Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
22. január 2021

Očkovanie proti Covidu

Koho môže reálne ohroziť vakcína? Takmer nikoho

Podozrenie na závažné vedľajšie účinky sa na Slovensku vyskytlo u jedného človeka z každých 4200 vakcinovaných.

Koho môže reálne ohroziť vakcína? Takmer nikoho

TASR/AFP - Vladimír Šimíček

S Covidom sa boríme už rok a za posledných 12 mesiacov sme zažili veci, ktoré boli do minulého roka pre modernú spoločnosť takmer nepredstaviteľné. Prázdne diaľnice, zatvorené letiská či zákazy vychádzania.

Drakonické opatrenia prijaté na zníženie šírenia nového koronavírusu si vyžiadali iné, ekonomické obete. Nádejou malo byť očkovanie, ktoré by nás pred ochorením ochránilo a umožnilo by tak návrat do normálneho života. 

Očkovanie je tu, veľká časť Slovákov však jeho účinnosti neverí a neplánuje ho teda ani podstúpiť. Ukazujú to najnovšie údaje Európskej komisie, ktorá pravidelne skúma verejnú mienku o rôznych otázkach naprieč krajinami Únie. 

Témou toho posledného bola práve vakcinácia a takmer tretina Slovákov uviedla, že sa určite nedá zaočkovať. Spolu s Bulharskom a Slovinskom sme tak krajinami s najväčším odporom voči vakcinácii. 

Dôvod? Strach z nežiaducich účinkov. Z rôznych viac či menej dôveryhodných zdrojov sa totiž vynárajú stále nové správy o údajných úmrtiach starších ľudí po podaní vakcíny, o anafylaktických šokoch či ochrnutiach častí tváre.  

Ak sa však pozrieme na reálne čísla o tom, čo spôsobuje očkovanie proti koronavírusu u nás na Slovensku, obraz, ktorý získame o výskyte nežiaducich účinkov, je značne odlišný. Ako pre Postoj uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková, k dnešnému dňu bolo nahlásených 282 podozrení na nežiaduce účinky spojené s vakcináciou proti koronavírusu a iba 21 z nich bolo závažných. 

Ministerstvo zdravotníctva spustilo kampaň, ktorou chce Slovákov motivovať k očkovaniu proti Covidu. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Celkovo bolo pritom zaočkovaných takmer 90-tisíc Slovákov. To znamená, že možné nežiaduce účinky sa prejavili u 0,31 percenta ľudí a závažné iba u 0,023 percenta pacientov. Podozrenie na závažné vedľajšie účinky sa teda vyskytlo u jedného človeka z každých 4200 vakcinovaných.

Aké ťažkosti títo ľudia hlásia? „Pokiaľ ide o podozrenia na nezávažné nežiaduce účinky, najčastejšie ide o bolesť v mieste vpichu, bolesť ramena alebo končatiny, do ktorej bola vakcína podaná, zvýšená teplota, zimnica, bolesť hlavy, svalov a kĺbov a iné krátkodobé nezávažné reakcie,“ hovorí Jurkemíková.

V prípade podozrení na závažné nežiaduce účinky išlo o alergické reakcie alebo prekolapsový stav. V žiadnom prípade však nešlo o anafylaktický šok, čo je závažná alergická reakcia, ktorá v prípade nepodania liekov môže skončiť smrťou.

Správy vytrhnuté z kontextu

Informácie, ktoré by obsahovali dáta o nežiaducich účinkoch z celého sveta nemáme, čo sa týka anafylaktických šokov, vieme, že na jeden milión zaočkovaných ich pripadá viac-menej 11. 

Rôzne očkovacie látky proti koronavírusu však už boli podané takmer 57 miliónom ľudí vo viac ako 50 krajinách a neexistujú informácie o vážnych nežiaducich účinkoch, ktoré by sa prejavili u väčšej skupiny ľudí. 

To, že vakcíny nie sú nebezpečné, ukazujú aj klinické štúdie, ktorými si všetky pri svojom vývoji prešli a ktorých výsledky sú verejne dostupné. Ako v nedávnom rozhovore pre Postoj skonštatoval neuroimunológ Norbert Žilka, „jediná informácia, ktorá nám v tejto chvíli chýba, je, či sa budú vyskytovať nejaké veľmi zriedkavé nežiaduce reakcie v oneskorenom čase, ako aj to, a to je asi to najdôležitejšie, ako dlho bude imunita pretrvávať.”

Napriek tomu však obavy medzi Slovákmi pretrvávajú, a to aj vďaka správam, ktoré sa šíria na niektorých alternatívnych spravodajských weboch. Problémom vakcinácie a týchto správ, ktoré častokrát síce môžu byť pravdivé, je, že bývajú vytrhnuté z kontextu, čím celkom strácajú výpovednú hodnotu. 

Základným problémom je fakt, že očkovanie na podobnej škále sme ešte nikdy nezažili. Ak vakcináciou prejdú stovky až tisíce miliónov ľudí po celom svete, je nevyhnutné, že zaznamenáme aj rôzne nežiaduce účinky či vážne stavy.

Očkovaním zároveň prejdú aj ľudia, ktorí by za bežných okolností už možno kvôli ich zdravotnému stavu ani vakcinovaní neboli. Ide o starších a veľmi chorých ľudí, pre ktorých môžu byť fatálne aj bežné komplikácie, ktoré po očkovaní, ale aj po podaní hocakého lieku môžu nastať. 

Inzercia

Ťažkí alergici sa nemusia obávať

Ďalšou dôležitou vecou je fakt, že to, že nežiaduce účinky niekto nahlási a my sa o nich následne dozvieme v správach, ešte neznamená, že tieto stavy či prípadné úmrtia boli naozaj spôsobené očkovaním. Ako pre Postoj hovorí Jurkemíková, „všetky hlásenia predstavujú podozrenia na nežiaduce účinky a nie všetky majú automaticky súvislosť s podanou vakcínou.”

Predsa však zostávajú faktom niektoré úmrtia, napríklad v Nórsku, či problémy s alergickými reakciami, pri ktorých už bola spojitosť s vakcínou preukázaná. Je však dôvodom na znepokojenie?

Okrem vakcíny od Pfizeru sa u nás očkuje aj látkou od americkej spoločnosti Moderna. Princíp oboch je však takmer identický. FOTO TASR/AP

Obavy zo silných alergických reakcií sa po prvýkrát vynorili v decembri po začiatku vakcinácie vo Veľkej Británii, keď dvaja zdravotníci dostali po podaní vakcíny anafylaktický šok. V krajine po tomto incidente obmedzili očkovanie ľudí so silnými alergiami, no ako upozorňuje britský odborný časopis British Medical Journal, o čosi neskôr toto obmedzenie zrušili. 

Orgán pre reguláciu liekov a zdravotnej starostlivosti, ktorý je britskou obdobou nášho Štátneho ústavu pre kontrolu liekov, totiž preveril dáta o približne milióne zaočkovaných v Spojenom kráľovstve a Severnej Amerike a prišiel k záveru, že neexistuje dôkaz o tom, že by ľudia s vážnymi alergiami mali zvýšené riziko anafylaktického šoku pri očkovaní proti Covidu.

Inštitúcia preto iba odporučila, aby očkovanie nepodstupovali ľudia, ktorí mali v minulosti alergické reakcie na niektorú zo zložiek vakcíny. Očkovacia látka od Pfizeru podľa spomínaného článku obsahuje iba jeden známy potencionálny alergén, a to polyetylénglykol, ktorý sa však nachádza vo viac ako tisícke iných liekov. 

Prestarnutí a chorí? Vakcína možno nie je najlepší nápad

V polovici januára sa zároveň objavila správa o úmrtí 23, neskôr 33 Nórov po tom, čo im bola podaná vakcína od spoločností BioNTech a Pfizer. Vo všetkých prípadoch išlo o ľudí nad 75 rokov s viacerými vážnymi ochoreniami. 

Najprv nebolo jasné, čo vlastne úmrtia týchto ľudí spôsobilo, keďže išlo o osoby vo veľmi zlom zdravotnom stave. Neskôr však Nórska lieková agentúra uviedla, že je možné, že úmrtia boli spôsobené nežiaducimi účinkami vakcíny proti koronavírusu. 

Nešlo však o obzvlášť silné, doposiaľ nepoznané nežiaduce efekty, ale o veci, ktoré samotný výrobca označuje za možné vedľajšie efekty očkovania, ako napríklad zvýšená teplota či hnačka. Tie sú bežné pri mnohých vakcínach a pre normálneho človeka sú v podstate neškodné. 

Ako však uviedla agentúra, v prípade veľmi starých a veľmi chorých ľudí aj veci ako zvýšená teplota či hnačka mohli viesť k úmrtiu. Tamojší regulačný úrad kvôli tejto udalosti zmenil očkovaciu stratégiu a v prípade starších ľudí vo veľmi zlom zdravotnom stave majú lekári dôkladne zvážiť, či sú benefity očkovania naozaj väčšie ako možné nežiaduce účinky. 

Ako v rozhovore pre Postoj upozornil aj Žilka, „starší ľudia majú horšiu imunitnú odpoveď a sú zraniteľnejší. Každá stratégia by mala tieto dva faktory zohľadňovať.“

Na to, aby bolo možné určiť presné pravidlá v súvislosti s očkovaním tejto skupiny obyvateľstva je však potrebný ďalší výskum. Ako sa pre British Medical Journal vyjadril profesor základnej zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia na Londýskom Imperial College Azeem Majeed, dôležité je určiť pomer medzi úmrtnosťou starších ľudí po vakcinácii a očakávanou úmrtnosťou v rámci tejto skupiny.

 „Bez tejto informácie je ťažké dôjsť k nejakým záverom a dať starším ľuďom informácie o bezpečnosti vakcíny, ktoré by boli založené na faktoch,” uviedol pre časopis.

V každom prípade do úvahy treba pri očkovaní brať aj to, od čoho nás vlastne chráni. Čas totiž ukazuje, že Covid nie je iba respiračné ochorenie, ktoré má u väčšiny ľudí zvládnuteľný priebeh. Aj v prípade ľahkého priebehu sa totiž u niektorých osôb, ktoré ho prekonali, môžu vyskytnúť dlhodobé následky vo forme srdcových chorôb, ochorení obličiek, pankreasu či dokonca vo forme cukrovky. 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.