Budúcnosť Za ľudí Chvíľa Márie Kolíkovej

Neuplynul ani rok, odkedy Veronika Remišová vyhrala vnútrostranícky súboj s Miroslavom Kollárom a stala sa predsedníčkou strany Za ľudí.

Počas nasledujúcich mesiacov sa jej postavenie v strane neupevnilo a nič sa nezmenilo ani na tom, že Remišová je spomedzi koaličných lídrov jediná, ktorá musí okrem vládnej agendy zvádzať aj vnútrostranícke zápasy.

Vzhľadom na atmosféru v strane a pomery v poslaneckom klube sa na tom nič nezmení ani v blízkej budúcnosti. Dokonca je pravdepodobné, že v najbližších týždňoch bude Remišová čeliť pokusu o zosadenie z predsedníckeho kresla zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.

Kolíková cíti, že doba jej praje. Ficom iniciované odvolávanie v parlamente jej príliš neuškodilo, skôr naopak. Má za sebou silnú mediálnu vlnu, ktorá ju vykresľuje ako najúspešnejšiu ministerku tejto vlády, a politicky jej pomáha aj spor s Borisom Kollárom o podmienky kolúznej väzby. V ňom sa môže prezentovať ako najzásadovejšia garantka pokračovania boja proti korupcii.

Výtlak spojený s ministerským kreslom a názory v hodnotových témach, vyjadrené aj takými „maličkosťami“, ako je rezortná dotácia pre emblematický projekt Sexistický kiks, jej zase získavajú čoraz väčší obdiv v progresívnom tábore.

K tomu všetkému je Remišovej výkon na čele Za ľudí nepresvedčivý a jej pozícia po odchodoch zo strany (Kollár, Valášek, Letanovská) ešte viac oslabená.

Mária Kolíková nie je v politike žiaden nováčik. Aj keď jej kariéra bola doteraz spojená najmä s ministerstvom spravodlivosti. Štátnou tajomníčkou sa stala už v roku 2010, ešte ako nominantka SDKÚ, neskôr dokázala aj spolu s Luciou Žitňanskou úspešne preplávať pod krídla Mosta a politicky prežiť aj účasť vo Ficovej vláde a pád Bugárovej strany. Získala miesto v novom Kiskovom projekte, vďaka čomu sa stala ministerkou spravodlivosti.

Ministerka spravodlivosti určite dokáže rozpoznať politickú príležitosť. Jasné je tiež to, že dnes už má aj iné ako len rezortné ambície.Zdieľať

Ministerka spravodlivosti teda určite dokáže rozpoznať politickú príležitosť. Jasné je tiež to, že dnes už má aj iné ako len rezortné ambície. Sama o tom hovorí, aj keď zatiaľ skôr opatrne. Na otázku, či chce byť predsedníčkou strany Za ľudí, odpovedá, že „všetko je možné“. K tomu však dodáva, že začína komunikovať aj iné témy než spravodlivosť a vo vnútri Za ľudí chce vážnu debatu o budúcnosti.

Je to taká povinná delostrelecká príprava. Skutočnosť je taká, že Mária Kolíková sa kandidatúrou na predsedníčku strany vážne zaoberá a jej spojenci v strane pracujú so scenárom zvolania mimoriadneho snemu. Ten môže byť podľa stanov Za ľudí zvolaný buď z rozhodnutia predsedníctva, alebo ak o to požiada aspoň päť krajských organizácií strany. Výsledok tohto ich snaženia je otvorený.

Strana Za ľudí je dnes v biednej kondícii. To je objektívny fakt. Bolo by však chybou si myslieť, že výmena Remišovej za Kolíkovú by ju z tohto úpadku pozdvihla.

Ak by sa ministerka spravodlivosti stala predsedníčkou Za ľudí, s veľkou pravdepodobnosťou by sme sledovali nasledujúci scenár: rozkol, odchod niektorých konzervatívnejších členov k OĽaNO a postupné vplávanie strany do progresívnych vôd. Taká je totiž Kolíkovej DNA, tam by ju tlačilo jej okolie a médiá. V tomto priestore by sa potom ministerka spravodlivosti, s pomocou toho, čo jej zostane zo strany, snažila stať hlavnou hviezdou. Značka Za ľudí by možno prežila, ale bol by to už úplne iný projekt. Kolíkovej progresívny projekt.

Svedkami Kolíkovej politického presunu do priestoru, kde dnes operuje SaS, PS či Spolu, zrejme budeme aj vtedy, ak sa predsedníčkou Za ľudí nestane. Len sa to udeje v skromnejšom aranžmáne. Kapitál získaný pozíciou vo vláde sa ministerka bude snažiť zúročiť inde ako v strane Za ľudí. Otázkou bude len nájdenie vhodnej exit stratégie, tak aby mohla čo najdlhšie zotrvať v ministerskom kresle.

Vnútrostranícky zápas Márie Kolíkovej sa pri priazni, akú k nej prechovávajú médiá, bude vydávať za pokus o záchranu strany Za ľudí.

Oveľa triezvejšie však bude čítať ho ako hru Márie Kolíkovej najmä na Máriu Kolíkovú.