Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
02. február 2021

Anketa

Ako ďalej bojovať s pandémiou?

Odpovedajú Richard Kollár, Peter Visolajský, Ivan Bošňák, Martin Šuster, Pavol Čekan, Vladimír Krčméry, Miloslav Bahna a Juraj Kopáček.

Ako ďalej bojovať s pandémiou?

Foto – Andrej Lojan/TASR

Minister zdravotníctva Marek Krajčí tvrdí, že súčasná forma lockdownu nezaberá a pacientov v nemocniciach stále pribúda. V utorok zasadá pandemická komisia vlády, ktorá bude diskutovať, ako ďalej postupovať v boji s pandémiou. Odborníkov sme sa preto opýtali:

1. Vzhľadom na výpadok dodávok vakcín platí, že očkovanie ešte isté obdobie nezastaví priebeh pandémie. Navyše, v najbližších týždňoch možno predpokladať ďalšie rozšírenie infekčnejších mutácií koronavírusu. Znamená to, že napriek všetkej vyčerpanosti spoločnosti budeme nútení súčasný lockdown ešte pritvrdiť?

2. Vidíte v blízkom čase priestor na uvoľnenie niektorých opatrení, napríklad otvorenie škôl?

Odborníci sa zhodujú, že súčasné opatrenia by boli dostatočné, ak by sa dôsledne dodržiavali. Rovnako väčšina z nich vidí možnosť postupného otvorenia niektorých ročníkov škôl, minimálne v regiónoch s lepšou epidemickou situáciou, ale s podmienkou pravidelného pretestovania žiakov i učiteľov.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. Situácia vo viacerých európskych krajinách nie je po nástupe nových infekčnejších variantov vírusu vôbec priaznivá, vyzerá to skôr na ďalšiu veľkú vlnu, ktorá sa preženie Európou. Ak sa neudeje niečo nepredpokladané, tak sa dá domnievať, že pomerne skoro bude podobný vývoj aj na Slovensku. Ak môžeme použiť paralelu z iných krajín, tak táto vlna môže byť aj o dosť väčšia ako tá, ktorá u nás vrcholila v polovici januára. Je preto možné, že budeme musieť čoskoro eliminovať aj tie miesta, kde ešte prenos vo väčšom prebieha dnes – obmedziť kontakty vo výrobných podnikoch a rozčleniť nemocnice na úplne COVIDové a úplne neCOVIDové s extrémne prísnym režimom v neCOVIDových.

V poslednom rade, masívne komunitné šírenie dnes pozorujeme najmä v marginalizovaných komunitách či v ubytovacích zariadeniach nízkopríjmových skupín. Tieto komunity budú potrebovať veľkú pomoc, aby sa v nich šírenie spomalilo až zastavilo. Táto oblasť bude pravdepodobne vyžadovať razantné investície ľudského aj finančného kapitálu, inak sa tieto komunity zrejme premoria so všetkými zdravotnými a sociálnymi dôsledkami. 

2. Prognóza ďalšieho vývoja je veľmi zlou správou pre školy. Avšak mali by sme hľadať riešenia, ako ich otvárať aspoň v tých regiónoch, kde je situácia lepšia, a také na Slovensku jednoznačne máme. Pravidelným testovaním žiakov a učiteľov a ďalšími opatreniami je snáď možné ich udržať otvorené, aj za cenu ďalšieho sprísnenia opatrení pre ostatné obyvateľstvo. Bez pravidelného monitoringu čo najpresnejším testovaním (PC testy poolovaných vzoriek z kloktania) si to však neviem predstaviť, bežné antigénové testy asi nedokážu poskytnúť úroveň diagnostiky, ktorá je tu potrebná. 

Otváranie iných prevádzok je zložitou otázkou. Viem si predstaviť otvorenie prevádzok regionálne, najmä čo sa týka obchodov mimo veľkých nákupných centier so spoločnými priestormi. Avšak aby sme to mohli spraviť, potrebujeme výrazne posilniť analýzu dát zo všetkých typov testovania, aby sme vedeli lepšie a najmä rýchlejšie vyhľadávať vznikajúce ohniská. Následne môžeme pristúpiť k uvoľneniu tých segmentov, ktoré neboli doteraz v dátach spojené s veľkou mierou šírenia infekcie. Prednosť by však mali mať školy. Takisto by bolo v prípade regionálneho otvorenia prevádzok potrebné dôsledne kontrolovať pohyb ľudí medzi okresmi, je možné, že to nie sme schopní dosiahnuť, a teda regionálne otváranie nebude možné. 

Pavol Čekan, biochemik, šéf spoločnosti MultiplexDx

1. Podľa mojich informácií by mal prebehnúť skríning na britskú mutáciu ešte tento týždeň v mnohých diagnostických laboratóriách naprieč celým Slovenskom. Na základe neho budeme vedieť, aká je prevalencia britskej mutácie na Slovensku a možno až na regionálnej úrovni. Táto informácia je dôležitá pre ďalšie kroky, ktoré je nutné spraviť pre manažovanie pandémie.

2. Ak dokážeme dostať do škôl testovanie detí kloktaním, tak vidím otvorenie niektorých ročníkov alebo aj škôl v niektorých regiónoch celkom reálne. Všetko závisí, ako sa budú vyvíjať pandemické čísla tento týždeň. Ešte to, prosím, vydržme, aj keď je to naozaj únavné, frustrujúce, náročné. Všetci si prajeme zlepšenie pandemickej situácie na Slovensku, návrat deti do škôl, ľudí do práce atď. Keď vydržíme ešte február, pevne verím, že sa situácia v marci a apríli už začne radikálne zlepšovať.

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia, člen Ústredného krízového štábu

1. Veľmi by som si prial, aby sa Slovensko konečne poučilo z chýb. Ak tak neurobíme, napriek veľkej snahe budeme tento boj draho prehrávať. V boji s pandémiou máme aj na Slovensku len pár skutočných zbraní, nimi sú testovanie, očkovanie, lockdownové opatrenia a dôvera občanov. Očkovanie sa nám darí rýchlosťou európskeho priemeru, na druhej strane sa obávam, že veková štruktúra zaočkovaných by nás, žiaľ, nepotešila až tak ako samotný počet očkovaných – stále máme zaočkovaných veľmi málo najrizikovejších ľudí. Očkovanie sústredené na ľudí nad 65 rokov a s rizikovými ochoreniami je najlepšie riešenie pri nedostatku vakcín. V testovaní zlyhávame v tom, že netrasujeme (nevyhľadávame kontakty a ohniská), teda testujeme viac náhodne ako cielene. Slovensko sa tiež až príliš sústredilo na antigénové testovanie, pričom vo vyspelých krajinách je rozhodujúce testovanie formou PCR. Najväčší nedostatok v našom testovaní – diagnostike – však vidím v karantenizácii zistených pozitívnych.

Ak by sme aj testovali najlepšie na svete, ak nedokážeme zabezpečiť izoláciu pozitívnych, testovanie sa míňa účinku. Hoci sme ochotní investovať vysoké čiastky (pri plošnom testovaní sú to rádovo tisíce eur) na zistenie jedného pozitívneho, nedokážeme zabezpečiť kontrolu karantény pozitívnych, a tak značná časť draho zistených pozitívnych šíri ďalej infekciu. 

Čo sa týka lockdownových opatrení máme ich posledné týždne napísané na papieri dobre, problém však je, že sme ich zaviedli pomerne neskoro a hlavne ich dodržiavanie sa takmer nijako nekontroluje, a tak papierové opatrenia nemajú až taký efekt, ako by sme si priali. Dôvera občanov je, ako povedal pred pár mesiacmi docent Richard Kollár, to najdôležitejšie opatrenie. Všetci však vidíme, ako neustále dôvera ľudí klesá, a to z dôvodu zlej komunikácie zo strany ministerstva zdravotníctva i celej vlády. Tieto všetky účinné zbrane vieme použiť správne a efektívne len vtedy, ak na bojisko vidíme, ak vidíme nepriateľa a jeho silu. A tu je ďalšie zlyhanie – nemáme dobré dáta a tie, čo máme, naše úrady nedostatočne využívajú.

2. Ak by bolo vzdelávanie detí skutočnou prioritou našej spoločnosti, a teda ak by sme skutočne sústredili všetky sily, aby sa školy mohli otvoriť, myslím, že postupný návrat detí do škôl by bol reálny. Podmienkou otvorenia by však muselo byť efektívne a pravidelné testovanie žiakov a skoré očkovanie učiteľov. Na druhej strane by sme museli zvýšené epidemiologické riziko otvorených škôl vyvážiť sprísnením opatrení v inej oblasti. Napriek rečiam o prioritách vo vzdelaní detí sme tu, žiaľ, počúvali od našich politikov len dilemy o otvorených reštauráciách, svadbách či fitnescentrách, preto stále nemám pocit, že školstvo je prioritou nášho štátu. 

Juraj Kopáček, virológ, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV

1. V prvom rade by bolo vhodné, aby sme na Slovensku plošne zmonitorovali výskyt variantu B.1.1.7. Myslím, že súčasné opatrenia sú dostatočné, podstatné je tieto opatrenia striktne dodržiavať aj z pohľadu občanov, teda stále obmedzovať osobné kontakty na minimálnu možnú mieru a dodržiavať ROR. Odporúča sa na miestach väčšej koncentrácie obyvateľov nosiť FFP2 ochranné rúška.

Inzercia

2. Pokiaľ sa u nás potvrdí výraznejšie šírenie variantu B.1.1.7 alebo počty nakazených, respektíve hospitalizovaných nebudú pravidelne klesať, nevidím v blízkom období priestor na uvoľňovanie opatrení. Bohužiaľ, toto sa týka aj žiakov a učiteľov škôl. Vidíme, že obdobný scenár sa uplatňuje aj v okolitých krajinách.

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu, asistent poslanca Národnej rady za stranu SaS

1. Pokiaľ neboli tie dodávky skutočne garantované v presných termínoch, tak harmonogram ich príchodu bol skôr zbožným želaním. Dozvedáme sa realitu, ale presné čísla a časy verejnosť nepozná. Napriek tomu som v očkovaní optimista a podľa mňa sa proces bude zlepšovať, objemy dodávok budú rásť, reálny záujem v jednotlivých skupinách bude menší a rýchlo budeme postupovať k mladším ročníkom. Mrzuté je, že staršie ročníky nedostávajú vakcíny skutočne prednostne a vo vysokom percente ich populácie, čo je dané aj logistikou k nemobilným a menej mobilným občanom. Reálny obraz o rozšírení infekčnejších mutácií vírusu nám dajú len a len testovania, a nie vyjadrenia politikov. Osobne som už unavený z množstva protichodných vyjadrení, strašenia a nesprávneho vyhodnocovania aktuálnej situácie. Pomenoval by som to frustráciou. 

2. Ja osobne vidím priestor na totálnu zmenu riadenia boja s pandémiou, lebo sme pravdepodobne len tesne za špičkou II. vlny a čaká nás niekoľko kritických mesiacov. Na konci februára budeme mať za sebou 10 mesiacov školskej dochádzky, počas ktorej boli žiaci v škole 6 až 8 týždňov – ak nemali lokálne zavretú školu, čo napríklad môj syn mal. Nikto za tento stav reálne nechce a nevie prebrať zodpovednosť a hrozí ďalšími vlnami testovania žiakov. Zatiaľ sa nám po krajine potulovali a budú potulovať v papierovom lockdowne tisíce bezprizorných a netestovaných dospelých jedincov a tínedžerov v oblastiach, ktoré sú ohniskami. Smerujeme úspešne k premoreniu veľkej časti populácie v strednodobom horizonte, čoho dôsledkom je dnes takmer 6-tisíc a čoskoro 10- a viac tisíc obetí z radov obyvateľov. Tie zatvorené školy nám život vráti. Nemali sme a nemáme žiaden reálny plán, hlavne, že sme si zalyžovali počas zlatého týždňa.

Martin Šuster, ekonomický výskumník, fellow Slovenskej ekonomickej spoločnosti

1. Súčasný lockdown a postup pri očkovaní sú dve úplne iné veci. Očkovanie nebude mať významný vplyv na šírenie epidémie minimálne do júna tohto roku. V optimistickom scenári – keď počítame aj s vakcínou Astra Zeneca, môže byť pozorovateľné zníženie šírenia začiatkom júna, v pesimistickom scenári iba s vakcínami Pfizer/BioNTech a Moderna možno až v júli. A to hovorím iba o vplyve očkovania na spomalenie šírenia vírusu, ešte stále budeme veľmi ďaleko od kolektívnej imunity. Úplná kolektívna imunita, ako ju poznáme napr. pri osýpkach alebo pravých kiahňach sa zdá byť nedosiahnuteľná. Koncom tohto roka môžeme dúfať aspoň v taký stupeň imunity, že nezažijeme tretiu vlnu pandémie, ale budeme s ňou vedieť žiť ako s inými sezónnymi vírusmi.

Keďže príspevok očkovania k spomaleniu šírenia epidémie nebude najbližšie mesiace viditeľný, cieľom očkovania musí byť (a aj je) ochrana životov tých najohrozenejších. Podľa simulácií, ktoré robíme s kolegami z iniciatívy Veda pomáha, by očkovanie do apríla mohlo zabrániť asi 40 % úmrtí. Bez Astra Zenecy alebo s menej efektívnym očkovaním okolo 30-35 %. To sú pri súčasnom stave desiatky zachránených životov denne. Naďalej však – aj pri aktuálne prísnych obmedzeniach – budú na koronavírus umierať desiatky ľudí denne. K tomu sa pridáva zmena správania – aj vírusu, aj ľudí. Ani jednému z tohto zatiaľ dobre nerozumieme. Zdá sa však, že sa už u nás intenzívne šíri agresívnejší britský variant. A tiež sa zdá, že niektorí ľudia našli cestičky, ako obchádzať opatrenia, lebo mobilita je vyššia než začiatkom januára. Obe tieto zmeny ukazujú potrebu ešte prísnejších opatrení a na dlhšie obdobie. To je, samozrejme, strašné, všetci sme už veľmi unavení a mnohí ľudia dávno vyčerpali všetky svoje rezervy. Preto ruka v ruke s prísnejšími opatreniami musia ísť ešte štedrejšie a hlavne rýchlejšie formy podpory uzavretých firiem, ľudí bez práce či bez živnosti. 

2. Vidím. Možno je to paradoxné, ale napriek veľmi ťažkej epidemickej situácii a potrebe ďalšieho sprísnenia opatrení som presvedčený, že školy by sa mali v najbližších týždňoch začať otvárať. A dokonca by mohli aj pomôcť v boji s epidémiou, ak to spravíme inteligentne. Základnou podmienkou na otvorenie škôl je pravidelné testovanie. Už sú pripravené kloktacie testy, ktoré sú v školách pomerne pohodlne zvládnuteľné. Predpokladám, že sa musí doriešiť logistika – lebo jedna vec je overiť funkčnosť testovania na niekoľkých školách, iná vec je systematicky testovať státisíce detí na tritisíc školách každý týždeň. Myslím, že by sme mali začať postupne – vybranými ročníkmi aj vybranými školami – napríklad v chudobnejších okresoch a pri marginalizovaných komunitách. Postupne, ak logistika bude fungovať, môžeme zapojiť viac škôl a pridávať ďalšie ročníky. Školy už sú zatvorené príliš dlho a asi máme konsenzus, že musia byť prvé, čo sa otvorí. 

A teraz prečo si myslím, že otvorenie škôl spolu s testovaním by nám – možno paradoxne – mohlo pomôcť aj v boji s epidémiou. Školy sú pomerne dobre organizované a skoro bez výnimiek do nich chodí populácia 6- až 18-ročných. Ak by sme ich systematicky testovali, získame vynikajúci prehľad o tom, kde presne sú ohniská infekcie. Nie na úrovni okresov, ale na úrovni rodín, ulíc či obcí. Ak sa testovanie žiakov v školách spojí s trasovaním ich rodičov a iných kontaktov, dokážeme takto rýchlo a pomerne účinne odhaliť a dať do karantény množstvo malých aj veľkých ohnísk. Ak by sme brali testovanie školákov ako „skríning“ vybranej časti populácie, tak by išlo o oveľa efektívnejší, presnejší a lacnejší skríning než plošné testovanie –, ktoré je zaťažené mnohými výnimkami, neochotou ľudí, podvádzaním niektorých, nehovoriac o obrovských nákladoch. Čo potrebujeme, aby testovanie v školách fungovalo aj ako účinný protiepidemický nástroj, je naozaj dôkladné trasovanie a tiež prísna kontrola karantény všetkých infikovaných. Potrebujeme teda tisíce nových „trasovačov“ a tiež presmerovať úsilie polície z pokutovania rýchlosti či parkovania na dôkladnú kontrolu karantény. 

Bonmot na záver: môj tajný tip, kde zobrať tisíce nových trasovačov – pozrime sa na čašníkov a servírky, ktorí sú aktuálne bez práce. Vedia jednať s ľuďmi, majú výbornú pamäť, vedia pracovať pod časovým tlakom, vedia slušne „prehovoriť“ aj náročných klientov, aby si vybrali z ponúknutého menu možností... a čiastočne by sme vyriešili aj problém, čo s ľuďmi, ktorí pre pandémiu nemôžu vykonávať svoju prácu. 

Vladimír Krčméry, prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, člen Ústredného krízového štábu

1. Nie, nemyslím si to. Súčasný lockdown v kombinácii so širokospektrálnym testovaním nás v priebehu jedného až dvoch mesiacov dotiahne k takému stupňu očkovanosti, že sa zdravotný systém odľahčí a opatrenia sa uvoľnia.

2. Áno, o týždeň-dva by sa mohli otvoriť základné školy alebo maturitné ročníky.

Miloslav Bahna, sociológ, riaditeľ Sociologického ústavu SAV

1. Je fakt, že vzhľadom na chronický nedostatok dát (už od začiatku epidémie nevieme počty PCR testov podľa okresov, nevieme podiel samoplatcov, priemerný počet vytrasovaných kontaktov, nepoznáme podiel hospitalizovaných na COVID, ktorí boli zachytení testovaním pred príchodom do nemocnice, pri AG trestoch nepoznáme ich okresnú štruktúru ani vekové zloženie testovaných) nemáme na Slovensku dobrý prehľad o tom, čo sa z epidemiologického hľadiska deje. Číslo, o ktoré si trúfnem sa oprieť, je počet nových hospitalizácií na koronavírus. A počet novohospitalizovaných za posledných sedem dní nám začal klesať niekedy v polovici januára. Zároveň nám klesá počet zdravotníckeho personálu v karanténe (zrejme aj zásluhou očkovania). Ekonómovia Kahanec, Lafférs a Schmidpeter (a menej formálne aj Martin Šuster) zdokumentovali pozitívny efekt celoplošného testovania v novembri, preto očakávam, že januárová/februárová vlna testovania tiež pomôže znížiť incidenciu ochorenia.

Nepredpokladám preto, že bude potrebné lockdown pritvrdiť – to všetko za predpokladu, že sa nám podarí jasne odkomunikovať ľuďom, že situácia je naďalej vážna. To, ako ľudia opatrenia interpretujú a dodržiavajú, sú všeobecne nedocenené aspekty nášho manažovania pandémie. Zlepšiť by sme sa mali v opakovanom zdôrazňovaní faktu, že koronavírus je až stokrát viac nebezpečný pre ľudí nad 70 rokov či toho, že prejavy ochorenia sú veľmi často neodlíšiteľné od bežnej nádchy či virózy. Preto by sme sa aj pri najmiernejších symptómoch mali správať tak, ako keby sme mali potvrdený COVID.

2. Sme jediná krajina na svete, ktorá sa odhodlala k naozaj masovému a celoplošnému testovaniu antigénovými testami. Hoci sa ukázalo, že to nie je jednorazové zázračné riešenie, ponúka nám unikátnu možnosť zistiť presne situáciu ochorenia na úrovni najmenšej obce na Slovensku. Tento týždeň budeme mať výsledky ďalšej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko. Na ich základe budeme vedieť odhadnúť, či možno výsledky „skríningu“ považovať za reprezentatívne a či a do akej miery sa testovaniu niektoré skupiny obyvateľov (napríklad tí, čo berú ochorenie na ľahkú váhu alebo si nemôžu dovoliť byť na PN – ako sa ukázalo počas testovania v Liverpoole) systematicky vyhli. Ak sa ukáže, že účasť na testovaní nebola príliš poznačená postojom ľudí k vláde či k zľahčovaniu koronavírusu, môžu nám tieto dáta veľa povedať. Ak teda dáta z testovania (ktoré by vláda mala dať jednoznačne k dispozícii na úrovni obcí) ukážu, že na Slovensku existujú regióny s mimoriadne nízkou incidenciou ochorenia, mali by mať tieto oblasti – za predpokladu zákazu pohybu naprieč okresmi a trvania ďalších obmedzení – možnosť otvoriť škôlky a niektoré ročníky základných škôl.

Podľa COVID automatu sú pri otváraní prvé na rade škôlky a prvý stupeň ZŠ. Keďže prvý stupeň u nás chodil od septembra do školy neprerušene až do Vianoc, zvážil by som, či by nebolo lepšie dožičiť „nadýchnuť sa normálnosti“ teraz žiakom druhého stupňa ZŠ. Títo sú doma už tri a pol mesiaca. Malo by to tú dodatočnú výhodu, že by to nebolo spojené s vyššou mierou dochádzania do práce, lebo rodičia, ktorí zostali doma pre zatvorené základné školy, by naďalej zostali na OČR alebo Homeoffice.

Odporúčame