Prokuratúra Rozbuškou pre zmenu a boj s mafiou bola vražda Jána Kuciaka

Ján Šanta je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Od roku 2018 vedie stíhanie Mariana Kočnera a Pavla Ruska pre podozrenie z falšovania zmeniek za 69 miliónov eur. Ich preplatenie žiadali od údajného ručiteľa – televízie Markíza. 

Dnes je jedným zo siedmich kandidátov na generálneho prokurátora. 
 

Roky sme žili v tom, že polícii a prokuratúre unikajú tzv. veľké ryby. Teraz tu máme takmer každý týždeň policajnú akciu, po ktorej končia vo väzbe sudcovia, oligarchovia, prokurátor, bývalí funkcionári polície. Vyzerá to tak, že kľúčovou udalosťou, ktorá zmenila nastavenie, bolo odstavenie Smeru a voľby. Súhlasíte?

Vždy, keď tu máme nejakú mimoriadnu obeť úkladnej vraždy, tak je dôležité, aby nebola zbytočná. To sa stalo vo februári 2018 usmrtením Jána a Martiny, vtedy pretiekla posledná kvapka v pohári, vtedy sa zásadne zmenilo spoločenské vnímanie negatívnych javov. Toto bol podľa môjho názoru prvý krok k zásadnejšej zmene.

Myslíte si, že by sme tu mali zásadnejšiu zmenu aj v prípade, že by sa udržala Pellegriniho vláda?

To netvrdím, vražda novinára bola prvým stupňom tejto zmeny. A nebola to jediná udalosť, ktorá postupne menila citlivosť spoločnosti, tých káuz bolo viac. Pokiaľ ide o politické zmeny, zavážili, no neprináleží mi ako prokurátorovi toto ďalej komentovať.

Jedným zo stíhaných prominentov je váš šéf, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Tušili ste, že to s ním môže byť až také zlé a že sa to môže skončiť až takto, že je stíhaný za podporu zločineckej skupiny?

Človek, ktorý celý život poctivo pracuje a dáva si pozor, aby neurobil krivú čiarku, o čo som sa snažil aj ja, tomu veriť nechce. Dlho nechce veriť, že sa také niečo môže priamo na prokuratúre stať. Aj keď isté indície pribúdali, stále sa človeku nechcelo veriť, že by to malo byť až také zlé. Tými indíciami bolo napríklad to, že prokurátor Kováčik sám sebe prideľoval veci a nedoťahoval ich do fázy obžaloby. A v mnohých citlivých prípadoch. Samozrejme, keď podozrenia pribúdali, začalo sa to aj u mňa preklápať od dôvery k pochybnostiam.

Kedy sa to u vás začalo preklápať?

Ťažko povedať, kedy presne. No spomínam si, že keď som bol riaditeľ odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry a začal som niektoré veci vnímať ako otázne, bol som v roku 2010 odvolaný. Bolo to na návrh špeciálneho prokurátora Kováčika a odvolal ma generálny prokurátor Trnka. A nielen to. Odvolaný bol aj druhý riaditeľ, pán Hrivnák. To bolo v čase, keď sme riešili celkom zásadné otázky, napríklad prečo sa presúvajú spisy. Teda prečo si toľko spisov prideľuje priamo pán Kováčik. Keď sme sa na to začali nahlas pýtať, boli sme odvolaní z riadiacich funkcií, aby sme do toho nevideli.

Prečo ste vtedy o týchto vážnych pochybnostiach nehovorili verejne?

Je veľký rozdiel, čo môžete riešiť na pracovisku a čo môžete riešiť verejne. Treba si uvedomiť, že sme boli len v rovine indícií, nie dôkazov. Prokurátor predsa nemôže verejne spochybňovať prácu kolegov, dokonca nadriadeného, ak nemá jasné dôkazy o pochybeniach. Navyše, prideľovanie si spisov nadriadeným nie je nezákonné.

Skúsime to trochu otočiť. Teraz, keď je Kováčik stíhaný ako člen zločineckej skupiny, necítite spoluzodpovednosť za to, že to zašlo až tak ďaleko, možno aj preto, že poctiví prokurátori sa nahlas neozvali?

Nemôžem pociťovať spoluzodpovednosť, pretože keď som bol odvolaný z funkcie riaditeľa a nemal som prístup k informáciám, nemal som na základe čoho konať. Zlyhanie Kováčika je jeho individuálnym zlyhaním a flagrantným zanedbaním kontroly jeho jediného nadriadeného, a tým je výlučne generálny prokurátor. Jemu podriadení prokurátori, ktorí množstvo vlastnej agendy vybavujú s plným nasadením a zákonne, nemajú žiadnu reálnu možnosť kontrolovať ho.

Vyznieva to trochu zvláštne, pretože informácie o pochybných rozhodnutiach a pochybnej povesti Kováčika boli dlhodobo známe. V roku 2017 sa na masových verejných protestoch žiadalo, aby sa riešili podozrenia spojené s Kováčikom. Možno by vtedy bolo prospešné, keby sa kolegovia Kováčika ozvali a podporili tlak na to, aby sa začalo konať aj inde ako na ulici.

Informácie, ktorými sme disponovali ako prokurátori, boli natoľko obmedzené, že inú formu nespokojnosti ako internú sme nemohli zvoliť. Vy novinári môžete pracovať s indíciami a pochybnosťami a je dobré, keď s nimi pracujete. Prokurátor však musí pracovať s dôkazmi a overenými faktmi a kým nemá dostatok informácií, nemôže otvorene, verejne spochybňovať prácu kolegov. Samozrejme, mrzí ma, že nadriadení Dušana Kováčika, konkrétne dvaja generálni prokurátori, ktorí sa pri ňom vystriedali, ani naše, ani verejné námietky neriešili.

Pokiaľ ide o vaše trestné prípady, aj u vás sa skončili bez obžaloby dve veľké kauzy, spojené s SDKÚ: kauza vláčiky, resp. pokladníka SDKÚ Palacku a kauza financovania SDKÚ cez zahraničné schránkové firmy. Prečo tieto prípady uviazli? Nebolo to tak, že aj vy ste sa vyhýbali politicky citlivým kauzám?

Nie, naopak, mňa veľké kauzy vždy lákali. Pokiaľ ide o kauzu vláčiky, tam sme identifikovali korupčné konanie, no bola to osoba, ktorá bola občanom Českej republiky, a vec musela byť odstúpená orgánom činným v trestnom konaní v Česku. Vtedajšieho ministra dopravy nebolo možné stíhať za zneužitie právomoci verejného činiteľa, pretože on síce loboval za jednu z firiem, k čomu sa aj priznal, no nemohol ju uprednostniť v rámci svojich právomocí. O danej veci nemohol ako minister rozhodnúť, a teda nemohol zneužiť svoju právomoc, pretože pri tomto verejnom obstarávaní konal úplne iný orgán, a nie minister ako verejný činiteľ. Loboval ako súkromná osoba, nie ako minister.

Ako sa to dá v takýchto kauzách oddeliť?

Tieto situácie takto presne upravuje Trestný zákon. Zneužiť môžete len tú právomoc, ktorú v danom čase máte a vykonávate. Jedna vec je lobovať ako verejný činiteľ, druhá vec je lobovať ako súkromná osoba vo veciach, ktoré sú mimo vašej právomoci.

Obávame sa, že práve ste opísali prípad bývalej štátnej tajomníčky Jankovskej a jej zásahy do rozhodovania súdov. Jankovská predsa nenaliehala na sudkyne ako súkromná osoba, ale ako vplyvný verejný činiteľ.

Tento prípad ako prokurátor so znalosťou spisu nepoznám. No opakujem, právomoc môžete zneužiť len vtedy, ak konáte a rozhodujete v zmysle svojich právomocí. Ak nerozhodujete, ale idete niekam súkromne lobovať, potom nezneužívate právomoc, lebo v tej chvíli ako súkromná osoba žiadnu nemáte.

Pani Jankovská išla lobovať na súdy ako štátna tajomníčka z pozície sily a vplyvu, ktorý prináležal k jej funkcii, nie ako súkromná osoba.

Pokiaľ na niekoho naliehate z pozície nadriadeného ako verejný činiteľ, to môže byť zneužitie právomoci verejného činiteľa. No pokiaľ ide o prípad, kde vystupujete mimo svojej agendy, čo bol prípad exministra dopravy, tam nemôžete danú osobu stíhať za zneužitie právomoci.

Pokiaľ ide o financovanie SDKÚ cez zahraničné schránkové firmy, tam na čom stroskotalo stíhanie?

Aj tu platí rozlišovanie možnej politickej a trestnoprávnej roviny. Strana preukázala, že si vzala úver, a preukázala tiež, že ho splatila. Politicky či morálne môžeme mať pochybnosti, no prokurátor musí skúmať len to, či sa porušil Trestný zákon. Strana si peniaze požičala, vrátila a nebolo čo stíhať.

To vyznieva ako slávna fráza „skutok sa nestal“.

To bola odmietnutá vec a bola odmietnutá zo strany vyšetrovateľa. Položme si otázku, čo bolo na pôžičke, akokoľvek čudnej, a jej vrátení trestné.

Neskôr sa ukázalo, že SDKÚ prihrala milióny korún sama sebe zo zahraničnej firmy, do ktorej ukladal objemnú hotovosť pokladník SDKÚ Palacka. Zrejme z provízií.

Toto sa nedalo v trestnom konaní, vedenom na Slovensku, preukázať, išlo o britskú spoločnosť, ktorá požičala peniaze s tým, že strana celú sumu vrátila. Vyšetrovateľ nemal nijaké dôkazy o tom, že by išlo o firmu prepojenú so stranou. Navyše je potrebné podčiarknuť aj to, že táto strana vyriešenie tejto transakcie deklarovala aj v Národnej rade SR a, pokiaľ si spomínam, aj v Národnej banke Slovenska.

Za posledné roky ste sa preslávili ako prokurátor, ktorý vedie stíhanie v kauze zmenky a ktorý obžaloval Mariana Kočnera a Pavla Ruska. Verejnosť to oceňuje, no druhá strana tvrdí, že ste údajne konali na objednávku. Ako ste sa vlastne dostali k tomuto prípadu?

Celkom klasickým spôsobom, tak, ako to na prokuratúre býva, že vec mi bola pridelená riaditeľom odboru. Hovoriť o akejsi objednávke v takej závažnej veci je úplná absurdita.

O prípad ste sa aktívne zaujímali už počas obchodného sporu na bratislavskom súde. Platí, že už v tom čase ste boli poverený zaoberať sa stíhaním v tejto veci?

Samozrejme, že už vtedy som mal vec pridelenú. Pri množstve agendy by mi ani nenapadlo sledovať iné veci, ktoré nemám pridelené. Prebiehalo vyšetrovanie. Zaujímalo ma, ako sudkyňa v tomto spore rozhodne a ako to zdôvodní.

Tvrdíte, že vec vám bola pridelená. Pridelil vám ju prokurátor Žilinka, dlhoročný kamarát Daniela Lipšica. Bolo vám známe, že Daniel Lipšic spolupracoval s právnym tímom televízie Markíza?

Bolo mi to známe vtedy, keď vstúpili do trestného konania ako poškodení. Len vtedy. Na druhej strane, tu nie je veľmi čo spochybňovať. Keď raz máte dôkazy o falšovaní zmeniek za 69 miliónov eur, tak je zrejmé, že treba konať. Bolo to štandardné dokazovanie a vec nepovažujem za veľmi náročnú či spornú.

Problém by nastal vtedy, ak by sa ukázalo, že stíhanie v tejto veci bolo koordinované s právnikmi Markízy.

Nič nemohlo byť koordinované. Prokurátor je povinný vyšetrovať trestné činy z vlastnej iniciatívy, tak mu to prikazuje Trestný poriadok. Ak raz vznikla vysoká miera podozrenia, museli sme ísť po tejto veci.

Táto vysoká miera podozrení o falšovaní zmeniek tu bola od začiatku. Stratégia Markízy bola taká, že sa pokúsi vyhrať obchodný spor na súde, a ak sa to nepodarí, pôjde sa cestou stíhania. A presne to sa aj stalo.

Aká bola stratégia Markízy, som neskúmal. My sme začali konať z úradnej povinnosti, keď tu boli vážne podozrenia o falšovaní zmeniek. Až následne, potom čo som začal konať, prišlo trestné oznámenie za falšovanie zmeniek zo strany Markízy.

Pred voľbou generálneho prokurátora tu bol spor, či môže byť generálnym prokurátorom aj právnik, ktorý nie je prokurátorom alebo sudcom. Váš názor?

Ja som zástanca profesionálnej vernosti. Prokurátorom som od skončenia školy, takmer 30 rokov. Generálnym prokurátorom by mal byť prokurátor, ktorý má skúsenosti a veľmi dobre pozná rezort. Na druhej strane, máme tu aj isté európske štandardy a pravidlá, kto sa môže stať prokurátorom vznikajúcej Európskej prokuratúry. Tieto európske štandardy tvrdia, že prokurátorom Európskej prokuratúry sa môže stať prokurátor alebo sudca. Musí to preto platiť aj pre slovenskú generálnu prokuratúru, ktorá je súčasťou európskeho právneho poriadku.

Prečo?

Lebo by nebolo fér, aby niekto, kto nikdy nepracoval ako prokurátor, neprešiel jej nižšími stupňami, neovláda prácu prokurátora, absolútne sa nezaujímal o prokuratúru, vletel rovno do najvyššej funkcie na prokuratúre. S tým by som mal etický problém. Rešpektujem však právnu úpravu a uvádzané európske štandardy.

Platilo by to aj pre funkciu špeciálneho prokurátora?

O to viac. Samozrejme. Ak platí, že riadiť súdy môže len sudca, potom by sme mali mať podobné nároky na prokuratúru.

Pýtame sa na to preto, že s advokátom Danielom Lipšicom sa rátalo vo vedení generálnej prokuratúry, prípadne špeciálnej prokuratúry. Bol by pre vás Lipšic ako špeciálny prokurátor neprijateľný?

Teraz musíme vychádzať z toho, že zákon to už umožňuje, a ak by mal aj neprokurátor podporu väčšiny poslancov, treba to rešpektovať. Nemôžeme ísť proti zákonu, ak by takáto kandidatúra s podporou väčšiny parlamentu prišla, aj generálny prokurátor ju musí akceptovať. Špeciálneho prokurátora nevyberá generálny prokurátor, ale parlament.

No generálny prokurátor podáva návrh. Rozmýšľali ste o tom, koho by ste navrhovali na funkciu špeciálneho prokurátora?

Nie, nerozmýšľal. To je ako deliť si úlovok pred tým, než ste nabili pušku. To by bolo predčasné a neetické rozdeľovať kľúčové funkcie pred zvolením.

Skúsme to teda zúžiť na tím generálneho prokurátora a námestníkov. V tomto už asi máte jasno?

V tomto sa to už musí, aj z profesno-etického hľadiska, črtať. Pre mňa by boli ideálnymi námestníkmi kandidáti na generálneho prokurátora.

Tých je spolu s vami sedem. Asi to treba zúžiť.

Určite za kvalitných prokurátorov a možných námestníkov považujem pánov Čentéša, Žilinku a Hrivnáka. Za nimi stojím a rád by som ich videl vo vedení Generálnej prokuratúry.

Čo je hlavná vec, ktorú by ste chceli ako generálny prokurátor zmeniť?

Nový generálny prokurátor sa musí jasne vymedziť už v prvých hodinách po zvolení. Musí jasne povedať, s kým chce spolupracovať, a, naopak, koho si na prokuratúre nevie predstaviť, ukázať, kto sú tie kvapky jedu, ktoré kazia prácu a povesť prokuratúry a ktorých praktiky sú v rezorte ďalej neakceptovateľné.

Otázne je, či na to má generálny prokurátor právomoc. Prokurátorov predsa nikto nemôže len tak prepustiť.

Hovorím o vymedzení sa a úvodnom vyhlásení. Treba povedať, kto v tom rezorte nemá čo robiť. A, nepochybne, Trnka a Kováčik na prokuratúre nemajú čo robiť a treba im to jasne z pozície generálneho prokurátora ihneď povedať a jasne ich vyzvať na odchod. To sú tie kvapky jedu, o ktorých som hovoril. Platí to aj o ďalších prokurátoroch, hlavne o tých, ktorí boli v úzkom kontakte s osobami z kriminálneho prostredia.

Pomenujete ich už teraz?

Chcel by som ostať férový a počkať si na voľbu generálneho prokurátora. Ak by som uspel, pomenoval by som ďalších, pri ktorých sú podozrenia, že neslúžili prokuratúre, ale zločincom.

Zrejme by ste neostali len pri pomenovaní, takíto ľudia by mali na prokuratúre po disciplinárnom stíhaní skončiť.

Samozrejme, no treba si uvedomiť zákonné možnosti a tie sú obmedzené. Generálny prokurátor môže pozastaviť výkon funkcie prokurátora, no len vtedy, ak sa proti nemu vedie disciplinárne konanie s možnosťou straty funkcie alebo ak je trestne stíhaný. No aj v tomto by sme mali zmeniť pravidlá a ísť ďalej. Je absurdné, aby Kováčik, stíhaný väzobne za účasť v zločineckej skupine, ostal prokurátorom, hoci s pozastaveným výkonom a krátením platu na tretinu, v jeho prípade na približne dvetisíc eur. To je absurdita. Máme tu námet na okamžitú zmenu zákona.

Uvažujete aj o zmene systému prokuratúry? Je vám bližší slovenský systém alebo si viete predstaviť aj český, kde je štátne zastupiteľstvo súčasťou vlády, resp. ministerstva spravodlivosti?

Preferujem samostatné a čo najviac nezávislé postavenie prokuratúry. Išiel by som cestou posilňovania nezávislosti prokuratúry od politickej moci. No čo považujem za podstatné, je, že prokuratúra by mala byť viac transparentná a otvorená, to znamená, že všetky komisie, aj disciplinárne, výberové a Rada prokurátorov musia mať aj výrazný neprokurátorský prvok. Prokuratúra dnes nesmie nič tajiť. Musí komunikovať s médiami a verejnosťou, vysvetľovať pozitíva aj možné pochybenia, nič neskrývať. Občan by mal mať opäť istotu, že je to štátny orgán, ktorý chráni práva poctivých a zodpovedných ľudí, nie zločincov. Toto je moja vízia prokuratúry a verím, že mám dosť prostriedkov a síl na splnenie tohto cieľa.
 

Foto: Andrej Lojan