Rozhovor s poslancom Györgyom Gyimesim, ktorý bol s Igorom Matovičom v Budapešti, o Sputniku, našich Maďaroch aj Bugárovej zrade.
Rozhovor s poslancom Györgyom Gyimesim, ktorý bol s Igorom Matovičom v Budapešti, o Sputniku, našich Maďaroch aj Bugárovej zrade.
Ešte pred rokom vstúpil do parlamentu za OĽaNO ako nový poslanec, ktorého v Bratislave nikto nepoznal, dnes je hlavnou tvárou slovenských Maďarov. Minulý piatok ho preslávila cesta s Igorom Matovičom do Budapešti, jeho výrok o tom, že neúčasť slovenskej diplomacie v Budapešti bola predpokladom úspechu rokovaní o Sputniku, vyvolal pohoršenie, tieto slová označil za nešťastné aj premiér Heger. Je v ostrom konflikte s našou diplomaciou a liberálmi, Martin Klus o ňom hovorí ako o diverzantovi, ktorý chce rozoštvať Slovákov a Maďarov.
György Gyimesi pre Postoj hovorí, čo vybavil s Igorom Matovičom v Budapešti, prečo by začal Sputnikom očkovať hneď, prečo považuje niektorých liberálov ako Klusa za šovinistov, aj o tom, že pre slovenských Maďarov nie je témou autonómia, ale nové regionálne členenie.
Nie, maďarská strana o to nežiadala, o zložení delegácie vždy rozhoduje hosť, v tomto prípade Igor Matovič. Rozhodol sa, že ma zoberie, jednak si vybudoval nadštandardné vzťahy s pánmi Orbánom aj Szijjártóm, tiež vie o tom, že mám dobré vzťahy s maďarským ministerstvom zahraničia. Okrem toho som jediným poslancom, ktorý sa zaoberá právami národnostných komunít a ako Maďara ma tam zobral. To považujem za legitímne.
Prvýkrát som sa s ním stretol v Komárne začiatkom marca, ale ostali sme v kontakte. Sú totiž veci, ktoré sú dôležité pre komunitu Maďarov žijúcich na Slovensku, a keďže ako som povedal, po posledných voľbách som jediným reprezentantom Maďarov v parlamente, ktorý sa touto problematikou zaoberá, tak je to prirodzené.
Tak by som to nevnímal, že som hlavným reprezentantom, maďarská národnostná komunita tu má svoje strany, ktoré sa teraz spájajú, a iste, výrazná časť Maďarov dala v posledných voľbách hlas aj OĽaNO. Teda ja nie som hlavným reprezentantom Maďarov, áno, som ním v parlamente, takže preto som teraz aj najhlasnejším hlasom maďarských voličov na Slovensku.
Nie, takýto signál nebol. Jednoducho, ak by sa podpredseda vlády a minister financií rozhodli, že so sebou zoberú aj predstaviteľov diplomacie, maďarská strana by to musela rešpektovať.
Treba vnímať v kontexte, ako sa špičky slovenskej diplomacie stavajú k Maďarsku aj národnostnej komunite Maďarov na Slovensku. Spomeňte si, aký cirkus urobili pre moje 25-minútové zoznamovacie stretnutie Szijjárta so mnou, spomeňte si, ako nevkusne sa vyjadril štátny tajomník Klus, keď južné Slovensko prirovnal k Abcházsku, Donecku a tým argumentoval, prečo je proti dvojitému občianstvu.
Nehovorme o pomste, ale treba za tým hľadať tento kontext.
Ak by som urazil časť slovenskej duše, bolo by mi to veľmi ľúto, o to nemám nijaký záujem, veď tu spolu žijeme minimálne tisíc rokov.
Tomu rozumiem, samozrejme, slovenskú diplomaciu ako celok nespochybňujem, mal som veľmi vážne výhrady voči dvom osobám na čele rezortu, pomenoval som to jasne.
Nepovedal som, že tam nemajú čo hľadať.
Ja som veľmi priamy človek, politika sa dá robiť aj bez úskokov a priamo, treba niektoré veci pomenovať pravými slovami.
Nie.
Nie, hneď po tomto rozhovore máme stretnutie (rozhovor sme robili v utorok krátko po obede – pozn. red.). Pán premiér vedel o tejto ceste aj o detailoch cesty, pretože som sa s ním vo štvrtok v noci o tom rozprával. V tomto smere to nebola žiadna partizánčina, ale, isteže, vnímam, že som svojím vyjadrením urazil časť slovenskej diplomacie, ktorú som uraziť nechcel ani som ju týmto nemyslel.
Nie.
Pokiaľ do Maďarska dorazí oficiálna žiadosť nášho ministerstva zdravotníctva o prepustení šarže do obehu...
Už sa to malo stať, predpokladám, že sa to teraz niekedy stane. Následne časť slovenskej vakcíny, ktorá je nutná na posúdenie, poputuje do Maďarska, kde sa v tom laboratóriu OMCL posúdi, či tam sú zdravotné riziká alebo nie. Pokiaľ bude všetko poriadku, laboratórium vydá potvrdenie, že je možné túto vakcínu bezpečne použiť, a následne sa začne aplikovať.
Predpokladám, že by sa tak malo udiať v priebehu troch týždňov, teda najneskôr prvý májový týždeň by sa mohlo začať očkovať Sputnikom.
To sa určite nestane, očakávajú oficiálnu žiadosť slovenských orgánov, aby sa začalo s posudzovaním. Na stretnutí v piatok bola prítomná aj maďarská hlavná hygienička, usmernila nás, ako má proces vyzerať a čo má obsahovať žiadosť. V Maďarsku sa budú posudzovať aj dokumenty, ktoré docestujú s vakcínou, teda do troch týždňov, ak bude všetko v poriadku, by mali vydať potvrdenie.
Som v tomto laik, neviem, aké dokumenty presne ŠÚKL chýbali. Tie dokumenty, ktoré máme, sa pošlú do Maďarska a ak by boli nedostatočné, tak sa ďalšie vyžiadajú z Ruska.
Ja netuším, či ich niekto žiadal, skôr som mal z mediálnych správ dojem, že za tých šesť týždňov, čo to ŠÚKL posudzoval, o tie dokumenty nežiadali a vyšlo to najavo až v závere. Ale viem to, že ak budú tie dokumenty pre maďarské inštitúcie nedostatočné, bude sa žiadať o ich doplnenie.
Nebol som prítomný na rokovaniach v Moskve, takže sa k tomu neviem zodpovedne vyjadriť.
Myslím si, že ten nápad sa nezrodil v Moskve.
(Úsmev.) Nechcem o tom špekulovať, ale ako som povedal, podľa mňa sa tento nápad nezrodil v Moskve.
Vôbec by som nehovoril o nedôvere k procesu. Z prieskumov vieme, že zhruba 500-tisíc obyvateľov sa chce dať zaočkovať len touto vakcínou, mnohí sa čudujú, prečo sa ňou už nezačalo očkovať, teda nepotrebujú tam ani dodatočnú pečiatku. Teda naozaj sa neobávam toho, že by opadol záujem o ruskú vakcínu Sputnik.
Nejdem spochybňovať maďarské inštitúcie, ale v tejto diskusii ma najviac trápi, že sme pápežskejší ako pápež. Na Slovensku vládne pandémia vyše roka, krachujú firmy, prevádzky, niektorí ľudia sú už zúfalí a nemajú čo jesť a my sa tu hráme teraz na to, či tu bude alebo nebude nejaká pečiatka.
Bez ohľadu na to, z ktorej svetovej strany vakcína alebo liek prichádza, by malo byť pre nás alfou a omegou, aby sme čo najviac ľudí zaočkovali. Nie sme v stave, aby sme si mohli vyberať. Ak je vakcína dobrá, a myslím si, že keď sa ňou očkuje v 60 krajinách a dostali ju milióny ľudí, pričom nejaké vážne výhrady neprišli, nemyslím, že by sme z nej mali robiť strašiaka.
Ľudské telo v Argentíne je rovnaké ako na Slovensku, ak to teda tam nespôsobuje problémy a chráni nás pred covidom, rovnako to tak bude aj u nás. Podstatné je, že nikoho nenútime, aby sa tou vakcínou u nás zaočkoval. Má to byť čisto na dobrovoľnej báze a jednoducho tí, ktorí majú zo Sputnika blbý pocit, sa môžu dať zaočkovať vakcínou, z ktorej majú dobrý pocit. Je veľké množstvo ľudí, a to aj v rámci našej maďarskej komunity, ktorí tejto vakcíne dôverujú.
Bolo to pre odpor dvoch menších koaličných strán, ktorý spustil koaličnú krízu a tá stála Igora Matoviča kreslo premiéra. Ich podmienkou bolo, aby túto vakcínu ešte predtým, než sa začne podávať ľuďom, skontroloval ŠÚKL alebo iná autorita. Len im sa vyšlo v ústrety. A keďže ŠÚKL po šiestich týždňoch povedal, že to nevie urobiť, musela sa hľadať cesta, aby tam tá relevantná pečiatka, ktorú požadujú, bola.
To sa musíte spýtať jeho. Ja len hovorím, že tou pečiatkou, či už od ŠÚKL, alebo inej certifikovanej autority, sa vyjde v ústrety ľuďom, ktorí ju chceli, a tým sa odstránia akékoľvek pochybnosti.
Nie, nebavili sme sa o tom. Predpokladám, že sú to tí, ktorí sa snažia za každú cenu znemožniť, aby sa táto vakcína na Slovensku nepodávala.
Nie, neviem. Len vnímam, že tu existuje neopodstatnený odpor voči tejto vakcíne.
Aj ja som o tom počul.
Počkám si, kým príde Sputnik na Slovensko, a môžem aj vašich čitateľov ubezpečiť, že sa ním dám potom zaočkovať.
Samozrejme, na základe jedného vyjadrenia by som pána štátneho tajomníka takto neoznačil, treba to vnímať komplexne. Bola tu diskusia okolo môjho návrhu zaviesť 12. apríl ako pamätný deň nespravodlivo odvlečených a odsťahovaných občanov. Myslím si, že v slušnej spoločnosti, ktorá sa chce vyrovnať s minulosťou a nadviazať na dobré vzťahy, ktoré máme s Maďarskom, už nastal ten čas na takéto gesto.
Bolo to na základe jeho odporu, ešte pred koaličnou radou ho totiž vetovala SaS ústami svojho štátneho tajomníka. V maili, ktorým pán Klus odôvodnil, prečo to nie je možné, boli vyjadrenia, z ktorých mi vyplynulo, že pán Klus má naozaj problém len s Maďarmi a Maďarskom.
Zatiaľ ten mail nechcem zverejňovať a prilievať olej do ohňa, už som k téme povedal všetko.
Nie, mám len slovenské občianstvo. Richard Sulík sa ma snaží vytesniť do pozície pravicového extrémistu, ale to sa mu nepodarí, moje doterajšie postoje svedčia o opaku.
Matovič má veľmi pozitívny postoj k Maďarom aj Maďarsku, je to vidieť z jeho bežných vyjadrení aj z veľkého symbolického gesta, ktoré spravil vlani pri príležitosti 100. výročia Trianonu. Teda v OĽaNO sa cítim dobre, okrem toho musím vyzdvihnúť aj poslanecký klub, lebo nech som prišiel s akýmkoľvek návrhom, či už išlo o pamätný deň, alebo zamedzenie povinnosti titulkovať omše, vždy som našiel podporu.
Je dosť poslancov OĽaNO, ktorí právnu úpravu, podľa ktorej sa odoberie občianstvo občanovi Slovenska proti jeho vôli, ak prijme iné občianstvo, považujú za zlú a sú za návrat úpravy pred rok 2010. Napokon, keď sa pred rokom rokovalo o programovom vyhlásení, OĽaNO dalo návrh, aby sa to vrátilo pred rok 2010, s tým išiel na koaličnú radu aj Igor Matovič, to však narazilo na odpor SaS. Nerozumiem, kedy u pána Klusa nastala taká otočka, keďže sám v minulom volebnom období ako poslanec dvakrát podával novelu o štátnom občianstve, aby sa stav vrátil pred rok 2010.
To sa musíte opýtať jeho. (Úsmev.)
Oslovujte ma, prosím, György. Týmto chcem vyvrátiť isté hoaxy, dopočul som sa, že som si zmenil krstné meno, lebo som prijal maďarské občianstvo. To je blud. Na zmenu mena som sa chystal ešte ako vysokoškolák, ale pretože som vedel, že budem študovať ešte aj ako doktorand, nechcel som meniť svoje doklady niekoľkokrát, keďže som sa pred piatimi rokmi ešte aj sťahoval z Kráľovského Chlmca do Čičaroviec. Všetky zmeny som chcel urobiť naraz.
19. januára 2021. Obhájil som dizertačnú prácu, takže po nadobudnutí titulu som na všetkých dokladoch o trvalom pobyte aj o ukončení štúdia požiadal o zmenu. Len toto a nič iné za tým netreba hľadať.
Pokiaľ sa nemýlim, Slovensko povoľovalo zmenu mena až od roku 1993, čo potom viacerí využili.
Odmalička som bol vychovávaný tak, že sa vnímam ako národný konzervatívec, takto to bolo vo mne celý život, nikdy som nemal v sebe tendencie smerovať k liberalizmu. V roku 2010 spáchal Bugár na Maďaroch zradu. Nie ani tak tým, že si založil svoju stranu a rozdelil maďarskú komunitu, to by sa dalo ešte prepáčiť, keby v centre jeho záujmu bol obyčajný maďarský človek v Dunajskej Strede či Kráľovskom Chlmci. On však za tú viac než dekádu spôsobil to, že národné hodnoty sa úplne vytratili z verejného priestoru, stranu profiloval ako občiansko-liberálnu. Keď v roku 2017 Ondrej Dostál predkladal zákon o štátnom občianstve, aby sa umožnilo dvojité občianstvo, Bugár sa zdržal hlasovania...
On však vymenil národné témy za to, aby mohli bezuzdne kradnúť spolu so Smerom. Úplné vytratenie národných tém sa podpisuje aj na tom, že úbytok Maďarov na Slovensku je už drastický. Dobrovoľná asimilácia nabrala extrémne rozmery a nikto to nebol ochotný zastaviť. Takže iste, chápem slovenskú spoločnosť, že keď teraz otváram tieto témy, tak ju to vyrušuje, len aj ona musí chápať, že tieto témy, ktoré tu ležia ladom a neboli riešené, sa nevyriešia tým, že o nich budeme mlčať.
V roku 2020 volilo asi 30 percent Maďarov OĽaNO...
Áno, aj tieto maďarské strany prešli svojím vývojom, SMK dlho chýbala sebareflexia, boli tam prítomné stále tie isté kádre, ktoré už boli opotrebované. Strane tiež chýbal protikorupčný étos, ktorý OĽaNO vyhral voľby.
Nie, nikdy. A na otázku, prečo som teda kandidoval za OĽaNO a nie za maďarskú stranu, hovorím, že na každé manželstvo sú potrební dvaja. Nikdy som nedostal ponuku od SMK, s Mostom som sa zásadne rozchádzal.
Týmto vám hneď vyvrátim aj prípadnú výčitku z oportunizmu. Oslovil má pán Michal Šipoš, ponuku som prijal, bol som na 49. mieste kandidátky, pričom OĽaNO malo vtedy podľa preferencií niečo cez päť percent. Takže to je všetko, len nie oportunizmus.
Nepoznal ma, dostal na mňa tip od jedného spoločného známeho. Hľadali predstaviteľov maďarskej komunity aj ľudí z regiónov, osem rokov som robil prednostu Mestského úradu vo Veľkých Kapušanoch, publikoval som vo viacerých vedeckých časopisoch o právach národnostných menšín, angažoval som sa teda vo verejnom priestore na východnom Slovensku. Sadli sme si, vysvetlili sme si, aké sú očakávania. Mne hnutie OĽaNO vyhovovalo vo všetkých smeroch, rozhodol som sa priložiť ruku k dielu.
Tu vás musím opraviť v tom, že autonómia nebola nikdy v programe žiadnej maďarskej strany na Slovensku. Boli to možno len nejaké úvahy a ak sa o tom aj hovorilo, bolo to v reakcii na slovenský nacionalizmus 90. rokov, no nikdy sa žiadna koncepcia autonómie nevypracovala. Nikto nevie, kde by mala byť hranica takejto autonómie ani kto by mal byť lídrom.
Napokon, osídlenie obyvateľov južného Slovenska nie je homogénne, žije tam milión Slovákov. Zjavne to teda nie je spôsob, ako by sme dospeli k želanému výsledku, lebo takto by sme autonómiou vytvorili na zmiešaných územiach nové menšiny.
Áno, ak sa bavíme o samospráve, som všetkým desiatimi za to, aby sa vytvorila nielen Komárňanská župa, ale aj Zemplínska. Hranice dnešných VÚC sú umelo vytvorené, keď v jednom regióne je obyvateľ Medzibodrožia aj Spiša, hoci nemajú vôbec nič spoločné.
To by sa týkalo jednej či dvoch žúp, ale najskôr len Komárňanskej župy, pretože aj historická Zemplínska župa smerovala od juhu na sever, takže aj tam by prevládali občania slovenskej národnosti.
V prvom rade musím vyzdvihnúť prácu trnavského župana Viskupiča, ktorý je mimoriadne otvorený voči potrebám južnej časti tejto župy a reálne ju podporuje rovnako ako sever tejto župy, v tomto smere teda nepociťujeme deficit.
Ale ak by sme hovorili o Komárňanskej župe, dane by zostali tam, región by bol homogénnejší a Žitný ostrov by nebol rozdelený do dvoch žúp ako dnes. Obyvatelia by sa viac identifikovali s regiónom, opravovalo by sa možno viac ciest, investovalo viac do DSS a podobne.
Úplne súhlasím s opisom situácie, aj preto hovorím o dobrovoľnej asimilácii. Regióny južného Slovenska ako Gemer či Medzibodrožie sú relatívne veľmi chudobné, je tam len malý priestor, aby sa mladí ľudia zamestnali. Takže buď odídu študovať do Maďarska, odkiaľ sa už nevrátia, alebo do Košíc či Bratislavy. Pokiaľ tam ostanú žiť, zosobášia sa a ich partner je slovenskej národnosti, je to prvý predpoklad toho, že dieťa nebude vedieť po maďarsky. Alebo ak aj bude vedieť, nebude sa identifikovať s maďarským národom, ako keby žilo v homogénnom prostredí.
Nepomáha tomu ani globalizácia, národné hodnoty ustupujú do pozadia. Inštitút pre menšinové otázky robil pred časom prieskum, v ktorom sa hodnota byť Maďarom umiestnila až niekde na siedmom, ôsmom mieste. Teda je tu reálna obava, že o niekoľko desaťročí klesne počet tunajších Maďarov tak výrazne, že už nebudeme etnickou entitou. Práve preto nerozumiem obavám slovenských politikov, že dvojité občianstvo by hrozilo nejakou revolúciou. Zo Žitného ostrova by sa predsa nestala žiadna bojová zóna, prirovnania s Abcházskom sú scestné.
Nerozumiem, pretože prirovnávať dve civilizované krajiny, ktoré sú v EÚ aj NATO, k situácii niekde na Kaukaze, je naozaj scestné.
... ja tieto obavy nezdieľam. Keď si dnes občan Slovenskej republiky požiada o maďarské občianstvo, Slovensko sa o tom nedozvie. Keby to bolo povolené, malo by Slovensko presný prehľad, kto si oň požiadal, kde žije a z akého dôvodu dvojité občianstvo prijal. Tým obavám nerozumiem ani preto, že Maďari žijúci na Slovensku sú mimoriadne lojálni občania, žijú tu celé generácie, nikam sa nechystajú sťahovať.
Som členom poslaneckého klubu OĽaNO a som súčasťou vládnej koalície.
Viem si to predstaviť.
Pýtali ste sa, či si to viem predstaviť. Áno, viem. (Úsmev.)
Foto: Andrej Lojan