Schválené zonácie štyroch národných parkov neobsahujú odporúčania vedcov, ktoré predložili ministerstvu životného prostredia. Rezort podľa nich urobil kozmetické úpravy. 

Pre TASR to zhodnotil Tomáš Olšovský z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV), podľa ktorého zonácie nespĺňajú podmienky plánu obnovy.

„Snahou SAV bolo od začiatku prispieť k zonáciám odborným potenciálom, keďže disponujeme dlhoročnými databázami z mapovaní biotopov, výskytových záznamov živočíchov, rastlín a húb. Cieľom spolupráce s MŽP bolo vytvoriť také zonácie národných parkov, ktoré by spĺňali medzinárodné kritériá a Slovensko by sa zároveň nemuselo obávať, že prídeme o peniaze z plánu obnovy,“ povedal Olšovský. Vedci podľa neho vypracovali alternatívne návrhy zonácií, ktoré stačilo zapracovať.

Schválené materiály podľa neho nespĺňajú podmienky plánu obnovy predovšetkým pre nedostatočné zaradenie starých lesov do najprísnejšej ochrany, najmä v prípade Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a NP Malá Fatra. „Staré lesy budú ohrozené najmä ťažbou dreva a výstavbou lesných ciest,“ podotkol.

Podľa Olšovského pretrváva aj problematické vyčlenenie vybraných zón. „Zonácia NP Poloniny neposkytuje primeranú ochranu mnohým veľmi cenným územiam. Výmera najprísnejšie chránených zón A a B zostáva výrazne pod úrovňou potrebnou pre moderný národný park (spolu menej ako 25 percent),“ uviedol vedec. Za veľký problém považuje aj stratu ochrany území nad vodárenskou nádržou Starina, prírodnej rezervácie (PR) Ruské a časť územia pod Ruským. „Nedostatočne sú chránené lokality pralesov zapísané v zozname UNESCO, z čoho vyplýva riziko porušenia medzinárodných záväzkov súvisiacich s ich ochranou a ochranou sústavy Natura 2000,“ mieni Olšovský.

V mnohých lokalitách podľa neho nie je prioritou ochrana prírody. Tvrdí, že naďalej pretrváva riziko právnych sporov pre nesúlad niektorých častí zonácií s legislatívou a znížením stupňa ochrany sa zvyšuje riziko prevodu štátnych pozemkov na tretie osoby.

Napriek tomu, že väčšina biotopov hlucháňa a starých lesov v prípade TANAP-u bude mať najprísnejšiu ochranu, vníma rozpor s účelom ochrany národného parku. „Niektoré prírodné rezervácie (napr. PR Fľak, PR Hrádok nad Pavúčou dolinou) a značné časti ďalších PR a národných prírodný rezervácií, napríklad Belianske Tatry, boli zaradené do zóny C, čím došlo k zníženiu stupňa ochrany z piateho alebo štvrtého stupňa na tretí – bez zdôvodnenia či zhodnotenia. Nikde nie je uvedené, či predmet ochrany na týchto územiach zanikol alebo čo je dôvodom zrušenia ich prísnej ochrany,“ upozornil Olšovský.

Oceňuje, že v prípade TANAP-u sa podarilo výrazne rozšíriť najprísnejšie chránené územia z 51 na 62 percent, vďaka čomu sa ako prvý slovenský NP približuje medzinárodným kritériám. Vyzdvihol aj to, že zonácia NAPANT-u sa oproti pôvodnému návrhu podľa neho výrazne zlepšila.

V prípade zonácie Malej Fatry eviduje len obmedzené zlepšenia. „Z takzvaných rozvojových plôch vypadla podstatná časť Snilovského sedla na hrebeni pohoria, kde žije vzácny tetrov hoľniak,“ zhodnotil Olšovský.

Vláda v stredu (1. 7.) schválila zonácie štyroch národných parkov – TANAP-u, NAPANT-u, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) prípravu aj schválenie zonácií ocenil. Deklaroval, že návrhy urobili podľa veľmi prísnych kritérií a metodiky.