Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
10. december 2020

Pokuta za materstvo

Pre rozhodnutie mať deti hrozí ženám chudoba

V živote nič nie je isté. Ale žena na Slovensku jednu istotu má. Keď porodí dieťa, jej dôchodok bude nižší, ako keby deti nemala.

Pre rozhodnutie mať deti hrozí ženám chudoba

Ilustračné FOTO TASR - Jaroslav Novák

Ministerstvo práce prijalo Národnú stratégiu boja proti chudobe, v ktorej značnú časť venuje rodine. A nie je to náhoda. Štatistiky už dlhodobo ukazujú, že práve rodiny s deťmi sú v našom štáte najviac ohrozené chudobou. A čím je detí v rodine viac, tým je nebezpečenstvo väčšie. Ďalšou skupinou sú osamelí rodičia, na ktorých plecia padá starostlivosť o deti aj chod celej domácnosti.

Dokument zdôrazňuje, že „starnutie obyvateľstva predstavuje jednu z najzávažnejších výziev súčasnej doby“. Práve toto starnutie spôsobuje napätosť verejných financií. Spoločnosť totiž musí vynakladať väčšie prostriedky na ekonomické zabezpečenie poberateľov starobných dôchodkov, ale zároveň aj na zdravotné služby a služby sociálnej starostlivosti.

Podľa prognóz bude mať v roku 2050 Slovensko (spolu s Poľskom) jednu z najstarších populácií v Európe. Pritom ešte v roku 2012 sme patrili k najmladším.

Koncepcia rodinnej politiky neexistuje

Čo vlastne naša spoločnosť robí, aby sa rodilo viac detí? Iste, pred voľbami je podpora rodín taký obvyklý evergreen. Ale napriek tomu Slovensku stále chýba ucelená koncepcia rodinnej politiky. Náš štát dáva na finančnú podporu rodín a deti len 1,6 percenta HDP, čím hlboko zaostávame za priemerom EÚ, ktorý predstavuje 2,4 percenta HDP.

Z času na čas sa zvýši nejaká sociálna dávka či rodinný príspevok, prípadne sa zavedie nový, ale bez akejkoľvek vízie či koncepcie.

Jeden zo základných cieľov stratégie, ako pomôcť rodinám vyhnúť sa biede, je zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Pomenovanie hlavného problému najmä mladých rodín s malými deťmi je presný. Nikde sa z nej však nedozvieme, aké konkrétne kroky plánuje ministerstvo práce pre tento cieľ urobiť.

Zdôrazňuje, že cieľom nie je len vtiahnuť čo najviac žien na trh práce, ale je tam aj ambícia dosiahnuť spravodlivejšiu distribúciu zodpovedností v rámci domácností. Stratégia chce aj podporovať  kognitívny a sociálny rozvoj detí „v prostredí rovesníckeho kolektívu“. Vízie sú to pekné, ale reálne kroky hovoria o inom.

U nás sa predstava rodinnej politiky zúžila najmä na podporu jaslí a škôlok. Ani to sa veľmi nedarí. Každoročne o tom svedčí množstvo zamietnutých žiadostí rodičov pre nedostatok miesta v predškolských zariadeniach. Rodičia, a priznajme si to otvorene – najmä matky, tak majú len dve možnosti. Buď pošlú dieťa do drahej súkromnej škôlky, alebo zostanú doma. Pre mnohé z nich poplatky za súkromné zariadenia predstavujú drvivú väčšinu z  budúceho platu, a tak zostávajú doma bez práce. Príspevok na zaplatenie časti poplatkov súkromných zariadení totiž štát hradí len v prípade detí mladších ako tri roky.

Štát považuje toto rozhodnutie ženy za jej „slobodné“ rozhodnutie, a preto žena, ktorá ostane v domácnosti, nemá nárok na žiadnu dávku, ak sa príjem rodiny nepohybuje pod životným minimom. Pričom to, že zostala bez práce, si nezapríčinila sama. Spôsobil to štát, ktorý nedokáže zriadiť dostatočný počet miest vo finančne dostupnejších štátnych škôlkach.

Dostupné škôlky však nie sú zázračným liekom na všetko. Ich otvárací čas zďaleka nekopíruje pracovný čas rodičov. Do škôlky sa treba aj nejako dostať, čo pri dopravnej situácii vo väčších mestách nie je zanedbateľná strata času. Takže aj keď matke dieťa do škôlky prijmú, nemôže byť zamestnávateľovi k dispozícii v takom rozsahu ako žena bez detí. A nie každý sa môže spoliehať na pomoc starých rodičov alebo iného blízkeho.

Malé deti sú pre ženy bariéra 

V súčasnom legislatívnom prostredí nie sú najohrozenejšou skupinou tehotné ženy, ktoré zamestnávateľ nemôže prepustiť. Nie sú to ani matky s deťmi do troch rokov, ktorým štát platí rodičovský príspevok a neocitajú sa tak bez príjmu.

Najzraniteľnejšou skupinou sú práve matky s malými deťmi nad tri roky. Práve ony ťahajú za kratší koniec v každej situácii. Ak nenastúpia do práce, ostávajú bez príjmu a akejkoľvek podpory zo strany štátu. Zaradiť sa do pracovného procesu však pre ženu s malými deťmi nie je vôbec jednoduché.

Ak žena pred otehotnením pracovala, má možnosť vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Netreba širšie vysvetľovať, že vrátiť sa ako matka malých detí na miesto, kde predtým pracovala ako bezdetná, nie je vždy reálne. Dochádzať na vzdialenejšie miesto už môže byť problém, pracovný čas, ktorý predtým vyhovoval, už môže byť pri deťoch neprekonateľná prekážka, o práci na zmeny ani nehovoriac.

Ťažko by sme hľadali na pracovnom trhu horšiu pozíciu, ako keď si žena s malými deťmi hľadá novú prácu. Každému je jasné, že deti, ktoré nastúpia do škôlkarského kolektívu, budú viac choré doma ako v škôlke medzi rovesníkmi. V prijatej stratégii sa uvádza, že „rodičovské voľno na starostlivosť o deti čerpajú takmer výlučne ženy“. Sú to teda najmä matky, ktoré zostávajú doma pri chorých deťoch. A zamestnávatelia to dobre vedia. Táto situácia vedie k vytláčaniu matiek malých detí z trhu práce.

U žien s dieťaťom sa v porovnaní so ženami bez detí miera zamestnanosti znižuje až o 33,4 percenta. Takýto „efekt rodičovstva“ sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách EÚ, na Slovensku je však extrémne silný. Vyšší rozdiel je už iba v Maďarsku a Česku. Zaradili sme sa tak ku krajinám, kde starostlivosť o malé deti predstavuje pre ich matku obrovskú bariéru pri snahe zamestnať sa.

Riešením by mohli byť skrátené pracovné úväzky či možnosť pracovať z domu, pokiaľ to charakter práce dovoľuje. Napriek tomu je Slovensko dlhodobo na chvoste krajín, ktoré ponúkajú skrátenú formu úväzku. V roku 2019 takto pracovalo len päť percent zamestnaných, z toho väčšinu tvorili práve ženy s malými deťmi. Pričom na Západe je takýto úväzok úplne bežný. Napríklad v Holandsku takmer polovica všetkých zamestnancov má zmluvu na kratší pracovný čas.

Inzercia

Motivujme zamestnávateľov

Slovenskí zamestnávatelia sa do takejto ponuky veľmi nehrnú. Nehádžme však na nich všetku vinu. Zamestnávaním ľudí predsa nerobia charitu a úplne logicky sa snažia o čo najväčšiu efektivitu svojich firiem. Náklady zamestnávateľa na zamestnanca sú na Slovensku vysoké, dokonca v prvom štvrťroku 2019 rástli trojnásobne rýchlejšie, ako je priemer EÚ.

Prečo je to tak, že u nás sa zamestnávateľom nechce do skrátených úväzkov? Čo je u nás iné ako napríklad v Holandsku, kde to ide a ekonomika napriek tomu funguje?

Za nízkou ponukou skrátených úväzkov je charakter slovenského pracovného trhu, ktorý je skôr priemyselný, vysvetlil Postoju viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Na Západe pracovný trh smeruje k sofistikovanejšej činnosti. Zamestnávateľ vo výrobnej firme by si zamestnaním dvoch žien na štyri hodiny situáciu viac skomplikoval, ako by si pomohol. Je preňho výhodnejšie mať jedného zamestnanca na plný úväzok. Problémom je zaškolenie, pracovné pomôcky, zvyšujú sa mu fixné náklady.

Štát nemôže návrat žien s malými deťmi do práce zhodiť len na plecia zamestnávateľov. Jeho hlavnou úlohou je predsa chrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva a riešiť to, čo trh nie je zo svojej podstaty schopný. Preto by práve zo strany štátu mali prísť návrhy, ako zamestnávateľov motivovať, aby pred týmito ženami nezatvárali dvere. Aby tieto ženy nepatrili medzi najzraniteľnejšie a zároveň štátom najmenej chránené skupiny.

„Zamestnávatelia, ktorí sú ústretoví voči rodine, vytvárajú dobré pracovné podmienky pre svojich pracovníkov a umožňujú im zladiť pracovné a rodinné povinnosti, by mali byť ocenení morálne aj ekonomicky,“ tvrdia v spoločnej štúdii demografi Branislav Bleha a Boris Vaňo. 

Pokuta za materstvo

Chudoba na Slovensku ohrozuje aj osamelo žijúcich dôchodcov, ktorých životný partner už nežije. Riziko, že do chudoby upadnú vdovy, je pritom vyššie ako v prípade mužov. Zdanlivo to možno s našou témou nesúvisí, ale nie je to tak. Chudoba žien v starobe je dôsledok slovenskej „rodinnej politiky“.

Náš štát totiž ženy za rozhodnutie mať deti trestá. Hovorí sa, že v živote nič nie je isté. Keď na Slovensku žena porodí dieťa, jednu istotu predsa len má. Že jej dôchodok bude určite nižší, ako keby dieťa nemala. A ak ich bude mať viac, bude to ešte horšie.

„Ženy sú diskriminované v našom dôchodkovom systéme tak strašne, že to už ani nemôže byť horšie. Falošne im hovoríme, aké budú mať slušné dôchodky, a pritom ich majú o tretinu nižšie vinou toho, že vypadnú z trhu práce a starajú sa o deti,“ povedal v rozhovore pre Postoj ekonóm a odborník na dôchodky Ján Šebo. Roky, ktoré ženy strávia doma pri deťoch, sa im totiž nepočítajú do odpracovaných rokov.

Minister práce Milan Krajniak sa preto rozhodol prísť s revolučným riešením – rodičovským bonusom, ktorý má vniesť do tohto systému spravodlivosť. Jeho hlavnou filozofiou totiž je, že deti by mohli prispievať na dôchodky rodičom, a to časťou svojich sociálnych odvodov. Čiže prispievali by len pracujúce deti. Pracujúce na Slovensku. Čím lepšie budú deti zarábať, tým viac to ich rodičia pocítia. Je to ten najlepší spôsob, ako oceniť matky, ktoré sa starajú o svoje deti?

Je tu pár pochybností. Rodičia detí, ktoré sa rozhodnú byť napríklad učiteľmi, budú potrestaní menšími dôchodkami. Veď mali svojich potomkov prinútiť vybrať si lepšie platené profesie. A čo rodičia ťažko postihnutých detí? Okrem toho, že matky týchto detí sa už po zvyšok života vrátiť do práce nemôžu, lebo starostlivosť o ne je na plný úväzok, budú potrestané ešte aj tým, že ich deti nevstali, nevzali lôžko a nešli do práce.

K ústavnému zákonu o starobnom dôchodkovom systéme inicioval hromadnú pripomienku Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), ktorý navrhuje otvoriť najskôr verejnú diskusiu. V prípade rodičovského bonusu odborníci inštitútu predpokladajú, že narazí na ústavné obmedzenie, keďže jeho podmienky sú nastavené tak, že ho nezískajú všetci rodičia. Parlament túto stredu v rámci zmeny ústavného zákona prijal takúto filozofiu odmeňovania rodičov. Akoby na tú celospoločenskú diskusiu už nebol čas.

Sme naozaj tradičná spoločnosť?

Podľa ekonóma Šeba sú tu aj iné riešenia, ako je rodičovský bonus. Štát by mohol vybudovať inštitúcie, vďaka ktorým matka môže pracovať. „Alebo, naopak, si povieme, že sme tradičná spoločnosť, matky chcú zostať doma, a tak do zákona dáme to, že sa im toto obdobie starostlivosti o deti bude počítať do odpracovaných rokov,“ hovorí.

A ide ešte ďalej. „Ak to poviem na hulváta, práve žena vtedy vykonáva pre štát prospešnú činnosť, vychováva totiž budúceho daňovníka. Ja by som išiel s odstraňovaním diskriminácie ešte ďalej a priznal ženám za toto obdobie osobný mzdový bod z priemernej mzdy,“ dodáva.

Neexistuje jedno univerzálne riešenie, ako vyriešiť postavenie matiek v spoločnosti. Ale hlavne treba začať niečo s tým robiť.

Matky, ktoré zabezpečujú budúcnosť tejto krajiny starostlivosťou o deti, by nemali byť trestané.

Všetci by sme mali vnímať, že ich misia je nesmierne dôležitá. A nenahraditeľná.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.