Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Jeho autormi sú Lukáš Krivošík (o interview Harryho a Meghan), Jozef Majchrák (Miloš Zeman na vakcinačnej scéne) a Christian Heitmann (o brexite a mieri v Severnom Írsku).
Ostro sledovaný televízny rozhovor Oprah Winfreyovej s Harrym a Meghan, vojvodom a vojvodkyňou zo Sussexu, vyvolal v Spojenom kráľovstve i v ďalších krajinách vlnu rôznorodých reakcií.
Počas 85-minútového interview Meghan porozprávala napríklad o tom, že ich s Harrym potajme zosobášil arcibiskup z Canterbury tri dni pred ich oficiálnou svadbou, bez ďalších prítomných. Už to samotné vyvolalo debatu, či sobáš bez svedkov bol platný a či smie arcibiskup sobášiť takýmto spôsobom ten istý pár dvakrát. Úrad arcibiskupa z Canterbury sa rozhodol slová z televízneho rozhovoru radšej nekomentovať.
Meghan tiež rozprávala o tom, ako ju Kate, manželka princa Williama, priviedla pred svadbou k slzám. Po svadbe, keď oficiálne pôsobila ako členka kráľovskej rodiny, podľa vlastných slov premýšľala o samovražde. A dvor jej vraj neposkytol pomoc.
Meghan sa obrátila dokonca na oddelenie ľudských zdrojov, aby jej pomohli, pretože na starom pracovisku vraj mala odbory a tie by sa o ňu postarali. Tamojší zodpovední ju len poľutovali, s tým, že jej pomôcť nemôžu, lebo nie je platenou zamestnankyňou.
Harry sa zase priznal, že jeho otec princ Charles sa s ním na nejaký čas prestal rozprávať, keď sa s Meghan rozhodli opustiť svoje povinnosti ako členovia kráľovskej rodiny. „Megxit“, ako ich rezignáciu nazvali médiá, sa udial v januári 2020.
Asi najväčšiu odozvu spôsobilo Meghanino tvrdenie, že keď čakala svojho syna Archieho, nemenovaný člen kráľovskej rodiny sa obával, aká tmavá bude jeho farba pleti. V rodine sa tiež uvažovalo, že mu odoprú titul a ochranku. Vraj to tak Meghan tlmočil Harry.
Podľa Meghan však tieto úvahy nerozvíjala ani kráľovná Alžbeta II., ani jej manžel princ Philip, ale niekto iný. V období hnutia Black Lives Matter je rasizmus v kráľovskej rodine na jednej strane závažným obvinením, na strane druhej boli Meghanine slová nekonkrétne. Na to upozorňujú aj kritici vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu, ako napríklad britský moderátor Piers Morgan.
On sám je tak trochu obeťou rozhovoru prominentného manželského páru s Oprah Winfreyovou. Piers Morgan, výrečný moderátor relácie Good Morning Britain, kritizoval Harryho a Meghan už v čase „Megxitu“. Nazval ich vtedy „dvomi najrozmaznanejšími sopliakmi v dejinách“.
Počas utorkového vysielania sa Morgan pohádal kvôli rozhovoru Meghan a Harryho so spolumoderátorom a odišiel vytočený zo štúdia. Piers Morgan jednoducho Meghan neuveril. Tvrdil napríklad, že to s titulom pre Archieho sa nepreukázalo, preto treba brať s rezervou aj ostatné Meghanine tvrdenia. Prišiel o reláciu a na Instagrame sa posťažoval, že to bolo kvôli jeho neochote ospravedlniť sa, lebo neuveril Meghaniným tvrdeniam. Piers Morgan tiež skritizoval „kultúru rušenia“ (cancel culture) a zastal sa slobody slova v Británii.
Harryho a Meghan tvrdo skritizovala aj americká novinárka Megyn Kellyová: „Videli ste už ľudí, ktorí sú na jednej strane takí privilegovaní a na druhej strane si tak hovejú vo svojej (pociťovanej) pozícii obete ako títo dvaja?“ Podľa Kellyovej sa dvojica stavia do polohy obete, ktorej každý ubližuje – kráľovská rodina, médiá, ba dokonca Meghanin odcudzený otec. No sotva si možno predstaviť pár, ktorý by mal menej dôvodov sťažovať sa na život.
Iný uhol pohľadu zvolil satirický portál The Babylon Bee: „Meghan a Harry žiadajú, aby všetci rešpektovali ich súkromie a aby si tiež zapli novú reality šou ,Držať krok s Markleovcami‘“. Ide o narážku na populárnu celebritnú reality šou „Držať krok s Kardeshianovcami“ a tiež na zjavný nesúlad medzi Harryho a Meghaniným volaním po súkromí a faktickým vyhľadávaním publicity. Jeden severoírsky politik dokonca Meghan označil za drama queen, teda kráľovnú dramatizácie, ako sa v angličtine hovorí osobám, ktoré citovo zveličujú – často, aby upútali na seba pozornosť.
Na druhej strane sa objavili hlasy, ktoré Harryho a Meghan podporujú. Kráľovskú rodinu iste neteší, že napríklad v Austrálii, kde je hlavou štátu britský panovník, sa objavujú hlasy, aby sa krajina stala republikou.
Britská spoločnosť je v názoroch na Meghan a Harryho rozdelená. No časť verejnosti vníma ich interview ako neférové v čase, keď Harryho dedko, 99-ročný princ Philip, čelí zdravotným problémom. Nie je to férové ani voči kráľovnej Alžbete II., ktorá si už 68 rokov plní reprezentačné povinnosti hlavy štátu. A činí tak bez reptania a dôstojne.
Britská vláda jednostranne oznámila, že nehodlá zaviesť colné kontroly medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, na ktorých sa dohodla s Európskou úniou. Dôvodom sú obavy, že by kontroly ohrozili dovoz výrobkov do Severného Írska, ako aj nespokojnosť protestantov žijúcich v Severnom Írsku. Protestanti preto vypovedali Veľkopiatkovú dohodu, ktorá ukončila násilie medzi protestantmi a katolíkmi.
Problémom je, že colné, ako aj regulačné kontroly sú nevyhnutné. Vyžaduje ich nielen EÚ, ale aj pravidlá svetovej obchodnej organizácie WTO, ktorými je Veľká Británia viazaná.
Jednostranné porušenie dohody kritizuje Európska únia, ktorá zvažuje právne kroky. Maroš Šefčovič tvrdí, že jednostranné počínanie Londýna iba sabotovalo snahy Európanov vzájomne sa dohodnúť na predĺžení lehoty, počas ktorej majú byť zavedené kontroly.
Najprirodzenejším riešením by sa mohli zdať colné kontroly medzi Írskou republikou a Severným Írskom, no takéto riešenie by porušilo Veľkopiatkovú dohodu z roku 1998. Tá ukončila nepokoje v Severnom Írsku, ktoré si vyžiadali 3500 obetí, a stanovila, že medzi Severným Írskom a Republikou nemá byť obmedzená sloboda pohybu.
Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že by IRA prvého colníka na hranici vyhodila do vzduchu. Rovnako by dopadol aj každý po ňom.
Do úvahy preto pripadajú štyri možnosti. Prvou je zotrvanie celej Veľkej Británie v colnej únii s EÚ. O túto možnosť sa usilovala Theresa Mayová, no jej strana odmietla takéto riešenie podporiť.
Druhou možnosťou je rozdelenie Veľkej Británie na časť, ktorá colnú úniu opustí, a Severné Írsko, ktoré v nej zostane. Konečné riešenie, takzvaný Severoírsky protokol, síce formálne neuznáva Severné Írsko za súčasť colnej únie, ale fakticky sa voči Severnému Írsku správa, akoby členom bolo. Toto je riešením Borisa Johnsona, no medzi lojalistami v Severnom Írsku vyvolalo veľkú nevôľu. Cítia sa byť zradení a výnimočný status Severného Írska považujú za prvý krok k znovuzjednoteniu Írska, ktoré odmietajú.
Tretia a štvrtá možnosť sú síce hypoteticky predstaviteľné, no zatiaľ nepôsobia pravdepodobne. Boli by nimi buď odchod Írska z EÚ a vytvorenie colnej únie s Britániou, čo Írsko odmieta, alebo znovuzjednotenie Írska.
Toho sa obávajú podporovatelia zotrvania v Spojenom Kráľovstve, nazývaní lojalistami, ktorí preto ukončili svoju podporu Veľkopiatkovej dohody. Dúfajú, že tvrdý Brexit aj pre Severné Írsko zabráni tomu, že sa Londýn jedného dňa Severného Írska zriekne.
Problémom je, že sa na stranu Írska a EÚ postavili Američania. Republikáni aj demokrati sa zhodujú, že nepodporia nič, čo by ohrozilo Veľkopiatkovú dohodu. Boris Johnson však počíta s tým, že výpadok v obchode s Úniou majú kompenzovať Spojené štáty. Ak neustúpi v otázke Severného Írska, na novú dohodu s Washingtonom môže zabudnúť.
„Čo mňa zaujíma najviac ako Američana vo výbore pre spôsoby a prostriedky, ktorý má jurisdikciu nad obchodnými zmluvami, je, že toto je druhý raz v priebehu posledných mesiacov, keď vláda Spojeného Kráľovstva podpísala medzinárodnú zmluvu a potom sa okamžite rozhodla ju nedodržať,“ povedal americký poslanec Boyle pre BBC.
Následkom Brexitu vzrástli snahy Škótov a Írov opustiť Spojené Kráľovstvo, dokonca aj v malom Walese vzniklo hnutie žiadajúce nezávislosť.
Aj keď je úspech týchto hnutí zatiaľ nepravdepodobný, dlhodobý trend je pre Londýn znepokojujúci. V Severnom Írsku má počet katolíkov po prvýkrát prevážiť protestantov a Írsko oproti minulosti značne zbohatlo. Dokonca aj medzi tradične lojalistickými protestantmi sa objavujú prvé hlasy na podporu zjednotenia.
„Nemyslím si, že to uvidíme v ďalších šiestich mesiacoch alebo o rok, ale je to celkom isto na horizonte, pravdepodobne na konci tohto desaťročia,“ zhrnul šance na znovuzjednotenie Írska Boyle.
Očkovanie vakcínami, ktoré nie sú registrované Európskou liekovou agentúrou (EMA), je politicky výbušnou témou nielen u nás, ale aj u susedov.
Na očkovaciu scénu v Česku minulý týždeň pomerne razantne vstúpil prezident Miloš Zeman. Vyhlásil, že kvôli odmietaniu Sputnika a čínskych vakcín by mal premiér Andrej Babiš odvolať ministra zdravotníctva Jána Blatného a šéfku českého úradu na kontrolu liečiv Irenu Storovú. Vo veci získania týchto vakcín sa prezident Zeman osobne angažoval a listom kvôli tomu oslovil ruského aj čínskeho prezidenta.
Minister Blatný na Zemanove slová reagoval, že je proti použitiu Sputnika, predtým ako táto očkovacia látka získa registráciu EMA. Zároveň oznámil. Že nedôvera prezidenta pre neho nie je dôvodom na odstúpenie.
Okamžite po vyslovení požiadavky na odchod ministra a šéfky liekového úradu sa Miloš Zeman stal terčom ostrej kritiky. Bol označený za vlastizradcu, ruského aj čínskeho agenta.
Ako však uvádzajú niektorí českí komentátori, Zemanove motívy sú najmä vnútropolitické. Zabezpečovanie vakcín je v kompetencii vlády, nie prezidenta. Ten môže pomôcť na diplomatickom poli, ale rozhodovanie v tejto veci mu neprináleží. Miloš Zeman sa však na téme východných vakcín rozhodol demonštrovať vláde svoju silu.
Kabinet Andreja Babiša vládne v menšinovej pozícii a je odkázaný na podporu komunistov. Túto jeho slabosť Zeman využíva na presadzovanie svojich záujmov. V ostatnom čase nemá Zeman s Babišom práve idylické vzťahy. Prekáža mu, že vláda stále neodvolala šéfa tajnej služby (BIS), s ktorým má prezident dlhodobo problém, ako aj to, že je málo iniciatívna pri ďalšej jeho srdcovke, presune veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema.
Vakcíny využil Miloš Zeman aj na kritiku ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka a povedal, že nebude podporovať jeho kandidatúru na šéfa českej sociálnej demokracie. Aj s Petříčkom má Zeman dlhodobejší problém, najmä kvôli jeho poukazovaniu na bezpečnostné riziká dostavby jadrovej elektrárne v Dukovanoch.
Funkčné obdobie Babišovej vlády sa pomaly chýli ku koncu. V Česku sú v októbri voľby a v podstate sa už začala predvolebná kampaň. Dovtedy už prezident Zeman nemá veľa možností, ako Babišovi vládnutie skomplikovať. Premiér však musí myslieť na to, že po voľbách môže byť prezident veľmi silným hráčom pri zostavovaní novej vlády. Čo je moment, kvôli ktorému nemôže Babiš Zemanovu kritiku niektorých ministrov úplne ignorovať.
V každom prípade, spolitizovanie témy očkovania a jej využívanie na rôzne zástupné ciele sa v našom regióne stalo obľúbeným športom.