Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
26. november 2020

Expert na dôchodky

Z rozprávky o troch grošoch sa stal populistický lov na penzistov

Rozhovor s odborníkom na dôchodky Jánom Šebom o tom, či budeme mať vďaka Krajniakovej reforme v starobe viac peňazí.

Z rozprávky o troch grošoch sa stal populistický lov na penzistov

Archív Ján Šebo

Na ministerstve sociálnych vecí Milana Krajniaka sa pripravuje veľká reforma dôchodkového systému a jej súčasťou má byť aj zavedenie takzvaného rodičovského bonusu. Vďaka nemu by išla časť z odvodov detí priamo na dôchodky rodičov.

Tak má systém odmeňovať tých, čo preň vychovali nové generácie prispievateľov. Ekonóm Ján Šebo, ktorý sa penzijným systémom dlhodobo venuje, hovorí, že ženy, ktoré strávili roky na rodičovskej dovolenke, sú dnes veľmi diskriminované a treba to zmeniť. Súčasne si myslí, že navrhovaný rodičovský bonus to rieši zlým spôsobom, ktorý vytvorí ďalšie nespravodlivosti, preto navrhuje iný prístup.

Zákon, o ktorom bude už onedlho rokovať vláda a parlament, však obsahuje množstvo ďalších zmien. O nich aj o tom, ako si zabezpečiť čo najlepší dôchodok, hovorí Ján Šebo v rozhovore pre Postoj. 

Už dlho sa hovorí o tom, že náš dôchodkový systém potrebuje zmenu. Tá teraz prichádza. Budeme mať vďaka návrhu ústavného zákona lepšie dôchodky?

Nie (úsmev). Keď sa bavíme o reforme dôchodkového systému, nikdy sa nebavíme o súčasných dôchodkoch. Ovplyvní dôchodky ľudí, ktorí majú dnes 30, 40 a možno aj 50 rokov.

Budú sa mať teda vďaka tomuto návrhu lepšie?

Celým zákonom sa prelína princíp finančnej udržateľnosti a ten má zabezpečiť, aby naše deti neplatili 50-percentné odvody alebo dokonca aj vyššie. Aby ich štát nevyhnal z krajiny, pretože aj spolu s daňami im zoberie 70 percent z príjmu.

Najväčšou témou návrhu je teda zabezpečenie tejto udržateľnosti?

Nie, najdôležitejší princíp tohto zákona je, že dôchodkový systém nesmie byť hračkou v rukách politikov. V návrhu ústavného zákona je absolútne jasne napísané, že vláda nesmie robiť nič, iba udržiavať finančnú stabilitu, a to tak, že navrhne zákon s jasne definovanými pravidlami, ktoré ju budú automaticky udržovať.

Ak by dôchodkový systém neprešiel reformou, čo nás čaká v budúcnosti? Budeme môcť ešte vôbec hovoriť o niečom takom, ako je štátom zabezpečený dôchodok?

Určite áno. Ale ak by sme chceli, aby aj v budúcnosti mali ľudia dôchodky v takej výške ako dnes, keď je priemerná penzia približne vo výške 45 percent z priemernej mzdy, tak by odvody museli vzrásť na 40 percent. A to iba odvody na starobné poistenie. Dnes sú pritom na úrovni okolo 23 percent.

Zároveň bude viac starých ľudí a bude treba viac peňazí na zdravotnú starostlivosť, čiže aj zdravotné odvody budú musieť rásť. Ak by sme teda chceli mať dôchodky ako naši rodičia, museli by sme radikálne zvýšiť odvody.

Je aj iná možnosť?

Môžeme nechať výšku odvodov na rovnakej úrovni, ale museli by sme sa vyrovnať s tým, že naše dôchodky by boli nižšie. Čiže ak sú dnes na úrovni 45 percent z priemernej mzdy, v budúcnosti by to bolo 33 či dokonca iba 30 percent.

Zmena je teda nevyhnutná.

Principiálne nemusíme dôchodkový systém meniť, ale musíme ľuďom povedať, aká bude budúcnosť. Lebo teraz sa menia pravidlá z roka na rok a prvý pilier ovládajú politici. Videli sme, čo sa stalo vlani. Politici schválili dôchodkový strop, zaviedli špekulatívne počítanie minimálneho dôchodku, vymysleli 13. dôchodky. Povedzte, koľko ľudí má na Slovensku 13. platy? Málokto, no a oni si vymyslia 13. penzie a nemajú ich kryté v rozpočte. Ešte sa aj priznajú, že to bol politický populizmus s cieľom získať časť voličov pred voľbami.

Dôchodkový systém sa stal trhacím kalendárom a nikto už dnes neverí v stabilitu prvého piliera. No a práve na toto reaguje ústavný zákon. Vytláča politikov, aby nemohli zasahovať do systému, ktorý je medzigeneračný, a pred voľbami s ním robiť, čo sa im zachce.

Ak by sme zachovali súčasný dôchodkový systém, v budúcnosti máme dve možnosti: výrazne nižšie penzie alebo násobne vyššie odvody. FOTO TASR/AP

Návrh ústavného zákona o dôchodkoch okrem iného zavádza aj možnosť odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. To by však znamenalo, že niektorí ľudia by mohli ísť do dôchodku už pred šesťdesiatkou. Nebude to pre systém problém?

Nie je to zlý nápad, ale treba ľuďom vysvetliť, že každá sranda niečo stojí. Skorší odchod do dôchodku by sa však nedotkol až takého veľkého počtu ľudí, ako si myslíme. Keď si napríklad zoberieme skupinu ľudí, ktorí išli do práce po ukončení základnej školy, teoreticky by mohli ísť do penzie v 56 rokoch.

No títo ľudia sú v priemere asi tretinu svojho pracovného života nezamestnaní a neplatia odvody. Takže ak by sme mali len pravidlo 40 odpracovaných rokov a platenia odvodov, do dôchodku by sa nedostali ani v sedemdesiatke.

V prípade tých, ktorí išli do práce po maturite, sú však tie čísla už asi iné.

Áno, tam je priemerné obdobie nezamestnanosti okolo 10 percent z celkového pracovného života. Takže teoreticky by mohli ísť do dôchodku asi v 63 rokoch. Ale predstavme si, že niekto naozaj celý život pracoval a mohol by ísť do dôchodku v 56 rokoch.

Zákon hovorí, že penzia musí byť taká vysoká, aby zohľadnila strednú dĺžku života na dôchodku. To znamená, že sa výška mesačnej penzie vypočíta podľa toho, koľko rokov pravdepodobne dotyčný dôchodca strávi na dôchodku. A tento princíp vyjadruje nový, podľa mňa férový prístup k výške dôchodku.

Ako by to vyzeralo v praxi?

Dajme tomu, že človek, ktorý by išiel do penzie v 56 rokoch, by sa dožil 85 rokov. To znamená, že na dôchodku by strávil 29 rokov. Dajme tomu, že za celý život by na starobných odvodoch odviedol stotisíc eur.

Tieto peniaze sa zoberú a rozpočítajú sa na 29 rokov, ktoré dotyčný strávi na dôchodku. Vyšlo by nám asi 3460 eur ročne, čiže mesačná penzia takéhoto človeka by bola 290 eur.

Dôchodkový systém má byť taký jednoduchý, aby mu ľudia rozumeli a mohli sa sami rozhodnúť. Naozaj nepotrebujeme politikov, aby nám rozkazovali, kedy a čo máme robiť. Zdieľať

To nie je veľa.

Nie, ale to je to, čo si v podstate našetril, respektíve odviedol na starobných odvodoch. Tento človek by si mohol povedať, že teda radšej bude ďalej pracovať až do 65 rokov. Na dôchodku by tak strávil už iba 20 rokov a aj objem našetrených peňazí by vzrástol, dajme tomu na 120-tisíc eur. Vďaka tomu by mu tak na rok vyšlo už 6000 eur, a jeho mesačná penzia by tak bola 500 eur. Podľa mňa je to férové.

Nech majú ľudia slobodu a sami sa rozhodnú, kedy a s akým vysokým dôchodkom odídu z trhu práce. Systém má byť taký jednoduchý, aby mu ľudia rozumeli a mohli sa sami rozhodnúť. Naozaj nepotrebujeme politikov, aby nám rozkazovali, kedy a čo máme robiť. Majú nám nastavovať pravidlá, ktoré sú trvácne a my sami si vieme zariadiť vlastný život.

Ak sa má človek rozhodnúť medzi 290 a 500 eurami, voľba je asi jasná...

Nemusí to byť také jednoznačné. Sloboda je o tom, že máte možnosť zvážiť množstvo faktorov a rozhodnúť sa. Niekto si môže povedať, že mu tých 290 eur stačí, pretože má ešte príjmy z nehnuteľnosti, ktorú prenajíma, alebo si povie, že bude ešte niekde pracovať na čiastočný úväzok. Chceme ľuďom dať túto slobodu? Ja by som bol za.

Keď má niekto odpracovaných 40 rokov, nech si sám vypočíta, aký dôchodok bude mať, a nech sa rozhodne. Môže si povedať, že bude popri dôchodku ešte robiť strážnika alebo niečo podobné. Toto je princíp aktívneho starnutia. Dať ľuďom flexibilitu.

Osobne by som rád videl takúto slobodu. Prečo by mal človek, ktorý naozaj od 16 rokov manuálne pracoval, čakať do 65 rokov, keď mu stačí aj nižší dôchodok? Alebo prečo by som mal ísť do dôchodku v 65 rokoch, keď bez problémov ešte vládzem pracovať? Množstvo lekárov, právnikov alebo učiteľov pracuje aj dlhšie. Takže nechajme ľuďom možnosť sa rozhodnúť a postavme pochopiteľný dôchodkový systém. Teraz je ten čas.

Takže po novom sa zruší dôchodkový strop a ľudia budú môcť ísť do penzie buď po odpracovaní 40 rokov, alebo podľa veku určeného na základe strednej dĺžky dožitia?

Áno, dôchodkové stropy nemajú v systéme čo hľadať. Z pohľadu tvorby dôchodkovej politiky nemajú žiadnu logiku a sú destabilizačným prvkom, pretože sa v podstate politici pokúšajú „rozkázať vetru“.

Voľakedy bol priemerný vek človeka, ktorý vstupoval na trh práce, 17,5 roka. Bolo to tak ešte pred 30 rokmi, dnes je to 24 rokov. Populácia teda vstupuje na trh práce o sedem rokov neskôr a zároveň im poviete, že pôjdu do dôchodku v rovnakom veku ako ich rodičia, hoci súčasne sa na dôchodku dožívajú vyššieho veku? A kto to má financovať? Naše deti, ktorých je ešte menej ako nás? Tu asi niečo nesedí.

Odborníci upozorňujú, že na to, aby sme mali v budúcnosti slušné dôchodky, je kľúčové, aby mal čoraz väčšiu váhu druhý pilier. Ten však potrebuje reformu, no a napríklad viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor skonštatoval, že mu je ľúto, že návrh zákona ho veľmi nerieši. 

Návrh jednoznačne hovorí, že základný dôchodkový systém sa skladá z prvého a druhého piliera, ktoré sú neoddeliteľné. Zároveň je v návrhu stanovené, že správcovské spoločnosti musia klientom navrhnúť sporiacu stratégiu tak, aby priniesla čo najvyššie výnosy, a poplatky, ktoré si účtujú, sa odvíjajú od výkonnosti fondov. Ale všetci odborníci kričíme, že do tohoto sa netreba vŕtať, že naše dôchodkové fondy sú naozaj výkonné a lacné. 

Predsa však ľudia zarábajú v druhom pilieri málo.

Problém je v tom, že sporitelia túto výkonnosť na svojom účte nevidia, pretože sme ich zákonom v roku 2013 všetkých nahádzali do dlhopisových fondov, ktoré prinášajú iba malú výnosnosť. Načo ideme s bičom po správcoch, keď oni už všetkých mladých automaticky smerujú do výkonnejších indexových fondov.

Máme tu problém, ktorý sme si vyrobili v roku 2013, a ten ústavný zákon vôbec nerieši. Problém teda nie je výkonnosť fondov, ale nesprávne rozložené úspory obrovskej časti sporiteľov. A čoskoro z toho bude obrovský problém.

Inzercia

FOTO Archív Ján Šebo

Návrh ústavného zákona hovorí aj o tom, že dôchodky rodičov nesmú byť negatívne ovplyvnené tým, že nejaký čas sa venujú výchove detí.

To je fantastická vec, konečne.

Ako sa to dá zrealizovať?

Na Slovensku sa deje to, že príde nejaký politik a začne sa búchať do pŕs, ako on pomáha ženám a že im dovolí ísť skôr do dôchodku. No my, ktorí sa dlhodobo venujeme dôchodkovej politike a vieme to prepočítať, sa smejeme cez slzy, pretože ženy sú diskriminované v našom dôchodkovom systéme tak strašne, že to už ani nemôže byť horšie.

Falošne im hovoríme, aké budú mať slušné dôchodky, a pritom ich majú o tretinu nižšie kvôli tomu, že vypadnú z trhu práce a starajú sa o deti.

Ako presne materstvo vplýva na dôchodok matiek?

Nepočítajú sa im roky, takže im potom priznáme nižšie dôchodky, a zároveň ich ešte pustíme skôr do dôchodku. Vieme pritom, že za každý rok, o ktorý idú ženy skôr do dôchodku, majú dôchodok nižší asi o 10 percent.

Ženy tak klameme, priznávame im nižšie dôchodky a ešte to vydávame za bonus. Návrh ústavného zákona minimálne začal riešiť jednu podstatnú vec, a to, že výchova dieťaťa má byť ohodnotená tak, aby sa to neprejavilo negatívne na dôchodku žien.

Ako?

Môžeme to urobiť tak, že štát vybuduje inštitúcie, vďaka ktorým matka môže pracovať. Alebo naopak si povieme, že sme tradičná spoločnosť, matky chcú zostať doma, a tak do zákona dáme aspoň to, že sa im toto obdobie starostlivosti o deti bude počítať do odpracovaných rokov.

Ak to poviem na hulváta, práve žena vtedy vykonáva pre štát prospešnú činnosť, vychováva totiž budúceho daňovníka. Ja by som však išiel s odstraňovaním diskriminácie ešte ďalej a priznal ženám za toto obdobie osobný mzdový bod z priemernej mzdy.

Čo tým dosiahneme?

Že každé dieťa, biele, čierne, z mesta, z dediny, má hodnotu jeden. Podstata je, že sa na to pozrieme univerzálnym pohľadom pre všetkých a každé dieťa je hodné tej istej hodnoty. Toto však v návrhu zákona nie je, ale osobne si myslím, že by sa to dalo riešiť zákonom. Matkám tak započítame toto obdobie do odpracovaných rokov a zároveň im zaplatíme odvody z priemernej mzdy, pretože každé dieťa má mať rovnakú hodnotu.

Návrh zákona obsahuje aj takzvaný rodičovský bonus, ktorý by mal zlepšiť dôchodky ľuďom, čo vychovali deti. To, o čom sme hovorili doteraz, totiž nerieši situáciu rodičov, ktorí idú do dôchodku teraz. Podľa navrhovateľov rodičovského bonusu si však zaslúžia prilepšenie za výchovu detí.

Je to dôchodkový populizmus. Vyvoláva rozpory medzi ľuďmi, pretože naznačuje, že nikto iný ako dôchodcovia si nič nezaslúži. Fakt je však ten, že na Slovensku máme medzi dôchodcami najnižšiu mieru chudoby z celej Európy. Ďaleko najnižšiu, pod hranicou chudoby je šesť percent dôchodcov.

No viac ako 40 percent slobodných matiek s dvomi deťmi je pod pásmom chudoby a živoria. Viac ako 25 percent mladých rodín s dvomi deťmi je pod pásmom chudoby. Naozaj teda chceme rozoštvávať spoločnosť tým, kto si zaslúži viac?  

V každom prípade však zákon navrhuje, aby na tento rodičovský bonus išla pätina zo starobných odvodov dieťaťa. To sú peniaze, ktoré bude treba odniekiaľ získať.

Ja som k tomuto návrhu veľmi kritický. Ak prestaneme ženy diskriminovať a zavedieme spravodlivý systém, o ktorom som hovoril, tak nemusíme riešiť tento príplatok, ktorý nie je dotiahnutý a vyvolá množstvo problémov. Ale aby som bol férový, treba povedať, že filozoficky je tento pokus o zavedenie princípu troch grošov správny a spravodlivý.

V čom je teda problém?

Návrh je napísaný tak, že z troch grošov urobil jeden a pol a iba pre tú voličskú skupinu, ktorá sa mu zapáčila. Ak chceme systém troch grošov, tak ho poďme urobiť poriadne. Nielen vo vzťahu pracujúce dieťa a rodič na dôchodku. Ale aj pracujúci rodič a vyživované dieťa. Ale to by niekto musel vedieť, ako funguje systém rodinných účtov.

O čo ide?

Narodíte sa do rodiny a štát vtedy vašim rodičom povie, že keďže sa im narodilo dieťa, môžu si založiť rodinný účet. Na ten si odvádzajú odvody a z našetrenej čiastky môžu v určitých životných situáciách čerpať, napríklad keď pôjde mamička na materskú. Štát rodine povie, že na tento účel si našetrila napríklad tritisíc eur, a mamička sa už rozhodne, koľko teda chce každý mesiac dostať, podľa toho, ako dlho chce byť na materskej. Rodičia vám z úspor na rodinnom účte financujú poistné, školné a iné výdavky na verejné služby, kým ešte študujete.

Vy postupne rastiete, vyštudujete a začnete pracovať. Kým ste slobodná a nemáte deti, prispievate na rodinný účet svojich rodičov. Keď si však založíte rodinu a narodí sa vám dieťa, dostanete ponuku založiť si vlastný rodinný účet. Ak máte na rodinnom účte dosť peňazí, môžete z neho poslať na rodinný účet svojich rodičov. Tento systém je férový, transparentný a učí ľudí samostatnosti. Technologicky sa už dá vybudovať a je to skutočný systém troch grošov.

Na Slovensku máme najnižšiu mieru chudoby dôchodcov z celej Európy. FOTO TASR/DPA

Niekde takýto systém aj funguje?

V takejto čistej forme nie, nepoužíva sa na pokrytie celej rodinnej a sociálnej politiky. Ale čiastočne môže byť príkladom systém poistenia v nezamestnanosti v Dánsku. V našom prípade bol však systém troch grošov degradovaný na populistické využívanie dôchodcov. Už teraz mi chodia výhražné maily od dôchodcov, že som proti tomuto návrhu.

Ja pritom nie som proti nemu. Som jeho zástancom, ale musíme ho urobiť poriadne, pretože je to dobrý koncept. Ale príplatky k starobným dôchodkom cez tento bonus sú populizmus, nedotiahnutý koncept a nekrytá hračka politikov na rozoštvávanie spoločnosti.

Vieme odhadnúť, ako sa zdvihnú náklady na dôchodky, ak sa rodičovský bonus – tak ako sa opisuje v návrhu ústavného zákona – zavedie?

V súčasnosti ide na starobné dôchodky 5,5 miliardy eur. To bolo za minulý rok. Dajme tomu, že pätina z toho, čo je vlastne suma, ktorú by po novom mohli deti poslať rodičom, je 1,3 miliardy. Čo urobíme? Sekneme všetkým dôchodky o pätinu a potom sa im k dôchodkom pridá podľa toho, koľko mali detí? To sa už v návrhu ústavného zákona nepíše. Nie je tam ani napísané, že by to malo byť niečo navyše. Odkiaľ tieto peniaze zoberieme?

Zrazu bude chýbať miliarda na dôchodky?

Takéto niečo spôsobí okamžite rozvrat verejných financií, pretože je to nekrytých 1,3 miliardy. Samotný návrh ústavného zákona hovorí, že v momente, keď sa niečo takéto stane, nastúpi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyhlási verejné financie za neudržateľné a nastupujú tri možnosti. Na to, aby sme boli schopní pokryť výdavky na dôchodky, zvýšia sa všetkým odvody, začne sa predlžovať vek odchodu do dôchodku alebo sa začnú znižovať penzie. Toto je v zákone napísané. Takže ak chceme rodičovský bonus, tak treba na tom ešte riadne popracovať.

Predsa však zástancovia rodičovského bonusu tvrdia, že nie je spravodlivé, že človek, ktorý dal systému päť detí, za to nie je odmenený.

Nie je, to je pravda. Naopak, je za to diskriminovaný, ale to sa ide riešiť, ako som už hovoril.

Áno, ale to nevyrieši tú odmenu, o ktorej hovorí napríklad aj pán Palko.

No dobre, tak sa na to pozrime inak. Ak chceme tento príplatok pre rodičov, tak už aj dnes môžu deti posielať peniaze rodičom. Robia to? Ak to chceme podporiť, tak im povedzme, že tento príplatok bude stáť päť percent ich príjmu mesačne a že ho môžu odviesť Sociálnej poisťovni, ktorá ho potom odošle v mesačnom dôchodku rodičom. Zaveďme to na dobrovoľnej báze a uvidíme, koľko detí začne prispievať rodičom.

Ale tu otvárame veľmi citlivú tému, a to, že ako hlboko do rodinných vzťahov chceme pustiť štát. Sú to veľmi nebezpečné koncepty, pretože keď ho raz pustíme do rozhodovania o našich životoch, tak potom bude pre nás ťažké získať slobodu naspäť.

Praktická otázka nakoniec. Čo by ste poradili mladému pracujúcemu človekovi, aby mal v budúcnosti slušný dôchodok?

Spolu s mojím výskumným tímom sme vytvorili takzvanú oranžovú obálku. To je služba, vďaka ktorej viete zistiť, aký dôchodok vás v budúcnosti čaká a či bude dostačujúci. Zadáte údaje o prvom, druhom, prípadne treťom pilieri a systém vám vypočíta, čo vás čaká. Každý človek je iný, takže moje odporúčanie je, aby išiel na túto stránku, zistil, na čom je, a podľa toho sa rozhodol, koľko si musí dodatočne sporiť, ak chce mať na dôchodku určitú životnú úroveň.

Čiže určite odporúčate, aby si ľudia šetrili na dôchodok aj dobrovoľne, mimo štátneho systému.

Na sto percent. Generácia mladších ľudí by nemala od štátu očakávať také dôchodky, aké majú dnešní dôchodcovia. Tí sú výlučne závislí od štátu. Generácia, čo ide do dôchodku teraz, ktorá už žila 30 rokov v kapitalizme, je na tom už trochu inak. My, čo máme 40 alebo viac, by sme mali byt závislí od štátu z dvoch tretín a jednu tretinu by sme si mali zabezpečiť zo súkromných zdrojov. No a mladí ľudia by mali počítať s tým, že 40 percent ich príjmu na dôchodku by malo byť od štátu a zvyšok by mal byť z druhého, tretieho piliera, prípadne z investícií a kapitálu, ktorý si vybudovali.

Kto je Ján Šebo
Pôsobí na Ekonomickej fakulte na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde aj vyštudoval ekonómiu a právo. Venuje sa výskumu dôchodkových systémov a politík a o tejto tematike publikoval množstvo vedeckých článkov a štúdií. Bol súčasťou viacerých pracovných skupín riešiacich penzijné reformy tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Spolu so svojím výskumným tímom vytvoril simulačný model Oranžová obálka, vďaka ktorému si môžu ľudia pozrieť, aký dôchodok ich čaká. 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.