Naše televízie sú v háji, poďakujme sa Sarkozymu

Francúzsky prezident vôbec nemusí byť prvým mužom EÚ. Už teraz je pre lídrov niektorých členských štátov primeranou inšpiráciou.

Nicolas Sarkozy je politik, aký tu dlho nebol. Je akčný, priebojný, neodradia ho ani protesty proti jeho reformám. A jeho ambície nekončia pri bránach Elyzejského paláca. Človek ako on potrebuje mať, samozrejme, vysporiadané veci s médiami.

Ako inak možno vysvetliť, že mu zostáva toľko energie na riešenie rozličných kríz?
Sarko vie ako na médiá. Lebo najprv zameť pred svojím domom, až potom v Bruseli.

Kabinet francúzskeho prezidenta pripravil reformný zákon o verejnoprávnych médiách . Okrem toho, že im vezme reklamu, chce si uzurpovať právo menovať ich generálnych riaditeľov. To však nie je všetko. Peniaze z reklamy, ktoré by inak získala France Télévisions, si rozdelia komerční vysielatelia. Logické. A nielen to. Aj politické, lebo zhodou náhod, majiteľ najväčšej súkromnej stanice – TF1 – je Sarkozyho priateľ Martin Bougues. Prezident nemusí zvyšovať hlas ani na tlač. Francúzskym novinám sa dlhodobo nedarí, od vlády očakávajú pomoc, a tak píšu často v jeho prospech.

Späť domov. Robert Fico svojimi verbálnymi výpadmi na adresu novinárov najmä odvádza pozornosť od reálnych problémov. Ak tieto slovné unikáty napriek tomu sledujeme, môžeme si všimnúť, že kritizuje stále tých istých.

Náš premiér nenadáva Markíze ani Jojke. Náhoda? Jedna teória hovorí o tom, že sa s nimi dohodol na výhodnej digitalizácii. Stanice sa údajne odvďačia tým, že ho nebudú kritizovať. Mimochodom, aj u nás zrušíme postupne STV reklamu, takže pre súkromné TV z nej zostanú nejaké tie korunky/eurá navyše. Možno preto konštatovať, že francúzsky prezident vôbec nemusí byť oficiálnym šéfom EÚ. Už teraz je pre lídrov niektorých členských štátov primeranou inšpiráciou.

Situácia s našimi médiami je vážnejšia, ako sa zdá. Okrem nového zákona o STV a čudnom zastavení tendra o digitalizácii nemožno opomenúť imidž našich kanálov. Na Markíze sa pretŕča skompromitovaný Harabin a majitelia Jojky zrejme tiež nie sú v zastavení tendra úplne čistí. Imidž a dôveryhodnosť TA3 je už dávno poškodená. O stave v STV radšej decentne pomlčíme.

Tlač síce nezohýba chrbát, no masy, ktoré volia národne cítiacich socialistov, sedia skôr pred blikajúcou zábavou, ako by mali čítať SME a Pravdu. Je tiež otázne, či tieto noviny informovaním o premiérových verbálnych skvostoch skutočne niečomu pomáhajú. Efekt môže byť aj opačný.

„Mienkotvornú“ tlač môže mať predseda vlády najmä pre počet jej čitateľov relatívne na háku. Treba však naďalej cloniť pred skutočnými problémami. A tých je!

P.S.: Vo včerajšom Na telo dostal minister financií zjavne viac priestoru ako Mikuláš Dzurinda. Nie každý však vie priestor aj šikovne zaplniť. Našťastie.

Pavol Rábara
Foto: autor

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na