Temný rytier

Temný rytier sa tak hlboko ponoril do temnoty ľudských sŕdc, prichádzajúcich poväčšine ako šok popri eufórii, až objavil urputnú vôľu po nádeji v schopnosť konať dobro.

Predstava zla je príliš morbídna, straty príliš tragické, morálne rozhodovania príliš nejasné, hrdinovia pod príliš veľkým tlakom, príliš kompromisní. Je tu zlo tak nevypočítateľné a bezohľadné, ako Anton Chigurh Javiera Bardema v Táto krajina nie je pre starých, tak náladové ako Ben Wade Russela Crowea v 3:10 do Yumy. Popísal som tieto skoršie filmy ako nihilistické, a to isté slovo je používané mnohými kritikmi, pozitívne aj negatívne, na popísanie Temného rytiera. To je chyba. Ako mnoho prostredných filmov, aj Temný rytier je temnejší ako jeho predchodca – ale popri vypočítavosti ľudí ako Chigurh a Wade je tu niečo iné. Nihilizmus tu je prítomný, ale nevíťazí.

Pred tromi rokmi ponúkol skvelý Batmanov návrat od Christophera Nolana, spolunapísaného s Davidom Goyerom (Dark City), jasný a presvedčivý pohľad na to, kto Batman je a čo zastáva. To bol a je jeden z najlepších filmov o superhrdinoch vôbec, a myslím, že som v recenzii vtedy poznamenal, že Nolan evidentne položil základy na niečo ešte väčšie.

Tak aj je. Temný rytier, napísaný Nolanom spolu s jeho bratom Jonathanom a Goyerom, nasleduje Batmanov návrat tak, ako len pokračovanie môže, stavajúc na prvotine spôsobom, ktorým sa môže porovnávať s pokračovaniami ako Krstný otec II a Impérium vracia úder. Ale prirovnania sú v podstate nevhodné, veľká ctižiadosť Temného rytiera a jeho obrovský úspech nemôže byť redukovaný na hocaký menoslov.

Tieň 11. septembra a vojna s terorizmom, sčasti, ale predsa len prítomné v Batmanovom návrate, sa tu prehlbujú. Vtedy bola nepriateľom fanatická temná organizácia, vedená vodcom s arabským menom, majúca za cieľ zničenie dekadentnej spoločnosti použitím odtínania hláv či zbraňami hromadného ničenia v ich arzenále. Temný rytier nás tentoraz vťahuje do desivého sveta, v ktorom nepochopiteľne zlý nepriateľ zmenil pravidlá – sfúknuc aj všetko ich zdanie – zatiaľ čo tí, od ktorých očakávame, že nás budú brániť, sa s ním snažia držať krok, s reálnym a vždy prítomným rizikom zlyhania na jednej strane... a skazenosti na strane druhej. V prvom prípade je nakoniec pravdepodobná viera v isté pravidlá.

V starých časoch každý veril v nejaký druh pravidiel, aj tí „zlí“. „Kriminálnici veria v isté veci!“, kričí umierajúci bankár v brutálnej otváracej scéne bankovej lúpeže. „Česť. Rešpekt!“ Ale to bolo niekedy. Dnešok patrí Jokerovi, ktorého hraje Heath Ledger ako bezcitného sociopata bez motivácie, iba s cieľom podkopania hlavnej morálnej paradigmy, odkrytia chaosu a nezmyselnosti ľudského života a pravidiel, ktoré si k životu dotvárame. „Toto mesto si zaslúži lepšiu triedu kriminálnikov“, hovorí v jednom momente, pod „lepším“ nemysliac nič príliš zjavné.

Kto alebo čo je Joker, s jeho bielou maskou a rušivou jazvou roztiahnutou od kútikov úst krížom cez líca? „Agent chaosu“, veľkolepo hovorí v jednom momente, na inom mieste zatracuje sám seba ako „psa chytajúceho autá... neviem, čo s ním urobím, ak nejaké dochytím.“ Pri jednej príležitosti naznačuje psychologický profil v anekdote z detstva spájajúc rodičov a jeho jazvu – ešte v neskoršej scéne hovorí, že táto anekdota vrhá svetlo na Jokerovho pokriveného ducha iba nepriamym spôsobom.

Tvorcovia filmu sa v konečnom dôsledku ani nepokúšajú podať Jokerovo vysvetlenie, možno žiadne ani nie je možné. „Nič sa mi nestalo“, povedal Hannibal Lecter Clarisse Starling v filme Mlčanie jahniat. „Ja som sa stal. Nemôžeš ma redukovať na sled účinkov.“ Lecter možno blufoval, ale v Jokerovom prípade nič viac nevieme.

„Niektorí ľudia nechcú nič logické,“ vysvetľuje Alfred (Michael Caine) podľa svojich skúseností. „Nedajú sa kúpiť, donútiť ani presvedčiť. Niektorí ľudia chcú iba vidieť pád sveta.“

Ako možno bojovať s takýmto zlom? Traja hrdinovia reprezentujú tri spôsoby. Prvý, Temný rytier (Christian Bale), ponurý pragmatik, ktorý sa naučil robiť, čo je nevyhnutné, hoci úprimne dúfa, že príde deň, keď jeho metódy nebudú potrebné. Nevzdáva sa nádeje na normálny život ako Bruce Wayne, možno rátajúc so životnou partnerkou Rachel Dawes (Maggie Gyllenhaal, pôvabne zastúpila Katie Holmesovú), ktorá pozná jeho tajomstvo.

Bruceova najlepšia nádej na odpočinok môže byť Gothamský „biely rytier“, miestny žalobca Harvey Dent (Aaron Eckhart, Erin Brockovich, Nurse Betty), hoci ten je aj Bruceovým jediným rivalom v Racheliných citoch. Spravodlivý bojovník bez masky, ktorého morálna istota je ľstivo symbolizovaná jeho zvykom predstierať rozhodovanie hádzaním mince, pričom výsledok je v skutočnosti nepochybný.

Čiastočným mostom medzi dvoma Gothamskými rytiermi je poručík James Gordon (Gary Oldman), tvrdohlavý dobrý policajt, ktorý v tom ide už dlhý čas, a ktorý je ochotný pracovať s rytiermi odlišných presvedčení, hoci nechce dávať všetky svoje nádeje ani jednému.

Obaja, Batman aj Dent, sa snažia v Gothamčanoch obnoviť nádej. „Verím v Harveyho Denta“ je slogan idealistickej kampane bieleho rytiera – pre mnohých, vrátane Brucea, nádej na zmenu, ktorej môžu veriť (tip: Peter Chattaway). Pritom však Batmanove úsilie dáva zmiešané výsledky: kriminalita nakrátko klesá, ale v dôsledku kontroverzie jeho metód spustil prúd mnohých jeho napodobňovateľov, ktorí mu nerobia česť.

„Čo ťa robí iným od nás?“ pýta sa prezlečený imitátor, keď originál sleduje konflikt so Scarecrow (Cillian Murphy).

„Nenosím hokejové nohavice“ je stručná odpoveď. Je to zriedkavý moment vtipu, pretože naopak Jokerov zmysel pre humor je príliš otrasný na to, aby mohol byť skutočne zábavný aj pre niekoho mimo neho. Tim Burton a Jack Nicholson tu pri jeho charaktere robili chybu, vo filme z roku 1989 robil zábavné línie, ale nevyznelo to ako vtip. Ledgerov Joker je však v obývaní jeho vlastného emocionálneho sveta úzkostlivo presvedčivý... hoci sa zdá, že je ochotný v ňom vytvoriť priestor ešte pre jedného: pre Batmana samotného.

Jokerova príležitosť je dôsledkom prázdna v kriminálnom podsvetí Gothamu, vyplývajúcom z veľkej efektivity dvoch mestských rytierov. Viackrát je poukázané na to, ako Batman a Dent pritlačili kriminálny svet k zúfalstvu, takže sa môže likvidovať sám. Takmer behom noci sú však Batmanove krehké pokroky zničené; mesto je horšie ako kedykoľvek predtým. Je to horšie tým viac, že Joker robí z Batmana obeť svojho teroru, hovoriac, že každým dňom, kým Batman neodhodí svoju masku, zomrie jeden človek.

Je to prvá vec v reťazi strašných dilem, ktoré Joker predkladá, ukazujúc na odvrátenú stranu nároku na sebaklamné pózy. „Počas dnešnej noci porušíš jedno svoje pravidlo,“ smeje sa Batmanovi, v inom bode hovorí: „Keď prestanú mať nad sebou dozor, títo civilizovaní ľudia... sa zjedia navzájom. Uvidíš. Ukážem ti to.“

Hoci je tu línia, ktorú Batman neprekročí – nezabije iného človeka – prekračuje iné. V Batman begins terorizoval skorumpovaného policajta kvôli informácii, ale v skutočnosti ho nezranil. Tu tlačí na kriminálnikov dvakrát... a v oboch prípadoch zlyhá. V jednej z najoslňujúcejších choreografických scén filmu chytí podozrivého v ďalekej krajine a transportuje ho cez pol sveta. V inej efektnej scéne využije všetky telefónne linky v Gothame na získanie dôležitých informácií, upraviac tak objav jeho taktického spojenca a priateľa Luciusa Foxa (Morgan Freeman).

„Je to príliš veľa moci pre jedného človeka“, hovorí však Fox, rozčúlený z Bruceovho použitia jeho vynálezu. Berúc na ohľad vyhrotenosť krízy nakoniec súhlasí s pomocou, ale iba jednorazovou... a oznamuje svoj odchod, len čo bude Joker chytený.

Sú tu strašné bezvýchodiskové voľby, pravidlá vyzerajúce nejasne, niekedy s tragickými dôsledkami. V kľúčovej vrcholnej scéne pripomínajúcej nešťastie Titanicu či Let č. 93 sú dve skupiny ľudí v scéne s dvoma bombami ako vystrihnutej z filozofických úvah postavené pred voľbu zachrániť sa - obetovaním tej druhej. Pravda je potenciálne porazená, a, spolu s Mužom, ktorý zastrelil Liberty Valance, Temný rytier navrhuje, že umelé vytvorenie legendy môže byť niekedy to najlepšie, čo môžeme urobiť.

Uprostred tejto virtuálnej symfónie dvojznačnosti a temna však znejú známky milosti a vykúpenia. S dôkladne prepracovaným realistickým svetom, úžasnou choreografiou scén, priezračnými dialógmi a presvedčivo vykreslenými postavami je Temný rytier tak strhujúci, ako Táto krajina nie je pre starých alebo 3:10 do Yumy – ale na rozdiel od nich Temný rytier ponúka ponurý svet zriedka prerušovaný nádejou, hoc aj s inšpiratívnymi momentmi a voľbami.

Hrdinovia nemusia byť nepoškvrnení, ale hrdinstvo je stále možné. „Dobrí“ sa môžu pokriviť alebo porušiť pravidlá, ale tiež ochotne padnú pre väčšie dobro, prijmúc úder pre niečo, v čo veria. Jedna kvázi-mesiánska postava nevyhnutne sklame tých, ktorí do nej vkladajú svoje nádeje. Napriek tomu, aj keď už všetko vyzerá stratené, ľudia stále môžu robiť dobré veci a vezmú si poslednú oporu skôr v modlitbe, ako v Nietzcheho bezvýchodiskovosti. Môže byť chybou veriť v Harveyho Denta. Ale chcem veriť v to najlepšie z Temného rytiera, čo temnu odporuje.

Steven D. Greydanus

Copyright [2000-2008] Steven D. Greydanus. Všetky práva vyhradené. Použité s dovolením autora. Steven D. Greydanus je filmovým kritikom National Catholic Register. Jeho webstránka je www.decentfilms.com.

TEMNÝ RYTIER (THE DARK KNIGHT) - USA, 2008, 152 min. - réžia: Christopher Nolan - scenár: Christopher Nolan, Jonathan Nolan - kamera: Wally Pfister - strih: Lee Smith - hudba: James Newton Howard, Hans Zimmer - hrajú: Christian Bale, Heath Ledger, Aaron Eckhart, Michael Caine, Maggie Gyllenhaal, Gary Oldman, Morgan Freeman - web: http://thedarkknight.warnerbros.com