Rómovia doplatili na anonymný štátny systém

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rómovia doplatili na anonymný štátny systém

V dejinách nájdeme aj obdobia, keď spolužitie s Rómami bolo obojstranne prospešné. Príslušníci majority sa dokonca stávali krstnými rodičmi ich detí.

Starnúce Slovensko nevyhnutne potrebuje nových pracovníkov a čiastočne si môže vybrať, či siahne po vnútorných zdrojoch alebo sa začne obzerať po migrantoch zvonku. Iná možnosť neexistuje, pretože nepriaznivý populačný vývoj je pri všeobecne nízkej pôrodnosti nezvratný. Buď konečne začneme intenzívne riešiť neúnosné postavenie odkázaných Rómov ako potenciálneho zdroja zmiernenia nepriaznivého demografického trendu, alebo sa poobzeráme po zahraničí. Napokon bude asi potrebné jedno aj druhé.

Práve dnes, v časoch utečeneckej krízy, nám načim hlbšie zamyslieť sa, ako dostať riadeným spôsobom na Slovensko ľudí z iných štátov, aby si pomohli sami a zároveň sa harmonicky zaradili medzi nás ako noví zamestnanci v neobsadených profesiách, ako susedia a noví spoluobčania v našej spoločnosti.

Zároveň sa musíme vážne zamyslieť nad našimi dávnejšími migrantmi, Rómami, ktorí tu už žijú pol tisícročia. Nebezpečný dvojitý nápor na náš sociálny systém, a to zo strany odkázaných Rómov a živelných migrantov, sa umne uplatňovanou politikou môže zmeniť na prínos. Nielen v oblasti ekonomiky a sociálneho systému, ale z hľadiska celej spoločnosti.     

Začínajú chýbať ľudia v produktívnom veku

Štatistický úrad SR v správe s názvom Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013 varoval, že v roku 2022 by sa malo zmeniť Slovensko z krajiny s prirodzeným prírastkom na krajinu s prirodzeným úbytkom obyvateľstva. Dôvodom bude všeobecne nízka intenzita plodnosti. Hoci sa počíta s migračným prírastkom, ktorý na ilustráciu v roku 2013 predstavoval takmer 2 400 ľudí, nebude to stačiť.

Takýto vývoj ekonómovia nevítajú. Typickým problémom súvisiacim s poklesom obyvateľstva je neudržateľnosť priebežných sociálnych systémov, hlavne penzijného systému a zdravotníctva. Sprievodným javom, ktorý je ešte nebezpečnejší ako pokles počtu obyvateľov, je starnutie populácie. Priemerný vek všetkých ľudí na Slovensku vzrastie zo súčasnej hodnoty 39 rokov o pol storočia až na 49 rokov. Na tých, čo sú pracovne aktívni a platia dane a sociálne odvody, pripadne oveľa viac starších a odkázaných ľudí.

Výsledky tejto správy nie sú nijakým prekvapením, vieme o nich už dlhšie. Slovensko starne a postupne to pocíti tak, že mu začnú ubúdať ľudia v pracovnom veku. Keď sa to spojí s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá sa napriek akémukoľvek úsiliu ťažko dostane hlbšie pod 10 percent, potom je varovanie skutočne na mieste. Už dnes pociťujú mnohé veľké firmy nedostatok domácich pracovníkov, a tak lákajú na Slovensko zahraničnú pomoc, napríklad z Rumunska.

To však nie je žiadne čarovné riešenie, problémom je, že v okolí máme vážnych konkurentov, ktorí sú pre zahraničných robotníkov atraktívnejší. Zárobkové pomery na Slovensku sa s Rakúskom či Nemeckom stále nemôžu porovnávať a ďalšie roky sa to určite nezmení.

Priemerný vek všetkých ľudí na Slovensku vzrastie zo súčasnej hodnoty 39 rokov o pol storočia až na 49 rokov. Zdieľať

Čo v takejto situácii? Čiastočnú odpoveď nám dávajú aktivity zahraničných pracovníkov z Ukrajiny. Naši východní susedia sú na tom ekonomicky oveľa horšie, a preto je pre nich Slovensko zaujímavé. Nemožno však očakávať, že ukrajinský zdroj bude dostatočný. Zdá sa, že vhodným prameňom by mohli byť iné, vzdialenejšie štáty, pre ktoré by bolo Slovensko dostatočne atraktívne. Nemohli by to byť migranti z Blízkeho a Stredného východu a z Afriky, ktorí dnes cez Balkán húfne prenikajú do stredu Európy?

Túto otázku si dnes možno kladú viacerí, i keď v čase utečeneckej krízy má trpkú príchuť. Nejde o žiaden riadený proces, ako to mali v predstave niektorí stratégovia, ale o živelnú vlnu. Navyše v atmosfére strachu z prílivu neželaných pútnikov sa o nejakej ucelenej promigračnej politike nedá rozumne hovoriť. No predsa sa otvára iná príležitosť – zamyslieť sa nad migrantmi, ktorých už na Slovensku máme. Vlastne to už nie sú migranti, sú to od narodenia občania Slovenskej republiky, ktorých predkovia sa sem prisťahovali pred stáročiami. Ide o Rómov.

Nebezpečný populačný vývoj

Na Slovensku žije v súčasnosti zhruba 400-tisíc Rómov a tvoria sedem percent všetkých obyvateľov. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013 je takmer polovica z nich rozptýlená medzi majoritným obyvateľstvom. Ostatní žijú na okrajoch miest a dedín alebo v odlúčených osadách. Nezamestnanosť medzi Rómami je všeobecne vysoká, odborníci z poradenskej spoločnosti Ernst & Young ju v roku 2005 odhadli až na 60 percent.

Podľa viacerých výskumov sa miera nezamestnanosti v odlúčených osadách dostáva až na 100 percent práceschopného obyvateľstva. Keď to vezmeme z opačného konca, Inštitút finančnej politiky pracujúci na ministerstve financií odhadol v roku 2014 celkový počet zamestnaných Rómov na Slovensku na 40-tisíc, čo znamená, že drvivá väčšina Rómov je ekonomicky neaktívna. 

Preto nie div, že práve schopnosť štátu poskytnúť Rómom prácu a primäť ich, aby ju prijali, bude pre znižovanie miery nezamestnanosti rozhodujúca. Varovne zneli konštatovania Inštitútu finančnej politiky, že ak bude medzi Rómami  pretrvávať vysoká nezamestnanosť, potom celoslovenské číslo nemá šancu klesnúť pod10 percent.

Za týmto varovaním sa skrýva populačný vývoj. Ako sme už spomínali, o pár rokov začne na Slovensku počet obyvateľov klesať. Nebude to však vo všetkých skupinách. Najpovolanejší slovenský prognostik na rómsku populáciu Branislav Šprocha odhadol, že v roku 2020 bude podľa stredného variantu na Slovensku takmer 510-tisíc Rómov a budú tvoriť 9 percent celej populácie. V roku 2030 to už bude 590-tisíc s podielom 11 percent. Nie je to žiadna mimoriadna explózia, ktorú vykresľujú extrémisti, no skutočne alarmujúci je iný údaj. 

Zmení sa štruktúra tohto etnika. Veková  pyramída, deliaca populáciu vertikálne na ženy a mužov, horizontálne na skupiny podľa vekových intervalov, ktorá mala v roku 2010 tvar pravidelného trojuholníka, sa o 20 rokov neskôr začne podobať na zašpicatenú čiapku. Už nebude tak veľa detí v najmenšom veku, pribudne starších detí a ročníkov v produktívnom pracovnom veku. Kým dnes je na Slovensku medzi  obyvateľmi v produktívnom veku zhruba 7 percent Rómov, o pätnásť rokov neskôr ich bude už viac ako 10 percent.

Kým dnes je na Slovensku medzi  obyvateľmi v produktívnom veku zhruba 7 percent Rómov, o pätnásť rokov neskôr ich bude už viac ako 10 percent. Zdieľať

Tento skok nebude súvisieť len so zmenami medzi rómskymi, ale aj väčšinovými obyvateľmi. Tí budú ďalej starnúť. Veková pyramída celkovej populácie Slovenska sa bude v roku 2030 podobať na hríb po jadrovom výbuchu – napriek čiastkovej prevládajúcej mladostnej štruktúre Rómov bude nad 40. rokom veku viac ľudí ako pod ním.

Čo toto znamená? Nielenže bude majoritná populácia rýchlo starnúť a pribudne dôchodcov, ale aj to, že pribudne Rómov v produktívnom veku. Kľúčová otázka je, či budú mať títo Rómovia prácu. Ak sa bude pokračovať v dnešných trendoch, vyzerá to, že to budú v drvivej väčšine nezamestnaní a že ich bude ešte viac ako dnes. Prognostik Šprocha potvrdzuje, že v uzavretých rómskych enklávach je pôrodnosť vyššia ako medzi integrovanými Rómami.

V odlúčených osadách sa matkám rodí viac ako päť detí, kým, na porovnanie, úhrnná plodnosť celej populácie Slovenska je pod dvoma deťmi na jednu ženu. Ako sme už uviedli, v rómskych osadách miera nezamestnanosti často dosahuje až 100 percent a tak, ako bude stúpať počet obyvateľov v nich, budú rovno rozširovať rady nezamestnaných.

Čaká nás chmúrna perspektíva. Starších ľudí v dôchodkovom veku odkázaných na dôchodkové a sociálne pribudne, no rovnako sa zvýši počet nezamestnaných odkázaných na štátnu podporu. Čoraz viac týchto nezamestnaných budú tvoriť Rómovia. Pritom riešenie sa zdá také jednoduché – stačí dať Rómom prácu. 

Kľúč na zamestnávanie Rómov

Na Slovensku všeobecne prevláda názor, že Rómovia nemajú záujem o prácu a zneužívajú sociálne dávky. Analýza Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz z roku 2014 ukázala, že  Rómovia skutočne využívajú sociálny systém mierne nadpriemerne ako ostatní. V šiestich zo siedmich sledovaných kategórií s veľkou pravdepodobnosťou poberajú viac príspevkov ako majoritná populácia. Výrazný rozdiel je hlavne pri dávkach v hmotnej núdzi, ktoré súvisia práve s vysokou mierou nezamestnanosti. No v absolútnom vyjadrení nejde o výdavky, ktoré by nejako ruinovali štátny rozpočet.

Aktívny starosta Spišského Hrhova v okrese Levoča Vladimír Ledecký nemá so zamestnávaním miestnych Rómov problémy, dochádzajú sem dokonca aj zo susedných dedín. Foto – Jozef Hajko

Dôležitejšie je, že Rómovia neprodukujú hodnoty, hoci by mohli. Sčasti vlastnou vinou, z druhej časti vinou spoločnosti. Nie je pravda, že nechcú pracovať, takisto ako nie je pravda, že by zakaždým prijali ponúknuté zamestnanie. Posúdiť to vedia tí, čo s nimi žijú. Napríklad starosta Spišského Hrhova v okrese Levoča Vladimír Ledecký založil obecnú stavebnú firmu. Tá zamestnáva 50 ľudí, z toho je 90 percent Rómov z obce a okolitých dedín. Tých, čo chcú pracovať,  je podľa neho polovica. Ďalších 20 až 30 percent predstavujú jedinci, ktorým vyhovuje poberanie sociálnych dávok a popri tom nejaké nelegálne prilepšenie. Zvyšní Rómovia nechcú pracovať, a takýto stav im vyhovuje. Starosta opiera svoje postoje o konkrétne skúsenosti.

Tento príklad sa, samozrejme, nedá zovšeobecniť, ale niečo naznačuje. Medzi Rómami existuje veľká skupina, ktorá by sa práci nebránila. Len ju musia dostať, lebo vlastnými silami si ju nedokážu vybaviť. Starosta Nitry nad Ipľom v okrese Lučenec Tivadar Berky zapája miestnych Rómov do obecných prác, kde získavajú návyky. Obecný úrad im poskytuje  pomoc pri nadobúdaní ďalších zručností, napríklad pri  získavaní vodičských preukazov. Potenciálnych zamestnávateľov z okolia dotiahol starosta priamo do dediny, kde obyvatelia s jeho pomocou zvládli náborové konania ľahšie ako na úrade práce v okresnom meste. Mnohí dnes už pracujú v súkromných firmách na Slovensku a v Česku.

Úspešný rómsky starosta Nitry nad Ipľom v okrese Lučenec Tivadar Berky tvrdí, že Rómom treba vrátiť hrdosť a oni sa potom dokážu plnohodnotne uplatniť v majoritnej spoločnosti. Foto – Jozef Hajko

Ak by sa podarilo nepracujúcich Rómov podchytiť, úspech by bol dvojnásobný. Vytvárali by hodnoty, platili by dane a sociálne odvody, prispievali by k napĺňaniu fondov. Zároveň by prestali byť odkázaní na sociálne dávky a odľahčili by celý systém. Dalo by sa písať o rade ďalších možno ešte významnejších prínosov, zastavenie upadajúcej morálky a ich integrovanie do spoločnosti nevynímajúc. Ak by sa naštartoval tento proces, zároveň by sa zachytil populačný vývoj a rastúce rady Rómov v produktívnom veku by dostatočne nahradili chýbajúci prírastok obyvateľov v majoritnej populácii.

Keby sa Slovensku podarilo podchytiť rastúcu skupinu Rómov v produktívnom veku, malo by to vplyv na zvyšovanie bohatstva celého štátu. Svetová banka vypočítala, že na začiatku súčasnej dekády pri hrubom domácom produkte prerátanom na príslušníka majoritnej populácie vo výške 13 000 eur vychádza na jedného Róma v priemere tento ukazovateľ iba 1 400 eur. To je na úrovni obyvateľov subsaharskej Afriky a južnej Ázie, čo žijú v 25 percentách najchudobnejších štátov sveta.

Ak by sa podarilo Rómov zapojiť do práce tak, ako je to bežné medzi majoritnou populáciou, uvedené rozdiely by sa začali vyrovnávať. Zároveň by sa zvýšila výkonnosť celého hospodárstva o viac ako štyri percentá. To je viac, ako dosahuje v súčasnosti priemerný medziročný ekonomický rast Slovenska. Nezanedbateľný by bol vplyv na zvýšenie príjmov štátu z daní a pokles výdavkov na sociálny systém a zdravotníctvo.

Samozrejme, posledné uvedené čísla sú skôr mechanickými prepočtami, no naznačujú, aký ekonomický potenciál má Slovensko vo vlastných Rómoch. K tomu treba pripočítať, že zamestnaní Rómovia a ich rodiny by sa stali novými významnými spotrebiteľmi, nakupovali by výrobky od domácich producentov a prispeli by k všeobecnému zvyšovaniu ekonomickej aktivity. Z demografickej hrozby vykreslenej v prognózach by sa stala príležitosť, ba až  záchrana.

Cestou je komunálna reforma

Ľahko sa povie, ťažšie sa vykoná. Premena desaťtisícov odkázaných Rómok a Rómov na kvalifikovaných pracovníkov sa neudeje šibnutím čarovného prútika. Rómovia sú iní ako majoritná populácia, svoju osobitnosť si zachovávajú už od čias príchodu na naše územie na prelome stredoveku a novoveku. Základné odlišnosti, pre ktoré ich okolitý svet kritizuje,  tkvejú v ich spôsobe života v širokých rodinách postavených nad akúkoľvek inú autoritu, v bezstarostnom prežívaní prítomnosti, prijímaní životných stratégií priečiacich sa väčšinovej morálke, v kastovníctve prerastajúcom až do rasizmu. Väčšinová spoločnosť ich často odmieta, neraz len preto, že ich nepozná alebo odmieta poznať. Mnohí ich považujú za príživníkov, ktorí sa nikdy nezmenia. Pretrvávajúca nenávisť je potom obojstranná a vedie k stavu, keď žiadne rozumné riešenie zdanlivo neexistuje.

Príslušníci majoritnej populácie sa stávali krstnými rodičmi novonarodených Rómov a preberali za nich čiastočnú zodpovednosť. Takéto niečo je dnes už nepredstaviteľné, a to hlavne preto, že niekdajšiu adresnosť nahradil anonymný systém. Zdieľať

Ak sa vrátime do minulosti, nájdeme obdobia, keď spolužitie s Rómami bolo obojstranne prospešné. Za rakúsko-uhorskej monarchie žili Rómovia v tesnom a adresnom susedstve s majoritným obyvateľstvom. Rómovia vykonávali svoje typické práce, boli kováčmi, košikármi, drobnými zberateľmi a zhodnocovateľmi odpadu, poľnohospodárskymi robotníkmi, ale aj hudobníkmi či zabávačmi. S okolitým obyvateľstvom žili poväčšine v symbióze, svoje profesie s ním navzájom dopĺňali.

Dôležité bolo, že dediny a mestá mali svojich adresných Rómov, boli ich zamestnávateľmi a zároveň sociálnymi zaopatrovateľmi. Tieto väzby sa napríklad potvrdzovali kmotrovskými vzťahmi, keď sa príslušníci majoritnej populácie stávali krstnými rodičmi novonarodených Rómov a preberali za nich čiastočnú zodpovednosť.

Takéto niečo je dnes už nepredstaviteľné, a to hlavne preto, že niekdajšiu adresnosť nahradil anonymný systém. Ten ničí vzťahy. Ak chceme vykonať zásadnú zmenu, musíme začať od vytvárania nových vzťahov. Tu nepomôže nič iné ako návrat k adresnosti spred sto rokov. Rómovia sa musia stať súčasťou lokálnych komunít. Zjednodušene povedané, dediny a mestá budú mať svojich vlastných Rómov a samopsrávy budú hľadať návrat k stratenej symbióze. Na toto budú potrebovať príslušné právomoci.

Ak chceme Rómov zapojiť do spoločenského života, musíme pristúpiť k zásadnej komunálnej reforme. Obce musia dostať do rúk nástroje, ktoré dnes vlastní anonymný štát. Príkladom je politika v nezamestnanosti. Nie centrálna bratislavská vláda, ale priamo komunálni politici budú pracovať s podporami a vyplácanými sociálnymi dávkami, aktívnymi nástrojmi na zatraktívnenie zamestnávania. Za svoje činy sa budú zodpovedať svojim lokálnym voličom, ktorí ich poznajú priamo zo svojho bydliska a nie z obrazoviek televízorov.

Po hlbokej komunálnej reforme musia dostať  organické regionálne celky do rúk rad ďalších nástrojov, napríklad komunálne dane. Centrálna vláda bude len koncepčne dozerať na tento vývoj a bude spravovať iba oblasti, ktoré jej vyplývajú zo štátneho usporiadania – napríklad oblasti obrany, zahraničnej politiky, súdnictva.

Nejde o žiadnu fantáziu, vývoj vo svete sa uberá týmto smerom a my to môžeme zachytiť. Česko-americký ekonóm Milan Zelený tvrdí, že svet je v procese novej transformácie. Nazýva ho relokalizácia. V jednotlivých štátoch sa vracajú k štruktúre pôvodných regiónov. Tie si dokážu produkovať vlastné potraviny, poskytovať vlastné služby, vlastné vzdelávacie inštitúcie. Vytvárajú lokálne previazané pracovné miesta, produkcia sa tiež spotrebúva do veľkej miery priamo na mieste. Na lokálnu výrobu sa využívajú výdobytky globálnych vedomostí a technológií, ktoré sa v tesne prepojenom digitalizovanom svete ľahko šíria.

Ako vidíme, keby sme sa úprimne rozhodli podchytiť našich dávnych migrantov, Rómov,  museli by sme sa v prvom rade zmeniť sami. No nielen my. Bez vzájomnej ochoty to nepôjde. Rómovia rovnako potrebujú prehodnotiť svoj pohľad na svet. Mnohí to už urobili a vlastne sa asimilovali, lebo na pohľad inej cesty niet. Ak je iné riešenie, nepríde naň nikto iný, len Rómovia sami. Úloha, pred ktorú sú postavené rómske elity je tak jednoznačná – dať návod, ako organicky včleniť svojich etnických príbuzných do zmenenej väčšinovej spoločnosti a pritom sa v nej nerozplynúť.

Foto – Profimedia.sk, Staré romské fotografie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo