Tretia vlna Ani očkovanie ju nezastaví, no mohlo by ju spomaliť, aby nemocnice neskolabovali

Že tretia vlna epidémie covid-19 je za rohom, je dnes už úplne jasné. Pred pár mesiacmi, keď sme na ňu mnohí upozorňovali, sa ešte dalo diskutovať, či tretia vlna vôbec príde, či to prípadne nebude len taká malá vlnka. Mali sme to sčasti aj vo svojich rukách, presnejšie ramenách.

Keby si milión ľudí, pre ktorých už máme vakcíny, bol vyhrnul rukávy nad rameno a dal sa zaočkovať, mohli sme azda aj teraz uvažovať nad tým, či si tretiu vlnu všimneme.

Dnes už uvažujeme, či tretia vlna príde ešte teraz cez prázdniny alebo až na jeseň – a či nebude ešte horšia než druhá vlna z tejto zimy. V Británii alebo Portugalsku už tretia vlna nastupuje – už je tam dominantný vysoko infekčný indický (delta) variant. Pritom na jeseň minulého roku sa u nás začala druhá vlna necelý mesiac po Británii. Nie je veľa dôvodov dúfať, že by to tento rok malo byť inak.

Rast prípadov na jeseň minulého roku a túto jar v Británii, Portugalsku a na Slovensku

Minulý rok sme v auguste prijímali do nemocníc v priemere 5 ľudí denne. V septembri už 20 a v októbri 100. Najhoršie februárové a marcové dni to bolo cez 400 denne, a keby sme neboli mali preplnené nemocnice, mohlo to byť aj cez 600. Najrýchlejší rast sme zažili v októbri, keď príjmy rástli o 50% každý týždeň.

Déjà vu minulého roka

Poďme teraz chvíľku počítať. Minulý október nás pred nástupom druhej vlny chránili len rúška, trochu testovanie a trasovanie. Vtedy ešte dominovala pôvodná mutácia vírusu s reprodukčným číslom okolo 3. Rúškami a ďalšími opatreniami sme ho znížili asi na polovicu – na 1,5 – čiže sa situácia zhoršovala o 50 % každý týždeň.

Dnes k nám prichádza agresívna mutácia delta s reprodukčným číslom viac ako 6. Náš trend je zatiaľ dobrý a potrvá aspoň mesiac, kým sa delta u nás stane dominantnou. Tak ako to britskej mutácii alfa trvalo asi mesiac na prelome rokov 2020/21. Medzitým môžeme dúfať, že tí ľudia, ktorí majú dnes prvú dávku očkovania, budú plne zaočkovaní aj druhou dávkou. Takže zaočkovanosť bude asi 35 %.

K tomu pripočítajme asi 15 % ľudí, ktorí covid prekonali a tak získali imunitu. Takže asi polovica z nás bude chránená. To zníži reprodukčné číslo vírusu zo 6 na 3. Ak budeme mať podobné opatrenia ako pred rokom, tak nimi znížime efektívne reprodukčné číslo z 3 na 1,5.

To začína vyzerať ako déjà vu minulého roka – vrátane toho, ako budeme z rastu prípadov v auguste a septembri prekvapení a ako sa ukáže, že nemáme kapacity na trasovanie, testovanie, kontrolu hraníc či štátnu karanténu.

V Británii je plne zaočkovaných 46 % populácie, po započítaní ľudí, ktorí covid prekonali, sa dostaneme na 54 %. Pritom majú priaznivé ročné obdobie a podstatne prísnejšie pravidlá než my na konci minulého leta – a aj tak im tam prípady začali hrozivo rásť. U nás dnes prichádza do nemocníc asi 15 ľudí s covidom denne. Kým sa tu presadí mutácia delta, môže to klesnúť na 5 ľudí denne, ako minulý rok v auguste.

Odpoveďou by malo byť očkovanie, ale...

Dá sa vôbec niečo spraviť, aby to potom nerástlo na 20/100/400 denne rovnako ako na jeseň minulého roka?

Odpoveďou by malo byť očkovanie. Ak by sme nejakým zázrakom zmobilizovali ešte milión ľudí, pre ktorých už máme vakcíny, mohli by sme zvýšiť zaočkovanosť z 35 % na 50 – 55 %. Spolu s tými, čo sú imúnni prekonaním covidu, by sme sa blížili k 65 %. To stále nezastaví tretiu vlnu na jeseň, mohlo by ju to však spomaliť, aby nám znovu neskolabovali nemocnice.

Vláda už zvažuje zúfalé kroky na prilákanie ľudí na očkovanie – možno si zahráme celonárodnú lotériu, možno si prídeme po platbu za očkovanie. Aj tak som mimoriadne skeptický, či sa nám podarí tých ľudí prilákať včas. Teraz v júni či v júli. Lebo ak prídu až v septembri, keď sa začnú nemocnice zase plniť, bude to už neskoro.

Víkendové očkovanie vo Veľkej Británii. Od soboty sa môžu očkovať všetci nad 18 rokov. Zdroj Foto: The Independent

Pritom by sme to mohli spraviť lepšie. Z pohľadu šírenia infekcie je viac-menej jedno, či zaočkujeme 17-ročného tínedžera alebo jeho 75-ročného dedka. Tínedžer sa asi stretáva s viac ľuďmi denne, takže môže infekciu efektívnejšie šíriť. Senior však asi bude mať vyššiu virálnu nálož, a teda tiež môže byť nebezpečným šíriteľom.

Prioritou sú seniori

Z pohľadu zdravotných rizík je však situácia diametrálne odlišná. Smrtnosť pri tínedžeroch bola u nás doteraz okolo 0,02 %. Pri senioroch nad 70 rokov je to vyše 20 % a pri osemdesiatnikoch dokonca 35 %. Inak povedané, riziko úmrtia alebo hospitalizácie je u dedka asi 1000-krát väčšie než u jeho vnuka.

Možno je nám viac hodný život dieťaťa, ktoré má ešte pred sebou ďalších 70 rokov, než u seniora, ktorému zostáva azda len 20 rokov. Možno sa pomer rizík takto zníži z 1 : 1000 na 1 : 300. Tak či tak, mali by sme sa stonásobne viac snažiť zaočkovať seniorov, skôr než budeme očkovať hocikoho mladšieho.

Ľudí nad 80 je zaočkovaná iba polovica. Len v tejto skupine nám umrelo na covid viac ako 5000 ľudí. Keby sme zaočkovali zvyšných asi 90-tisíc týchto seniorov, ušetrili by sme si minimálne tretinu úmrtí v ďalšej vlne a možno štvrtinu náporu na nemocnice.

Týmto seniorom nestačí ponúknuť lotériu či darčekové poukážky. Mali by sme ich aktívne osloviť – mali by im telefonovať ich obvodní lekári, ich zdravotné poisťovne, mali by za nimi vycestovať mobilné očkovacie tímy. Obvodným lekárom, ktorí zaočkujú starších seniorov, by sme mali pokojne platiť aj desaťnásobnú taxu. Stačilo by, ak by každý „obvoďák“ zaočkoval 30 seniorov nad 80 a mali by sme silnú istotu, že tretia vlna pandémie nespôsobí kolaps nemocníc.

To sa dá spraviť za pár týždňov. Len treba motiváciu pre obvodných lekárov nastaviť to naozaj „motivačne“.

Miesto lotérie a detí riešme, ako zaočkovať každého sedemdesiatnika

Najlepšiu zaočkovanosť máme medzi sedemdesiatnikmi: 65 %. Stále však nie je zaočkovaných asi 140-tisíc z nich. Pritom skoro 5000 z nich tiež už umrelo na covid.

Medzi sedemdesiatnikmi pravdepodobne bude ďalšia štvrtina úmrtí v tretej vlne. Zaočkovať zvyšných z nich by nemalo byť nemožné. Krajiny ako Belgicko, Cyprus, Dánsko, Írsko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko či Británia už zaočkovali viac ako 90 % ľudí nad 70 rokov. Česko, Francúzsko, Maďarsko či Taliansko sa dostali cez 80 %.

Našich 50 či 65 % je jednoducho neospravedlniteľných. Miesto debaty, či očkovať 12- až 15-ročné deti alebo či hrať lotériu s dospelými v strednom veku, by sme mali riešiť, ako zaočkovať každého jedného sedemdesiatnika. Na jednej strane by sme mali každého z nich prehovárať, prosiť, prípadne aj uplatiť. Na druhej strane, obvodní lekári by mali dostať ako absolútnu prioritu doočkovať seniorov.

Riaditeľom domovov dôchodcov by malo byť úplne jasné, že čo len jeden prípad korona infekcie je v domovoch neakceptovateľný. Môžeme sa hrajuškať na dobrovoľnosť očkovania – tak ako sme predstierali, že plošné testovanie bolo dobrovoľné. Pravdou je, že domovy dôchodcov mali čas sa zaočkovať od januára, a ak sa v ktoromkoľvek z nich znovu rozšíri infekcia, je to lajdáctvom vedenia aj osobnou nezodpovednosťou nezaočkovaných ľudí.

Tretia vlna určite príde. Možno v auguste, možno až v septembri. Možno bude spolovice taká silná než druhá vlna, možno skoro rovnaká. To už veľmi nedokážeme ovplyvniť. Stále však vieme zabrániť tomu, aby sa úmrtia počítali v tisícoch týždenne, stále by to mohli byť prinajhoršom stovky mesačne.

A stále azda vieme zabrániť tretej vlne ekonomickej krízy, krachom živností a podnikov či znovu zatvoreným školám.