Otváranie škôl Budúci týždeň sa otvoria 8. a 9. ročníky základných škôl okrem čiernych okresov

Po zhruba šiestich mesiacoch sa do škôl postupne vrátia aj starší žiaci základných škôl. Slovensko patrí medzi krajiny, kde boli pre nich školy počas pandémie zatvorené najdlhšie. Podľa správy UNICEF boli slovenskí žiaci v škole najmenej v celej Európe. V posledných týždňoch sa hovorilo o tom, že pri uvoľňovaní opatrení dostanú školy prednosť. 

Minister školstva Branislav Gröhling predstavil plán, ako by malo otváranie škôl vyzerať.

Od pondelka 19. apríla sa otvárajú ôsme a deviate ročníky základných škôl okrem tých v čiernych okresoch. Otvorené ostávajú aj materské školy, prvý stupeň základných škôl a končiace ročníky stredných škôl.

Tento týždeň sa otvorili škôlky a prvý stupeň základných škôl pre všetky deti bez ohľadu na farbu okresu. Rodičia môžu v tieto dni využiť ospravedlnenie v prípade, ak dieťa nechcú do školy poslať.

Menšie deti nemusia mať respirátor

Do lavíc sa môžu vrátiť iba žiaci, ktorí budú mať negatívny výsledok testu nie starší ako sedem dní. Žiaci sa môžu testovať kloktacími, PCR alebo antigénovými testami. Kloktacie testy si však školy museli vopred objednať, podľa Gröhlinga ich majú využiť na testovanie ôsmakov a deviatakov.

Otestovať sa musí aj jeden z rodičov. Pre deti prvého stupňa nebude test povinný. 

Minister avizoval, že zmena testovacej stratégie, ktorá sa momentálne pripravuje, sa dotkne aj školstva. Zatiaľ však nie je jasné ako konkrétne, v najbližších dvoch týždňoch sa nebude meniť nič.

Respirátor nebudú musieť nosiť deti v škôlke a na prvom stupni, je však dôrazne odporúčaný. V prípade žiakov druhého stupňa sa o tom ešte bude diskutovať, zatiaľ ostáva povinný.

O dva týždne sa môžu v lepších okresoch vrátiť všetci žiaci ZŠ

Vďaka zlepšujúcej sa epidemiologickej situácii je veľký predpoklad, že ešte v apríli sa dostane do škôl aj veľká časť „druhostupniarov“. Od 26. apríla totiž prechádza školstvo na regionálny covid automat a školy sa budú otvárať podľa situácie v danom okrese. Čo to znamená?

V čiernych okresoch sa budú môcť otvoriť len materské školy a prvý stupeň. Prezenčne sa v malých skupinách môžu učiť aj deti, ktoré nemajú prístup k online vzdelávaniu.

V bordových okresoch sa môžu otvoriť aj 8. a 9. ročníky, fungovať budú môcť aj jazykové školy pre individuálnu výučbu alebo centrá voľného času.

V červených okresoch sa otvorí celý druhý stupeň. 

V ružových regiónoch sa budú môcť otvoriť aj stredné školy, odborníci ešte budú riešiť, ako by mali fungovať internáty. Fungovať budú môcť aj jazykové a umelecké školy.

Školy sa budú riadiť školským semaforom. Ak sa objaví prípad nákazy, žiaci v danej triede prechádzajú na dištančné vzdelávanie. Pri viacerých nakazených sa zatvára celá škola.

Podľa ministra je podiel detí, ktoré sa nakazili v školách, okolo 0,2 percenta. 

Gröhling na tlačovke spoločne s pediatričkou Elenou Prokopovou a profesorom Vladimírom Krčmérym ubezpečovali, že školy sú bezpečným prostredím a ich otvorenie odborníci poctivo zvážili. Základom fungovania školského semafora je podľa nich zodpovednosť rodičov.

Budúci týždeň by mal minister informovať o tom, ako budú školy fungovať od mája. Prijímacie skúšky na stredné školy by mali byť podľa neho počas prvých dvoch májových týždňov v prezenčnej forme.

Lekárka: Nech sa čo najviac vyučuje vonku

Detská lekárka Kristína Visolajská tvdí, že na plán otvárania škôl sme čakali síce dlho, ale zdá sa byť vypracovaný prehľadne, jasne pomerne rozumne sa viaže na farbu okresu. „Teším sa, že deti konečne nastúpia do škôl, už včera bolo neskoro, čo je však lepšie ako nikdy," hovorí pre Postoj. 

„Rýchlejšie otvorenie škôl doteraz blokovali problémy s pravidelným testovaním, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou bezpečného otvorenia. Výnimku z testovaní by mali dostať deti po prekonanom Covide počas najbližších troch mesiacov, rovnako, ako majú túto výnimku dospelí ľudia."

Veľmi dôležité je podľa nej to, aby sa pozornosť zamerala na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Povedzme si to rovno - za posledný rok sa neučili takmer vôbec. Riešením na dobehnutie učiva môžu byť napríklad letné školy, tie by však museli byť povinné, aby tam rodičia deti skutočne posielali."

Z epidemiologického hľadiska síce školy nie sú podľa nej z hľadiska správania detí bezpečným prostredím, no v tomto období máme v populácii málo novoinfikovaných ľudí. „Musíme ešte počkať približne týždeň, či nedôjde ku zhoršeniu situácie v dôsledku veľkonočných sviatkov. Deti nemôžu byť zaočkované, preto, prirodzene, si týmto ochorením skôr či neskôr prejdú. Našťastie, ochorenie u detí prebieha zväčša veľmi mierne. Je dôležité, aby všetci príbuzní a známi detí s rizikom ťažkého priebehu už boli zaočkovaní aspoň prvou dávkou a tak chránení pred vážnym priebehom. Za týchto podmienok je otvorenie škôl pre spoločnosť pomerne bezpečné."

Kľúčové je podľa lekárky, aby všetci príbuzní a známi detí s rizikom ťažkého priebehu už boli zaočkovaní aspoň prvou dávkou, a tak boli chránení pred vážnym priebehom ochorenia.

Visolajská apeluje, aby sa v najbližšom období v školách vyučovalo čo najviac predmetov vonku. Pre zdravie detí je podľa nej veľmi podstatný návrat k telesnej výchove. „Pri zlepšujúcom sa počasí nevidím žiaden dôvod, prečo by sa deťom mal naďalej zhoršovať zdravotný stav z dôvodu nedostatku pohybu."

Čo sa týka testovania, za ideálne by považovala testovanie žiakov dvakrát týždenne kloktacími, prípadne antigénovými testami. „Povinné testovanie všetkých rodičov (aj tých na homeoffice) antigénovými testami nepovažujem za nutné. Bude sa však určite diať, lebo máme nakúpených nových 35 miliónov antigénových testov, pričom doteraz sme ich minuli necelých 27 miliónov. Veľmi dôležité je však testovať všetkých rodičov, ktorí pracujú v rizikovom zamestnaní a to dva krát týždenne. S postupujúcim očkovaním bude povinnosť sa testovať klesať, preto chcem dať rodičom nádej, že zanedlho sa táto povinnosť pre nich skončí."

Testovanie kloktacími testami. Foto - TASR

Deti už školu potrebujú

O čo najskoršom otvorení škôl aj pre staršie deti už dlho hovoria viacerí odborníci. Ekonóm Martin Šuster minulý týždeň pre Postoj napísal, že škody na vzdelaní detí môžu niekoľkonásobne prevýšiť súčasné škody zo zatvorenia ekonomiky.

„Zníženie produktivity ekonomiky o necelé 1 % sa nám môže zdať malilinké, ale za asi 30 rokov, kým vyrastie nová generácia, sa to necelé percento nazbiera. Pocítime to aj my starší na nižších dôchodkoch či horších verejných službách,“ píše Šuster.

Okrem ekonomických škôd ubližujú zatvorené školy a izolácia deťom aj iným spôsobom. „Zvyšujú sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými – medzi deťmi zo vzdelaných mestských rodín a deťmi z marginalizovaných komunít. Zhoršuje sa zdravie detí, keďže už skoro rok nemali ani telesnú výchovu, ani poriadne nefungovali športové kluby. Zhoršuje sa ich psychické zdravie a strácajú sociálne zručnosti.“

Minulý týždeň bol zverejnený prieskum Inštitútu pre verejné otázky, podľa ktorého je najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní detí na druhom stupni základných škôl chýbajúci kolektív. Chýbajúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi či osamelosť dieťaťa označilo za veľký alebo skôr veľký problém 78 percent rodičov.

Medzi ďalšie problémy, ktoré považujú rodičia za naliehavé, patria nedostatky vo výučbe cez internet. Viac ako polovica poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy svojich detí.