Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
26. január 2021

Očkovanie proti Covidu

Európa doplatila na svoju politiku, teraz nám chýbajú vakcíny

Najväčšie množstvo vakcín si Únia objednala od Britov a Francúzov. Jedna stále čaká na schválenie, druhá je iba vo vývoji. 

Európa doplatila na svoju politiku, teraz nám chýbajú vakcíny

ZDROJ FOTO: TASR/AP

Dnes je to presne mesiac odo dňa, keď bol na Slovensku zaočkovaný prvý pacient proti novému koronavírusu. Bol ním Vladimír Krčméry a mal slúžiť ako príklad a povzbudenie pre mnohých Slovákov, aby sa na očkovaní zúčastnili. 

Prešiel však mesiac a očkovanie na masovej úrovni sa zdá byť stále v nedohľadne. Z 80 centier, ktoré by každý deň zaočkovali 500 ľudí, ako sa píše v očkovacej stratégii, funguje iba 34 a ako ukazujú oficiálne údaje, do dnešného dňa bola vakcína podaná o niečo viac ako stotisíc ľuďom, obe dávky dostalo necelých päťtisíc. 

V skladoch pritom leží už asi stotisíc nevyužitých vakcín. Dôvod? Ministerstvo zdravotníctva sa obáva, že v nasledujúcich týždňoch budú problémy s dodávkami a vakcíny preto odkladá pre ľudí, ktorí už prvú dávku dostali a o chvíľu budú potrebovať druhú. 

Vakcíny máme pritom od Európskej komisie a ešte prednedávnom premiér Igor Matovič hovoril o tom, ako tento systém spoločného zaobstarávania dobre funguje. V rovnakom čase sa však v iných krajinách, najmä v Nemecku, ozývala veľká vlna kritiky toho, ako toto objednávanie a dodávanie na európskej úrovni prebehlo. 

Ukázalo sa totiž, že Komisia objednala málo tých vakcín, ktoré vykazujú najväčšiu účinnosť, a radšej siahla po iných, lacnejších. Okrem toho sa postupne ukazuje, že kontrakty, ktoré Komisia s jednotlivými výrobcami uzatvorila, majú iba malú váhu, keďže BioNTech a po novom už aj AstraZeneca oznámili, že ich nenaplnia a dodajú výrazne menej dávok, ako si Európska únia od nich objednala.

Práve na vakcíny od AstraZenecy sa pritom Slovensko výrazne spoliehalo, keďže si predobjednalo 3,6 milióna dávok. Spoločnosť však pred pár dňami oznámila, že dodávky, ktoré sa mali začať ihneď po schválení vakcíny Európskou liekovou agentúrou, budú o viac ako polovicu menšie, ako je napísané v zmluve.

Celá Únia sa tak borí s nedostatkom vakcín, a v Izraeli, Veľkej Británii či Spojených štátoch je očkovanie oveľa ďalej ako napríklad v Nemecku či Francúzsku. 

Zlé skúsenosti z minulosti

To je dôsledkom aj toho, že celá vakcinácia v Európskej únii sa začala kvôli procesu schvaľovania vakcín neskôr ako v týchto krajinách. Ako však upozorňuje portál politico.eu, tento proces bol v Únii dlhší aj preto, že Európska lieková agentúra vydala takzvanú podmienenú marketingovú autorizáciu, a nie núdzovú autorizáciu ako napríklad Veľká Británia. 

To v praxi znamená, že výrobca vakcíny má v Únii väčšiu zodpovednosť za prípadné problémy spôsobené vakcínou, v Británii však zodpovednosť nesie vláda. Na to, aby európsky regulačný úrad dosiahol túto podmienku však potreboval viac času a to posunulo celý schvaľovací proces.

Ak však chceme zistiť, prečo je dnes vakcín v Európe málo, musíme sa vrátiť na začiatok celého projektu spoločného zaobstarávania. Členské krajiny sa na spoločnom postupe pri nákupe vakcín proti koronavírusu dohodli ešte v lete minulého roka. 

Na jednej strane podľa portálu politico.eu zavážili zlé skúsenosti z roku 2009, keď si krajiny samostatne objednávali vakcíny na takzvanú prasaciu chrípku. To viedlo k tomu, že nastal moment, keď v časti krajín vakcíny chýbali, v iných ich už však vyhadzovali, pretože ich mali priveľa. Ďalším argumentom za spoločný postup bolo, že Európska únia ako celok bude mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu, a teda aj pravdepodobnosť lepších cien.

Kontrakty sa uzatvárali ešte v lete, keď vôbec nebolo jasné, ktorá z vyvíjaných vakcín bude najúčinnejšia a zároveň sa dostane najrýchlejšie na trh. Najlepšie to v tom čase vyzeralo s vakcínou vyvíjanou na Oxforde v spolupráci s farmaceutickou firmou AstraZeneca. V každom prípade sa neočakávalo, že výhercom budú nové, nikdy predtým nepoužité RNA vakcíny, ktoré vyvíjala napríklad nemecká BioNTech v spolupráci s Pfizerom. 

Inovatívne RNA vakcíny boli okrem toho výrazne drahšie a viaceré krajiny, najmä tie z bývalého východného bloku, už vopred hovorili, že o ne nebudú mať záujem. Európska komisia preto ako prvé objednala 300 miliónov dávok vakcíny od AstraZeneca, o mesiac neskôr uzatvorila zmluvu s francúzskou spoločnosťou Sanofi-GSK na 300 miliónov ďalších vakcín a v novembri uzatvorila zmluvy s nemeckým BioNTechom a americkou Modernou. Neskôr ešte zazmluvnila vakcíny od Johnson and Johnson a CureVac.

 
 

Európa stavila na zlú kartu

Je koniec januára a už naplno vidíme, že firmy, ktoré mali Únii dodať najviac vakcín, ešte nedostali ani schválenie od európskeho regulátora. V prípade očkovacej látky od spoločnosti Sanofi dokonca ešte ani nebol ukončený vývoj, pretože látka nevyvoláva dostatočnú imunitnú odpoveď v tele. 

Zdá sa tak, že Európska únia jednoducho stavila na zlú kartu, ozývajú sa však aj hlasy, ktoré toto rozhodnutie pripisujú politike a akémusi akože princípu spravodlivosti, pre ktorý Európska únia musela investovať aj do francúzskej vakcíny a nielen do tej nemeckej. 

V každom prípade sa táto stratégia ukázala byť chybnou a v januári tak Únia priobjednala ďalších sto miliónov vakcín, tie už však, samozrejme, prídu neskôr. V decembri sa pritom dostali na svetlo interné dokumenty, podľa ktorých mohla Únia ešte v júli nakúpiť o 500 miliónov vakcín od BioNTechu a Pfizeru viac, no kvôli cene túto ponuku odmietli.  

Všetky tieto faktory spôsobili, že aktuálne členské krajiny čelia nedostatku vakcín a niektoré sa to snažia riešiť na vlastnú päsť, aj keď to ide proti európskej dohode. Nemecko koncom minulého roka dokúpilo od Pfizeru 30 milión dávok, podobný postup zvolilo aj Dánsko a Maďarsko sa dokonca rozhodlo pre Úniou zatiaľ neschválenú ruskú vakcínu. 

Dodatočné objednávky oznámil minulý týždeň aj Matovič spolu s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Vďaka tomu by na Slovensko malo prísť ďalších 1,1 milióna vakcín od Pfizeru a 600-tisíc dávok od Moderny. 

Takto by sme mali mať do konca roka dostatok dávok pre 85 percent dospelého obyvateľstva. Ako na tlačovej konferencii dodal Matovič, už „len treba držať palce týmto dvom firmám, aby stačili vyrábať“. No a ukazuje sa, že práve to ešte bude veľký problém. 

Vláda síce vakcíny priobjednala, ale tie prvé začnú prichádzať najskôr od apríla, v prípade Moderny až od októbra. 

 
 

Kto viac zaplatí, ten dostane ako prvý

Problém však nie je iba v tom, že by Európska komisia objednala málo vakcín, ale aj v tom, že firmy nestíhajú vyrobiť také množstvá, na akých sa pôvodne dohodli. BioNTech tak Únii oznámil, že do 15. februára bude musieť znížiť dodávky asi o tretinu. Dôvodom je rekonštrukcia továrne v Belgicku. Po jej ukončení by sa mala však celá výroba zrýchliť a firma prisľúbila dodať zameškané množstvá v druhej polovici februára, prípadne neskôr. 

Toto priamo ovplyvnilo aj Slovensko, ktoré v januári dostalo výrazne menej dávok, ako pôvodne malo. Ministerstvo zdravotníctva v tom pôvodne nevidelo až taký veľký problém, pretože v priebehu januára sa očakávalo schválenie vakcíny od spoločnosti AstraZeneca. Po ňom sa mali okamžite začať dodávky, keďže vakcíny už sú vyrobené a ich prevoz nie je taký komplikovaný ako v prípade RNA vakcín. 

Inzercia

V posledných dňoch však AstraZeneca Európskej únii oznámila, že nebude schopná splniť termíny dodávok, na ktorých sa dohodli v zmluve. Podľa portálu politico.eu tak spoločnosť v prvom kvartáli dodá o 60 percent menej vakcín, ako bolo zakontrahovaných. 

Podľa zdrojov tohto portálu spoločnosť tvrdí, že situácia nastala pre nedostatok materiálov a výrobné problémy. Európski diplomati však pre portál uviedli, že tieto tvrdenia AstraZeneca dostatočne nepodložila, a podľa niektorých je skutočným dôvodom celého výpadku to, že firma sa už vyrobené vakcíny rozhodla predať krajinám ochotným zaplatiť vyššie sumy. Keďže totiž Európa vakcínu stále neschválila, ležia nepoužité v skladoch.

AstraZeneca pritom dostala od Európskej únie v rámci spoločného obstarávania miliardovú podporu na vývoj samotnej očkovacej látky. Vďaka tomu mala Únia získať prednostné právo na vakcínu, len čo by bola schválená. Celkovo zakontrahovala 300 miliónov dávok s opciou na nákup ďalších sto miliónov. 

V reakcii na túto situáciu Európska únia zaviedla prísne pravidlá pre export vakcín.

Premiér Igor Matovič na tlačovej konferencii predstavil zvýšené objednávky vakcín. Prídu však až za niekoľko mesiacov. FOTO TASR - Jakub Popelka

Bez Európskej únie by sme na tom boli horšie

Ozývajú sa tak hlasy, ktoré celé spoločné obstarávanie kritizujú a hovoria, že ak by sme vakcíny kupovali sami, boli sme teraz na tom lepšie. Je to však naozaj tak? 

Masové nakupovanie vakcín kvôli pandémii sme už raz na Slovensku zažili, a to v roku 2009, keď sa svetom šírila prasacia chrípka. Vtedy si ju zaobstarával každý štát osobitne. Mnohí si zrejme spomenú na to, ako celá akcia prebehla u nás. 

Bolo to za prvej Ficovej vlády, keď bol ministrom zdravotníctva Richard Raši. Celý nákup sa dlho odkladal a nakoniec sa očkovacie látky kúpili od firmy blízkej SNS a za podozrivo vysokú cenu. Na Slovensko prišli neskoro, použilo sa iba percento z toho, čo sme nakúpili, a ostatné sa zlikvidovali.  

Ako pre Postoj hovorí riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay, Slovensko by malo iba veľmi malú šancu získať lepšie podmienky a rýchlejšie dodávky vakcín proti koronavírusu ako cez spoločné obstarávanie.

„Nejde o zdravotnícky systém, ale o to, ako funguje naša štátna správa,“ hovorí. Bojovali by sme o vakcíny s veľkými a omnoho vplyvnejšími krajinami a pravdepodobnosť, že by sa nám podarilo vybojovať lepšie podmienky, je vzhľadom na skúsenosti z minulosti veľmi nízka.

V prípade Izraela alebo aj Nemecka to môže fungovať, no podľa Szalaya sa nemôžeme porovnávať s týmito krajinami.

Pravdepodobnejšie je, že by sme boli bližšie situácii, ktorá je aktuálne na Ukrajine. Tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj sa sťažoval, že „najbohatšie krajiny si našli spôsob, ako sa dostať na prvé miesto v globálnom rade na vakcínu“. Zároveň sám prosil Európsku úniu, aby východoeurópskym krajinám pomohla s dodávkami vakcín. 

Rusko svoju vakcínu vo veľkom exportuje do Južnej Ameriky, záujem však začína byť aj v Európe. FOTO TASR/AP 

Zachráni nás Rusko? 

V rámci boja o čo najrýchlejšie zaočkovanie obyvateľstva niektoré krajiny obracajú svoj pohľad s nádejou na ruskú vakcínu Sputnik V. Pre jej nákup a použitie sa aj bez európskeho bezpečnostného schválenia rozhodlo susedné Maďarsko. 

Ruská vakcína funguje prakticky na rovnakom princípe ako tá od spoločnosti AstraZeneca, odlišuje sa iba v niektorých technických riešeniach. Problémom je však jej bezpečnosť. Jej vývojári totiž svetu nikdy neukázali výsledky tretej fázy klinického testovania, kde najlepšie vidno, aké vedľajšie účinky môže vakcína spôsobiť. 

Ako však v nedávnom rozhovore pre Postoj uviedol slovenský neuroimunológ Norbert Žilka, Rusi zverejnili výsledky prvej fázy testovania a na základe týchto výsledkov by Európskou úniou zrejme neprešla. 

Záujem o ruskú vakcínu a o zapojenie sa do jej vývoja prejavilo aj Nemecko a tamojšia kancelárka Angela Merkelová ponúkla Rusku podporu pri ďalších krokoch v súvislosti s vývojom a prípadnou produkciou.

Samotné Rusko však svoju vakcínu už teraz dodáva množstvu krajín v Južnej Amerike, ako aj v Ázii a je teda otázne, či by hypoteticky mohla byť riešením pre európsky trh. 

 

Odporúčame