Poľské a maďarské veto V čom sa mýlia tí, ktorí si chcú dať pauzu od V4

Poľské a maďarské blokovanie rozpočtu EÚ a Fondu obnovy kvôli politickému podmieňovaniu čerpania eurofondov opäť oživilo aj debatu o zmysluplnosti Vyšehradskej štvorky.

Oficiálna slovenská zahraničná politika sa Poľska a Maďarska v tomto spore nielenže nezastala, ale niektorí jej reprezentanti zašli vo svojich vyjadreniach na tému spolupráce v regióne dosť ďaleko.

Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) v rozhovore pre Aktuality povedal, že Vyšehradská štvorka je dnes pre Slovensko skôr príťažou. Podľa neho by sme si mali dať od tohto spolku „pauzu“ a hľadať si iných partnerov.

Keďže ide o pomerne silný výrok jednej z výrazných tvárí našej zahraničnej politiky, žiada sa k tomu povedať niekoľko poznámok.

Vyšehradská skupina nespája štáty z rôznych kútov zemegule, ale je prirodzeným zoskupením krajín, ktoré sú si v mnohom osudovo podobné. Máme spoločnú geografickú polohu medzi Nemeckom a Ruskom, spoločnú históriu, podobnú skúsenosť s komunizmom či následnou transformáciou. S tým nič neurobíme a žiadna pauza na týchto faktoroch nič nezmení.

Toto všetko je zároveň dôvodom, že s Českom, Poľskom a Maďarskom máme aj množstvo spoločných väzieb a záujmov. Ekonomických, kultúrnych, ale aj politických.

Na svojom území máme početnú maďarskú menšinu a vo vzťahoch so svojím južným susedom aj viaceré citlivé miesta s potenciálom eskalovať do konfliktov. Lepšia platforma na riešenie všetkých týchto záležitostí ako regionálne zoskupenie neexistuje. Minulosť to už niekoľkokrát potvrdila.

Teraz k tej príťaži. Nikto nás nenúti voliť medzi V4 a Úniou, ani jedno zoskupenie nás neobmedzuje v pôsobení v tom druhom. Vo vzťahu k inštitúciám EÚ môžeme, ale nemusíme postupovať spoločne.

Ak niekto hovorí, že V4 nás vo vzťahu k Bruselu v niečom blokuje a unáša preč od Únie, tak podsúva falošný naratív. Aktuálny postoj našej diplomacie k poľskému a maďarskému vetu je toho najlepším dôkazom.

Akonáhle niekto začne uvažovať o tom, že by sme mali rezignovať na spoluprácu vo V4, treba vážne spozornieť.Zdieľať

Nakoniec, spomeňme si na mečiarovskú éru, keď sme boli čiernou ovcou regiónu a za susedmi sme skoro vo všetkom zaostávali. Poľsko, Maďarsko a Česko vtedy s nami v rámci V4 normálne spolupracovali. Napriek tomu, že určite mali množstvo otáznikov a výhrad, rešpektovali našu demokraticky zvolenú reprezentáciu, ktorá tiež zo strany EÚ čelila kritike. Nikomu vtedy ani nepadlo im vyčítať, že takouto regionálnou spoluprácou ohrozujú liberálnu demokraciu.

Slabinou takýchto úvah o vycúvaní z vyšehradskej spolupráce je aj to, že sa na geopolitiku pozerajú optikou jedného volebného cyklu. PiS aj Fidesz, tak ako uspeli v demokratických voľbách, môžu v nich aj prehrať. Kaczynského dominancia je už dnes veľmi krehká a ani Orbán nebude premiérom večne. S Poliakmi, Čechmi a Maďarmi tu však budeme spolu žiť a riešiť podobné problémy ďalšie storočia.

Podmieňovať čerpanie eurofondov politickými kritériami, ako je dodržiavanie princípov právneho štátu, vôbec nie je dobrý nápad. Je to gumový, ťažko definovateľný a politicky zneužiteľný nástroj. Ak si niektorí naši zvolení zástupcovia myslia niečo iné, je to legitímne a treba to rešpektovať.

Akonáhle však v nejakom ošiali začnú uvažovať o tom, že by sme mali rezignovať na spoluprácu vo V4, treba vážne spozornieť. A začať klásť otázku, či tí, čo určujú našu zahraničnú politiku, nestrácaju schopnosť dovidieť za roh.