných znamená menej obmedzovania pre všetkých. A návrat lockdownov určite nik už nechce. 

Martin Šuster, ekonóm Národnej banky Slovenska

1. Zo zverejnených záverov krízového štábu vidieť, že situáciu berú vážne. Za najdôležitejšie považujem zjednodušenie pohybu cez hranice pre očkovaných a dôkladnejšie sledovanie neočkovaných. To je veľmi správny krok, ktorý by mohol oddialiť prienik agresívnych mutácií zo zahraničia. Povinnosť byť prihlásený na PCR test ešte pred prekročením hranice zvyšuje šancu, že sa cestovatelia naozaj otestujú. Tiež zlepšuje možnosti kontroly, keby sa netestovali. Takisto uvoľnenie pre očkovaných je správne, keďže tí predstavujú výrazne nižšie riziko.

Som trochu sklamaný, že fyzická kontrola na hraniciach 24/7 sa nezačala okamžite, ale odkladá sa s nejasnými dôvodmi. Takisto sprísnenie podmienok pre ľudí, čo prekonali covid, ide trochu proti evidencii, keďže imunita po prekonaní covidu je podobná ako po očkovaní. Chápem to skôr ako opatrnosť, keďže u nás sme v minulosti testovali najmä nepresnými antigénovými testami a často nevieme, kto naozaj prekonal ochorenie a kto mal iba pozitívny test. 

2. Otázka by mala byť postavená opačne: Je na mieste akokoľvek obmedzovať zaočkovaných? Možno to znie ako zbytočné slovíčkarenie, ale je to pomerne dôležitá právna otázka. Podstata všetkých obmedzení, ktoré už vyše roka znášame, je ochrana životov a zdravia. To sú legitímne ciele na obmedzenie niektorých základných slobôd. Zároveň však naša ústava na viacerých miestach hovorí, že takéto obmedzenia sú prípustné iba v nevyhnutnom rozsahu na splnenie týchto cieľov.

Očkovanie proti covidu je vysoko účinné, znižuje pravdepodobnosť infikovania o asi 90 % a pravdepodobnosť prenosu ešte viac. Zaočkovaní ľudia sú asi 20-krát menej rizikoví pre zvyšok spoločnosti než nezaočkovaní. Obmedzovať očkovaných teda z pohľadu ústavných práv nie je nevyhnutné a proporcionálne na splnenie cieľov ochrany životov a zdravia. Preto by očkovaní ľudia nemali byť obmedzovaní pri cestovaní, zhromažďovaní, podnikaní, práci či vzdelávaní. Ibaže by sa epidemická situácia stala takou katastrofálnou, že by aj 20-krát menej rizikoví ľudia boli pri celkovo veľmi vysokej miere rizika považovaní za významné riziko.

Rezistenciu voči rôznym pravidlám pre očkovaných a neočkovaných vnímam ako čistú závisť – keď nezaočkovaní ľudia požadujú, aby spolu s nimi trpeli aj všetci ostatní. Je to vyžadovanie falošnej solidarity, nie je to mušketierska jednotnosť, ale skôr „keď umrela koza mne, nech umrie aj susedovi“. Tento prístup bol čiastočne ľudsky pochopiteľný začiatkom roka, keď sme sa nemohli všetci zaočkovať.

Teraz, keď ktokoľvek nad 25 rokov môže byť zaočkovaný do troch dní a aj tí mladší sa dostanú do týždňa-dvoch, je vyžadovanie takejto „solidarity“ či „nediskriminácie“ právne, morálne, epidemiologicky aj ekonomicky neospravedlniteľné. 

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

1. Súčasná epidemická situácia je absolútne pokojná. 80 PCR+AG nových prípadov denne, 30 % pokles z týždňa na týždeň, 20 príjmov do nemocníc denne, z toho 15 s vekom nad 60 rokov a veľmi pravdepodobne reálne úmrtia v jednotkách denne. Závery ÚKŠ by sa mali zaoberať nie súčasnou situáciou, ale situáciou pred príchodom delty v júli a pri jej dominancii v auguste.

Nerozumiem, prečo boli zrazu vyňatí zo „zeleného módu“ bez povinnosti sa testovať ľudia, ktorí prekonali covid za posledných 6 mesiacov. Na Slovensku ide o stotisíce ľudí. Veľmi pravdepodobne mnohí z nich o očkovaní uvažovali, ale neskôr.

Celá debata o green passporte EÚ bola aj o tom, že títo ľudia budú slobodní. Ak sme sa pridali k veľkým krajinám, ktoré tak rozmýšľajú, tak OK, ale myslím si, že v Európe majú bývalí pacienti s covidom výhody. E-karanténa pri veľkom počte tranzitujúcich nebude stíhať. Nedôslední sme boli aj v máji a v júni pri príchode malého počtu ľudí. Termíny na PCR testy im neboli prideľované, PCR testov sme robili veľmi málo. Je to naša dlhodobá slabosť, sme na 37. mieste v Európe v počte testov na 1 mil. obyvateľov.

ÚKŠ by mal tlačiť na povinnosť štátu zabezpečiť dostatočné kapacity na očkovanie tak, aby čakateľ nepozeral na náhodnú SMS s termínom na náhodné miesto v náhodnom čase, ale si mohol vybrať podľa svojho gusta tak termín, ako aj miesto. Robíme si z ľudí dobrý deň. Ľudia chodia do práce, majú kopec iných povinností, termín na očkovanie nie je jediná vec, ktorú majú v kalendári.

2. Očkovaní spolu v skupine s tými, ktorí prekonali covid, mali byť a môžu byť oslobodení od povinnosti testu. Inak povedané, neočkovaní by mali mať na určité podujatia v niektorých miestach v určitom čase oproti očkovaným a tým, čo covid prekonali, povinnosť testu. To je pri preočkovanosti 35 % prvou a 25 % druhou dávkou všetko. Tie čísla sú nízke, nemôžeme zásadne znevýhodňovať dve tretiny populácie. Skúsme kopírovať usmernenia a pravidlá z veľkých a v boji s covidom úspešných krajín.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička

1. Nástup tretej vlny bude na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou spojený so zavlečením a šírením delta variantu vírusu SARS-CoV-2. Pri návrate na Slovensko je každý povinný sa zaregistrovať v E-hranici a podľa cestovného semaforu a stavu očkovania zostať v karanténe a dať sa testovať.

Vzhľadom na pandemickú únavu predpokladám, že už nebude medzi občanmi veľká ochota nariadené opatrenia dodržiavať. Preto je nevyhnutné zabezpečiť kontroly na hraniciach. V príprave na tretiu vlnu treba však prijať opatrenia aj v nemocniciach, aby v nich nedochádzalo k šíreniu nákazy tak ako to bolo často v druhej vlne, keď sa necovidoví pacienti nakazili práve v nemocnici.

2. Myslím, že už každý, kto sa chcel dať zaočkovať je, alebo v blízkej budúcnosti bude očkovaný. Tretia vlna bude o to väčšia, o čo nižšia bude zaočkovanosť a ochota dodržiavať opatrenia. Neočkovaní sa budú musieť často testovať a bolo by dobré prijať aj ďalšie reštrikcie pre nich, aby si uvedomili, že očkovanie je najbezpečnejšia a najjednoduchšia cesta z pandémie, ktorá nám nielen umožní voľnejšie žiť, ale najmä ochráni naše zdravie.

Foto – Postoj/TASR