Hlavnou postavou stredy mal byť Boris Kollár. Čakalo sa týždeň, kým sa rozhýbe. Výsledok: Sme rodina sa ani nepohne. Na žiadnu stranu. Nemá nijaké personálne požiadavky.
Znamená to, že Boris Kollár, ako sa dalo čakať, stojí za Matovičom a nechce podnikať nič, čo by mohlo rozkývať koalíciu.
Trochu inak to vyzerá na okrajoch, odkiaľ prišiel prvý útok. SaS chcela pôvodne výmenu premiéra, no trochu pri tejto téme stratila dych. Asi aj preto, že sa nikto nepridal. Aktuálne Sulík žiada hlavu ministra zdravotníctva. K tejto mäkšej požiadavke sa prikláňa aj strana Za ľudí. Aby Remišová udržala svojich nespokojných poslancov, potrebuje od Matoviča aspoň symbolické gesto. Alebo malú (naozaj veľmi malú) „rekonštrukciu vlády“. Veď týmto zaklínadlom predsa zaľudia začínali…
V OĽaNO to zatiaľ vidia tak, že ak by mal padnúť Krajčí, potom by sa mal z vlády porúčať – pre pokoj v dome – aj minister Sulík. Aj Obyčajní sú predsa „koaličný partner“, ktorý má problém s niektorými postavami vo vláde…
Remišovej a Sulíkovi sa podarilo po týždni len jedno – ukázať, ako sa to nerobí, keď sa chcete hrať na vodcov vzbury.
Vybrali si hlúpu rozbušku. Pseudokauzu Sputnik V. Rozbehli sa do útoku, no bez plánu. Nevedeli sa zhodnúť ani na principiálnej požiadavke (podmienkach pre Matoviča). A nedomysleli následky svojho útoku, kde akosi nebolo vidieť terč.
Pri Remišovej môžeme rozumieť aspoň tomu, že musela vstať zo stoličky. Inak by sa jej rozpadla strana, ktorá má Matoviča (Krajčího) plné zuby.
Menej pochopiteľná je hra Sulíka. Smelo sa rozbehol do požiadaviek, na ktoré nemal silu (výmena predsedu vlády). A… A nič.
Plán B bol aspoň tlak na odchod Krajčího. No tam sa to zas otáča proti SaS. Sulík zjavne nerátal s tým, že Matovič, ak bude zahnaný do kúta, odpovie vlastnými podmienkami. Napríklad takými, že okrem odchodu Krajčího by vzťahom vo vláde prospel aj odchod Sulíka. Jednoducho, tak to chodí. Niečo za niečo. Slabší môže diktovať silnejšiemu požiadavky. No musí rátať s daňou za ústupky premiéra.
Po týždni to vyzerá tak, že pod tlakom už nie je len Matovič, ale aj Sulík (Remišová).
V SaS teraz dumajú, či majú tlačiť na odchod Krajčího ultimatívne alebo radšej nie. Táto otázka sa pritom nedá uzavrieť elegantne a bez rizík.
Ak Sulík zatlačí naplno, bude mu hroziť, že Matovič sa zatne. Čo potom? Odkráča Sulík do opozície? Nie kvôli premiérovi, ale kvôli ministrovi zdravotníctva? To by pripomínalo komiks. Sulíkovi by sa vyčítalo, že už druhýkrát rozbil koaličnú vládu. Bez dostatočne silného a presvedčivého dôvodu.
Na druhej strane: ak Sulík z opatrnosti nepritlačí a nepostaví vec na hranu, bude vyzerať ako slaboch, ktorého netreba brať vážne. Po týždni siláckych rečí bude na strane porazených. A ponížených.
Jadro problému je v tom, že aj Remišová, aj Sulík uhli od podstaty veci. Teda od tlaku na Matoviča, ktorý ignoruje pravidlá. Namiesto toho vedú proxy vojnu o Krajčího, na ktorom by to predsa nemalo stáť a padať.
Podmienky pre Matoviča pritom nemusia nutne znamenať jeho odchod z vlády. Po roku od volieb by to nebolo fér. Hlavne ak nikto netuší, ako by vyzerala alternatíva v réžii OĽaNO. Málokto asi úprimne verí tomu, že s druhým premiérom z dielne OĽaNO by to fungovalo lepšie ako s prvým.
Krajným požiadavkám by mali vždy predchádzať iné, výstražné. Zamerané na zmenu štýlu rozhodovania v koalícii a vo vláde.
Koalícia nutne potrebuje reštart s novými pravidlami a s tvrdými mantinelmi pre predsedu vlády. Pretože toto bol a je problém, ktorý sa celé mesiace neriešil. Jednoducho: Matovič uletel do konfliktnej, agresívnej polohy a do celkom svojvoľného chaotického rozhodovania, ktoré poškodzuje Obyčajných aj celú koalíciu (a napokon aj slovenskú spoločnosť).
A uletel aj preto, že mu to ostatní mlčky dovolili. Sulík až do januára pri záchvatoch Matoviča klopil zrak. To isté Remišová. Ani raz sa principiálne neohradili. Ani raz neprišli s podmienkami, na ktorých musia trvať, lebo inak s koalíciou končia.
Matovič mal až do februára 2021 voľné ruky a voľné javisko – a posúval hranice. Bez následkov.
Ak zrazu po dovoze ruských vakcín Sputnik Za ľudí a SaS precitli, tak by nemali pichať palicou do zástupnej postavy menom Krajčí (ktorý vždy len vykonával pokyny premiéra). Problémy sú predsa v riadení vlády. A v správaní jej predsedu.
Východiskom by mal byť balík požiadaviek na predsedu vlády. Aby rešpektoval základnú abecedu vládnutia: prípravu rozhodnutí s partnermi, spoločné dohody s ministrami a úctu k pravidlám, zapísaným v zákonoch a v koaličnej dohode.
Ak sa to podarí, koalícia môže pokračovať tam, kde prestala.
Ak sa to nepodarí a politická abeceda, resp. zmena správania bude nad sily Matoviča, nespokojní partneri by mali odísť. Koalícia by mala padnúť. A o podobe novej vlády by mali rozhodnúť voliči. Nie dve najmenšie strany spojené s tímom prezidentky.
Prepriahanie poza chrbát voličov je krátka cesta.
Napokon, personálne požiadavky adresované z jednej strany do druhej len málokedy prinášajú prijateľné výsledky. Časom by sme možno zistili, že nový premiér sa nápadne podobá na takého, povedzme… Mareka Krajčího.