Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
28. január 2021

Očkovanie proti Covidu

Chceme etické vakcíny. Ale čo ak žiadne nie sú?

V súvislosti s vakcínami na koronavírus opäť ožila debata o morálnosti používania bunkových línií z potratených plodov. 

Chceme etické vakcíny. Ale čo ak žiadne nie sú?

AP Illustration/Peter Hamlin

Covid si už po celom svete vyžiadal viac ako dva milióny obetí a stále nemáme účinný liek, ktorý by nám pomohol dostať pandémiu pod kontrolu. Väčšina odborníkov naprieč všetkými odvetviami preto za jedinú možnosť, ako sa vrátiť k bežnému životu a zabrániť tisíckam ďalších úmrtí, považuje očkovanie.

Pre niektorých je však vakcinácia problém a zdajú sa im dostupné vakcíny eticky neprípustné. Ešte v decembri vydalo združenie Lekárnici za život stanovisko, v ktorom vakcíny označilo za nemorálne. Tento týždeň viaceré kresťanské organizácie zaslali vláde výzvu, aby podporila vývoj a dovoz eticky bezchybných vakcín.

Ako totiž píšu, „viaceré tieto očkovacie látky boli vyrobené alebo testované s použitím bunkovej línie v minulosti získanej z dieťaťa zabitého umelým potratom. Takýto postup je v príkrom rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s prirodzeným právom človeka na život“.

Ako pokračujú, celý problém je ešte vážnejší, pretože „už dnes sa vyvíjajú aj také vakcíny proti koronavírusu, ktoré sú vzhľadom na použitie bunkovej línie eticky prijateľné“.

Samotná Konferencia biskupov pritom vydala vyhlásenie, v ktorom vysvetľuje, že ľudia nemusia mať s očkovaním morálny problém a svoje tvrdenia opiera o starší vatikánsky dokument, kde sa problém podrobne rieši.

Celá vec spôsobila v konečnom dôsledku veľký zmätok a vynorilo sa množstvo ďalších otázok. Rozhodli sme sa preto na tieto otázky nájsť odpoveď a zistiť, či naozaj existujú etické alternatívy k dnes dostupným vakcínam a ako sa k nim dostať.

Očkovacie kampane sa postupne rozbiehajú po celom svete, prioritou sú zdravotníci a seniori. FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Kde je koreň problému?

Ešte minulý rok sa začali objavovať správy o tom, že vakcíny obsahujú materiál pochádzajúci z potratených plodov. Ako píšu Lekárnici za život vo svojom stanovisku k problematike, „využívanie embryonálnych bunkových línií pochádzajúcich z potratených ľudských plodov pri produkcii mnohých vakcín vo všeobecnosti a niektorých vakcín proti ochoreniu COVID-19, je nielen smutnou a nespochybniteľnou skutočnosťou, ale i morálnym zlom, ktoré vytvára etický konflikt u všetkých, ktorí majú úctu k životu od jeho počatia až po prirodzenú smrť“.

Ďalším etickým problémom je podľa združenia to, že ak budeme tieto vakcíny používať, zadáme ako spoločnosť objednávku na to, aby sa v takomto postupe pokračovalo.

Ako píšu, ak budeme tieto vakcíny používať „bez výčitiek svedomia“ dávame firmám vedomú objednávku na to, aby pokračovali. Dodávajú, že to platí, „hoc by sme využívali iba potraty uskutočnené desaťročia dozadu, ich dôsledky žijú ,in vitro‘ dodnes“.

Niektorí protiargumentujú tým, že vďaka vakcínam zachránime veľa životov, mnohých však toto tvrdenie nepresvedčí. Jedným zo základných princípov morálky totiž je, že cieľ nesvätí prostriedok.

Ako vyriešiť morálnu dilemu?

Aj keď sa v posledných dňoch či týždňoch na sociálnych sieťach objavilo mnoho samozvaných expertov na morálku a bioetiku, rozlúsknutie morálnych otázok zvyčajne nebýva také jednoduché.

Svoje o tom vie aj José María Pardo Sáenz. Je profesorom morálnej teológie na Navarrskej Univerzite v Španielsku a zároveň doktorom medicíny z Katolíckej univerzity Svätého Srdca v Ríme so špecializáciou na bioetiku. V rámci svojej profesie sa venuje aj potratom a ochrane života nenarodených.

Ako hovorí pre Postoj, chápe, že niektorí ľudia razantne odsudzujú akékoľvek použitie takýchto vakcín preto, že existuje určité spojenie s umelými potratmi, ktoré sú veľmi vážnym hriechom a ktoré Druhý vatikánsky koncil neváhal označiť za „hanebný zločin“. Ako však dodáva, pri týchto morálnych záveroch „vo väčšine prípadov dochádza k nedostatočne hlbokej etickej analýze“.

V rámci morálky sú témy, ktorých riešenie je jednoduché, v niektorých prípadoch je komplikované a v iných dokonca ani neexistuje jediné dobré riešenie.

Vo vývoji je viac ako sto vakcín proti koronavírusu, iba pri zlomku z nich sa používajú bunkové línie. Problém je však pri testovaní. FOTO TASR/AP

„Morálne hodnotenie možného použitia vakcín, pri ktorých vývoji sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov, patrí do skupiny komplexných otázok, ku ktorým treba pristupovať s veľkou vážnosťou a rozvahou (prudenciou),“ pokračuje Pardo Sáenz.

Lekárnikov za život sme sa pýtali, kto im pri príprave stanoviska k vakcínam proti covidu pomáhal určiť morálnu hodnotu celej veci, predsedníčka združenia Veronika Cagáňová nám však odvetila, že odpovede nestíha vypracovať. Na oficiálnej stránke združenia sa hovorí o akomsi etickom grémiu, Cagáňová nám však neodpovedala ani na to, kto toto grémium tvorí.

Jediné, čo vieme je, že teológ Martin Koleják zo Subkomisie pre bioetiku v rámci Konferencie biskupov Slovenska združenie požiadal, aby ho neuvádzali ako čestného člena. V každom prípade však Cagáňová avizovala, že k téme vakcín pripravujú odborný článok.

Čo je skutočne vo vakcínach?

Ako sa vlastne rozhoduje o morálnosti nejakého činu? Na to, aby sme k tomu mohli pristúpiť, potrebujeme poznať štyri veci: objekt, respektíve obsah daného skutku, cieľ, s ktorým je vykonávaný, okolnosti a dôsledky, ktoré môže daný skutok spôsobiť.

Ako ich určiť v prípade vakcín? Najproblematickejším je zrejme obsah skutku, a teda použitie vakcíny obsahujúcej materiál, ktorý má určité prepojenie na umelo potratené plody. O aký materiál však presne ide?

Je faktom, že v prípade vakcíny od AstraZenecy, ako aj ruskej vakcíny Sputnik V sa pri samotnom vývoji použili bunkové línie derivované z materiálu pochádzajúceho z potrateného plodu. Tento materiál v extrémne malom množstve obsahujú aj samotné dávky, v jednej sa nachádza asi jedna trilióntina gramu. V prípade vakcín od spoločností BioNTech s Pfizerom a Moderny sa očkovacia látka na týchto bunkových líniách testovala. Čo to však reálne znamená?

Ako v rozhovore pre Postoj vysvetlil morálny teológ Ján Viglaš, „tieto bunkové línie používané v laboratóriách majú pôvod v tkanivách, ktoré boli v druhej polovici 20. storočia získané z potratených plodov. Takýchto záložných bunkových línií bolo vytvorených niekoľko“.

Bunkové línie sa následne typizovali a dnes sú bežne využívané vo výskume a pri testovaní potenciálnych liekov či vakcín. Nejde však o bunky samotného plodu, ale o bunky, ktoré z nich pochádzajú a ktoré prešli už tisíckami množení.

„Odporcovia očkovania radi zdôrazňujú, že na ich vytvorenie bolo potrebné veľké množstvo abortov, čo vyvoláva dojem, akoby tie aborty boli vykonané špeciálne pre vedecké účely. Pritom výskumníci len začali využívať nový zdroj, ktorý vznikol rozširujúcou sa potratovou legislatívou,“ uviedol Viglaš.

Potraty, z ktorých sa tieto tkanivá odobrali, by sa teda udiali aj bez tohto neskoršieho vedeckého využitia.

Inzercia

Ako však upozorňuje Pardo Sáenz, toto vedecké využitie podmienilo okamih a spôsob daných potratov a medzi tými, čo ich vykonali, a vedcami, ktorí neskôr tkanivá použili, bola priama spolupráca. „Tu sa teda dá hovoriť o skutočnej spolupráci na zle, ktorá je vždy nemorálna. Vec sa však komplikuje, keď sa začneme zaoberať použitím týchto bunkových línií o mnoho rokov neskôr,“ hovorí.

FOTO TASR/AP

Možno teda použiť materiál, ku ktorému máme prístup vďaka nemorálnemu skutku, i keď skutok nebol vykonaný s týmto cieľom? Lekárnici za život v tom majú jasno a tvrdia, že dôsledky potratov „ žijú ,in vitro‘ dodnes“.

Pardo Sáenz však hovorí, že z hľadiska morálky môže byť dobrý alebo zlý iba ľudský skutok, a nie konkrétna hmota, surovina. „Veci nezostávajú poznačené nejakou ,morálnou skazenosťou‘“, vysvetľuje. Zlé je teda vykonávať potraty, podporovať alebo spolupracovať nejakým spôsobom na týchto skutkoch. Bunka sama osebe nie je dobrá ani zlá.

„Jasne to vidieť, keď sa tento princíp použije na iné situácie,“ dodáva Pardo. Pred niekoľkými rokmi sa napríklad stalo, že dvaja muži zastrelili vysokoškoláčku. Jej rodičia sa rozhodli darovať jej orgány, vďaka čomu bolo možné zachrániť viacero ľudských životov.

„Nikomu ani nenapadlo zamýšľať sa nad nejakými morálnymi otázkami, a to napriek tomu, že tieto orgány mohli byť darované iba vďaka vražde,“ vysvetľuje Pardo. Jedno s druhým totiž nesúviselo. Inak by to však bolo v prípade, že by bola študentka zavraždená preto, aby sa jej orgány neskôr využili. 

Ide o princíp nezávislosti a to, že vakcíny obsahujú spomínané bunkové línie, teda z tohto hľadiska nemusí byť problém. Tu sa však celá vec podľa Parda nekončí.

Podporujeme ďalšie potraty?

Ako totiž upozorňujú aj Lekárnici za život, používanie týchto vakcín môže viesť k tomu, že sa tieto metódy a získavanie bunkových línií z ďalších potratených plodov budú ďalej rozširovať.

Na to upozornil Vatikán už v roku 2008 v inštrukcii Dignitas personae, kde sa píše, že spomínaný princíp nezávislosti nie je jediná vec, ktorú treba brať do úvahy.  

Dokument vysvetľuje, že „ak nedovolené konanie pripúšťajú zákony regulujúce zdravotnícky a vedecký systém, treba zaujať odstup od neblahých aspektov takéhoto systému, aby nevznikol dojem istej tichej tolerancie či akceptovania závažne nemorálneho konania. Vedie to totiž k zväčšovaniu ľahostajnosti, ba až k súhlasu, s ktorým sa na takéto konanie hľadí v niektorých lekárskych a politických kruhoch“.

Reálnym morálnym problémom vakcín proti covidu teda môže byť to, že svojimi skutkami spôsobím, že druhí budú konať zlo.

Dá sa však povedať, že použitie týchto vakcín naozaj podporuje vykonávanie ďalších potratov alebo ničenie ďalších embryí? Podľa Parda Saénza odpoveď na túto otázku vôbec nie je jednoduchá.

Faktom je však to, že žijeme v spoločnosti, v ktorej sa nenarodené životy neustále ničia, a v niektorých krajinách je toto konanie dokonca vnímané ako osobné právo.

„Kresťan musí byť preto vo svojom konaní opatrný, aby nevzbudil dojem, že niektoré útoky na ľudský život nie sú také vážne. A nielen to, kresťania majú nejakým spôsobom vyjadriť svoj odpor voči týmto praktikám,“ hovorí Pardo Sáenz.

Znamená to, že kresťania by teda mali vakcíny proti covidu odmietnuť? Pardo Sáenz odpovedá citátom z vatikánskej inštrukcie z roku 2008. „Napríklad ohrozenie zdravia detí môže oprávňovať ich rodičov na použitie nejakej vakcíny, pri ktorej boli použité isté zložky nedovoleného pôvodu, pričom zostáva nedotknutou povinnosť všetkých prejaviť jasný nesúhlas v tejto veci a žiadať zdravotnícke systémy, aby dali k dispozícii iné typy vakcín.“

V kontexte súčasnej pandémie nie sú v nebezpečenstve deti, ale najmä „starí ľudia a zdravotníci v prvej línii, ale táto argumentácia slúži aj v našom prípade“, hovorí Pardo Sáenz. No a práve v tomto svetle možno chápať aj vyjadrenie Konferencie biskupov Slovenska.

Sloganom slovenskej očkovacej stratégie je „Je čas sa znova objať“. Obmedzením kontaktov trpia najmä seniori v domovoch sociálnych služieb. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Existujú etické vakcíny?

Spomínaný dokument zároveň pripomína povinnosť autorít ponúkať aj také vakcíny, v ktorých tieto bunkové línie neboli použité. V tomto kontexte možno zrejme chápať aj výzvu za eticky prijateľné vakcíny, ktorú vláde adresovali viaceré kresťanské organizácie.

Ako však upozorňuje Pardo Sáenz, toto sa síce môže zdať jednoduché na teoretickej úrovni, na tej praktickej to však zvyčajne také jednoduché vôbec nie je.

Signatári výzvy v dokumente odkazujú na zoznam vytvorený Inštitútom Charlotte Lozierovej, ktorý obsahuje informácie o vakcínach proti covidu a o použití bunkových línií pri ich výrobe.

Spomedzi už používaných vakcín proti covidu nie je ani jedna, pri ktorej by neboli použité bunkové línie. V prípade AstraZenecy a Sputnika V boli použité pri vývoji, produkcii aj testoch, v prípade mRNA vakcín od BioNTechu s Pfizerom a Moderny boli použité pri testovaní.

V zozname síce figurujú vakcíny, pri ktorých bunkové línie neboli použité ani pri testovaní, ide však o výrobky Číny alebo Indie, ktoré sa ani nepokúsili získať schválenie na našom trhu.

Na to, aby boli vakcíny schválené na Západe, musia prejsť testovaním na konkrétnych bunkových líniách, ktoré pôvodne pochádzajú z potratených plodov. Aktuálne je teda prakticky nemožné, aby sa k pacientovi na Slovensku dostala vakcína, ktorá by v žiadnom bode neprišla do styku s týmito bunkovými líniami.

Ako preto dodáva Pardo Sáenz, nestačí povedať, že teoreticky existujú bezchybné vakcíny, ak je potom skutočnosť iná. „Preto momentálne považujem za zodpovedné správanie dať sa zaočkovať vakcínami, ktoré sú dostupné.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva