Pandémia Poslanci riešia najspornejší zákon roka

Predohrou k zmenám bola expresná novela ústavy ministerky Kolíkovej (Za ľudí), ktorá vyradila Ústavný súd z posudzovania ústavných zákonov. Parlamentná väčšina môže mať pri pandemickej politike celkom voľné ruky.

A hneď to aj využíva.

Druhým krokom má byť zmena ústavného zákona o bezpečnosti štátu, o ktorej sa má rokovať práve dnes (Kollár o tom rozhodol v nedeľu). Dôvod: núdzový stav, resp. „zákaz vychádzania“, platí len do zajtra a vláda tvrdí, že ho po naplnení 90-dňovej lehoty potrebuje predĺžiť.

Lenže – takto, na poslednú sekundu a zrýchlene, sa o sporných a vážnych zmenách nerozhoduje. Vláda predsa môže lockdownové opatrenia regulovať aj bez núdzového stavu a zákazu vychádzania. Ten je dnes aj tak pri množstve výnimiek a s otvorenými lyžiarskymi strediskami čisto formálny.

Navyše, nie je pravda, že zmena ústavného zákona prináša len možnosť flexibilne predlžovať núdzový stav. Ak novela prejde, zásahy do našich práv budú oveľa hlbšie.

Čo sa mení: nútený pobyt

Asi najsilnejšou zmenou je zrušenie zákazu vychádzania, ktorý môže platiť len v presne určených hodinách, a jeho nahradenie obmedzením slobody pohybu bez akýchkoľvek časových limitov. Do odvolania.

Ďalšou veľmi vážnou zmenou je úplná novinka – vláda bude môcť počas pandemického núdzového stavu obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia „núteným pobytom v obydlí“. Teda domácim väzením. Tiež bez časových limitov. Do odvolania.

Popri tom môže vláda v rámci pandemického núdzového stavu nariaďovať ľuďom pracovnú povinnosť, obmedziť nedotknuteľnosť obydlia pre ubytovanie iných evakuovaných osôb, zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať…

Asi uznáte, že o takýchto zásahoch do práv by sa nemalo rozhodovať narýchlo a potichu, v období medzi sviatkami. Mnohé z týchto návrhov si zaslúžia pripomienky a úpravy. Aby sa znížilo riziko zneužívania nových právomocí vlády. Nikdy nevieme, kto bude pri kormidle o pár rokov…

Poslanci by mali sporné zásahy do ústavného zákona (ktorý už nemôže zmeniť ani Ústavný súd) odložiť na januárovú schôdzu. A riešiť ich v plnej parlamentnej zostave, aj s opozíciou. 

Týmto, samozrejme, nechceme zľahčovať situáciu ani odkladať opatrenia. Január bude zrejme najnáročnejší mesiac počas celej pandémie. Hrozí nárast covid-pacientov v nemocniciach a nárast počtu obetí, hrozí šírenie nákazy do väčších miest. Sprísneniu opatrení sa nevyhneme.

Vláda však na to nepotrebuje meniť ústavný zákon.

Dá sa to aj inak

Poruke má po 29. decembri dve iné možnosti.

Jednou je dočasné sprísnenie lockdownových opatrení, na čo postačujú právomoci hlavného hygienika Mikasa. Obmedziť by sa malo hlavne cestovanie na lyžovačky a za zábavou (nezabúdajme, že prvými ohniskami koronavírusu v Európe boli hlavne lyžiarske strediská).

Aj aktuálne platné obmedzenia, ktoré sa hrajú na „zákaz vychádzania“, sa dajú prepísať do celkom obyčajnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva.

Druhou možnosťou je krátko po 29. decembri (s malou pauzou) vyhlásiť ďalší núdzový stav. Podľa starých pravidiel. Je to síce právne strapaté, no podobne sporné je aj expresne a bez politickej debaty meniť ústavné zákony, ktoré môžu zásadne a nadlho ovplyvniť naše životy.

Vláda má páky na to, aby mohla konať aj bez účelovej (a vysoko kontroverznej) zmeny zákona.

Napriek tomu prišla ďalšia zmena na poslednú sekundu. Z dielne Mikasa a s dátumom 27. decembra. Nie, Mikas nereagoval na vážnosť pandemickej situácie a nesprísnil obmedzenia. Novou vyhláškou umožnil, aby mohli nabehnúť do práce a hlasovať aj tí poslanci, ktorí sú pozitívne testovaní (infikovaní) a mali by byť izolovaní v karanténe. 

Otázne je, ako sa k tomu postaví väčšina poslancov. A či to aj tak celé nepadne na tom, že sa viacerým medzi sviatkami nebude chcieť vyzúvať z papúč.

Alebo z lyžiarok.