Boj s pandémiou Zabudnite na hygienikov a epidemiológov, o slovo sa hlásia matematici

Prvá vlna pandémie na jar patrila jednoznačne epidemiológom a hygienikom. Médiá ich vyhľadávali a oddane počúvali. V istom momente som mala pocit, že po mene a tvári poznám každého slovenského epidemiológa aj väčšinu hygienikov.

Keď vystupoval premiér a ohlasoval, čo treba robiť, čo uzavrieť, čo zakázať, zvyčajne stál za ním celý špalier hygienikov a epidemiológov, prípadne ešte iných znalcov biologických vied. Premiér ich pozorne počúval a dával si pozor, aby pri formovaní stratégie v boji proti hnusobe nepôsobil ako sám vojak v poli.

Naopak, dával jasne najavo, že on vlastne robí iba to, čo mu tí múdri muži a múdre ženy radia, odporúčajú, diktujú. Lebo veď on je len politik (s čudne získaným akademickým titulom), nemôže byť expertom na epidémie. A dával najavo aj to, že vie dobre počúvať a pýtať sa.

A už bolo jasné, že Igor Matovič ide svoju typickú sólo jazdu. Zdieľať

Druhá vlna je celkom iná. Všimli ste si to? Igor Matovič je zase sám sebou a ide svoju sólo jazdu. Pochopil, že hygienici a epidemiológovia mu už veľa nového o epidémii nepovedia, že tým základným postupom už porozumel a navyše sa veľmi podobne variujú vo všetkých krajinách postihnutých koronavírusom. Rúška, odstup, dezinfekcia, zavrieť reštaurácie, školy, kaviarne, fitká, divadlá, kostoly, zvyšovať testovacie kapacity, ratovať nemocnice...

V druhej vlne je to už takmer všade ako cez kopirák, už ani tí Švédi príliš neexperimentujú. Ale Igor Matovič má potrebu vyčnievať z davu štandardných politikov. A tak  prijal zásadné rozhodnutie, ktoré je najmä politické, a nariadil celoplošné testovanie.

A už bolo jasné, že Igor Matovič ide svoju typickú sólo jazdu. Že je v tom aj dosť risku aj istá miera ignorancie, ale aj dostatok odvahy skúsiť niečo iné. Toto nášho premiéra baví. A po zmene taktiky sa vymenila aj zostava ľudí, ktorí stoja po jeho boku, keď verejne oznamuje, čo budú ďalšie kroky v boji s vírusom.

Odborníkov ubúda, politikov pribúda. Po boku Matoviča stojí zväčša Krajčí, Naď, občas ešte Krajniak a Gröhling, veľmi zriedkavo Sulík. Už to riadia politici. Ale napokon, po tomto tu bolo na jar silné volanie, či nie?

Lebo na jar sa to javilo tak, že všetko riadi hlavný hygienik Mikas a skupina epidemiológov, z ktorých vyčnieval najmä životom ostrieľaný Vladimír Krčméry. Ľudia ho radi počúvali, dodával nádej, ale už aj profesor Krčméry sa stiahol do ústrania. Dáva najavo, že potrebuje dobiť baterky a že už povedal všetko, čo mal.

Hygienikov dnes vnímame najmä ako tých, čo majú trasovať kontakty a obvolávať ľudí, aby sa dali testovať.Zdieľať

Dnes už vidno po boku premiéra zvyčajne len dve nepolitické tváre – hlavného hygienika Mikasa a šéfa slovenských infektológov profesora Jarčušku. No Ján Mikas je zo dňa na deň menej viditeľný. Zväčša stojí mlčky, akoby mierne neprítomný, v pohľade vidno únavu. A keď je vyzvaný, povie pár vecných slov.

Hygienikov dnes vnímame najmä ako tých, čo majú trasovať kontakty pozitívne testovaných a obvolávať ľudí, aby sa dali testovať. A hlavný hygienik ešte musí podpísať všelijaké tie nepríjemné zákazy.

Profesor Jarčuška zvyčajne dodáva premiérovým tlačovkám glanc, lebo istým spôsobom je to pravý opak Igora Matoviča. Pokojný, rozvážny, elegantný muž s titulmi, ktorý je obetavo stále v službe, ale nemá potrebu budovať si slávu či osobnú značku. Je vždy ochotný vysvetliť veci z hľadiska epidemiológa. Do hodnotení či kritiky politických rozhodnutí sa nepúšťa.

Niektorí odborníci sa spomedzi Matovičovho chrbta úplne vytratili. Buď boli vytlačení do poradných orgánov, alebo si sami zvolili nezávislejšiu pozíciu, aby mohli prezentovať aj vlastné názory.

Hovoril niečo iné ako epidemiológovia či hygienici, a tak sa jeho hlas stával čoraz zaujímavejším. Zdieľať

Ale druhá vlna priniesla zvláštne prekvapenie. Pripomeňme si, že v tej prvej vlne matematické výpočty či analytické postupy nejako zlyhali. Spomeňme si na katastrofické vízie vytvorené analytikom Martinom Smatanom. Zrejme aj pre ne prišiel o svoj post na ministerstve zdravotníctva.

Lenže potom sa to postupne začalo meniť. Ako prvý prišiel s matematickými modelmi a matematickými záhadami okolo korony Richard Kollár. Hovoril niečo iné ako epidemiológovia či hygienici, a tak sa jeho hlas stával čoraz zaujímavejším.

Čo si budeme hovoriť, zo skromného matematika Kollára je dnes čosi ako celebrita. Načúvajú mu médiá, ale aj odborníci a verejnosť.

Kollár si pritom zachoval nezávislú pozíciu. Čo sa ukázalo ako šťastné, lebo keď už pandémiu majú v ruke politici, je dobré, aby mali nezávislých odborných oponentov. Napríklad aj vo veci celoplošného testovania.

Nejdú z toho žiadne mocenské ambície, len fascinácia matematickými modelmi a radosť z toho, čo matematika dokáže.Zdieľať

A po Kollárovi sa už objavili aj ďalší matematici, ktorých fascinujú čísla o šírení koronavírusu. Ivan Bošňák, Viliam Bendík a Jakub Tillinger si založili webovú stránku a facebookový profil a nazvali to celé ako Dáta bez pátosu. A začali zverejňovať svoje dátové analýzy, ktoré založili na dostupných verejných údajoch. Takto celkom úspešne odhadovali vývoj pandémie, napríklad v Čadci.

Rýchlo prišiel záujem o ich prácu, najmä Ivan Bošňák sa už tiež stal často citovaným expertom. Voči politikom si udržiava odstup, ale nekritizuje hlava-nehlava, nejdú z toho žiadne mocenské ambície, len fascinácia matematickými modelmi a radosť z toho, čo matematika dokáže.

Ukázalo sa, že matematici vedia vcelku úspešne vypočítať a tak vlastne predvídať, ako sa pandémia bude šíriť a najmä kde. A čo je obzvlášť cenné, tieto matematické analýzy ukázali aj svetielko na konci tunela.

Ivan Bošňák naznačil, že vytúžený medián na hodnote 500 bude možno na sviatok Troch kráľov (zaujímavé je, že nepoužil dátum, ale práve názov sviatku, pripomína to Vladimíra Krčméryho, ktorý zase predpovedal zlepšenie situácie na Božie narodenie).

Samozrejme, aktivita týchto matematikov, ktorí ponúkajú dáta bez pátosu, neostala ani vo vládnych kruhoch bez odozvy. Oni sami zverejnili fakt, že o ich výstupy prejavila záujem aj vláda a tak jej ich hneď a zadarmo poskytli. A ministerstvo zdravotníctva čelí teraz kritike, že nemá dátových analytikov, ktorých by potrebovalo.

A všimli ste si: čoraz viac už vidno premiéra či ministrov stáť vedľa tabule s číslami. Špalier odborníkov nahradili v druhej vlne grafy a tabuľky.

A objavili sa ďalší matematici. V Denníku N vyšla výzva dvoch matematikov Milana Stehlíka a Jozefa Kiseľáka, ku ktorým sa pridala ešte epidemiologička Alexandra Bražinová. Ponúkli zodpovedným, aby namiesto celoplošného testovania použili ich metódu REDACS, teda regionálny adaptívny klastrový výber vzorky zohľadňujúci akútny stav.

Igor Matovič občas adresuje matematikom aj zopár invektív, ale nemá veľmi šancu ohroziť ich, lebo si vybudovali úplne nezávislú pozíciu.Zdieľať

Nástup matematikov premiéra trochu vyrušil, lebo občas im už pošle aj zopár invektív, ale je to skôr trochu smiešne, lebo oni si vybudovali úplne nezávislú pozíciu.

A zatiaľ sa to javí tak, že nemajú ani žiadne politické či biznisové záujmy. Majú svoje akademické kariéry, a vo voľnom čase sa hrajú s pandemickými číslami, lebo ich to baví. A vedia to.

Nástup matematikov a ich pozoruhodný prínos do verejnej debaty o pandémii môže mať dobrý vplyv aj na vnímanie matematiky. Ona sa totiž začala zo škôl trochu vytrácať ako čosi zbytočné, lebo bolo treba do vyučovania vtesnať výchovy rôzneho druhu. A aj trochu menej náročné predmety, aby vraj naše deti neboli také preťažované ako generácie ich rodičov či starých rodičov.

Ale matematika je kráľovná vied a cibrí mozog. A môže byť užitočná v každej situácii, aj v pandémii. Dokonca môže ukázať cestu aj svetlo na konci tunela.

Táto verejná renesancia matematiky je jedným z mála krásnych plodov pandémie.