Slovenská armáda Čo sa môžeme naučiť od Maďarska

Slovenská armáda stojí pred veľkou modernizáciou, ďalšie desaťročie prinesie koniec veľkej časti sovietskej techniky na Slovensku.

Pritom dodnes nie je rozhodnuté, čím vlastne Slovensko zbraňové systémy zo studenej vojny nahradí. Pred podobnou otázkou stoja aj naši susedia – môžeme sa od nich niečo naučiť?

Čo potrebuje naša armáda?

Podobne ako väčšina európskych armád, Ozbrojené sily Slovenskej republiky už boli v lepšom, alebo aspoň početnejšom stave. Počet vojakov zostáva od zrušenia brannej povinnosti stabilný, no technická výbava sa značne zmenila.

Podľa Obrannej stratégie Slovenskej republiky z roku 2005 je hlavným poslaním ozbrojených síl „v spolupráci so spojencami brániť štátnu suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a chrániť bezpečnosť občanov a štátu pred vonkajšími hrozbami“, ako aj plnenie svojich záväzkov voči spojencom v EÚ a NATO.

V takomto prípade stratégia hovorí: „Pozemné sily budú využívať prednosti manévrového spôsobu vedenia bojovej činnosti a používať svoje spôsobilosti a silu v závislosti od cieľov operácií alebo ich jednotlivých fáz.“

To znamená, že kľúčovú úlohu v obrane Slovenska by mali hrať mobilné jednotky vybavené tankmi a bojovými vozidlami pechoty. Tieto bojové vozidlá majú výhodu lepšej mobility a nižšej ceny, oproti tankom však ponúkajú nižšiu palebnú silu a menšiu ochranu posádky. V 21. storočí to pri negatívnom demografickom vývoji a nízkej ochote obyvateľstva niesť straty na životoch predstavuje značnú nevýhodu.

Vojna na Ukrajine od roku 2014 ukazuje, že konflikty vysokej intenzity sa ani v 21. storočí nedajú vylúčiť. Po dvoch dekádach misií proti zle vycvičeným a vybaveným povstalcom v Afganistane to znamená, že dôležitosť tankov opäť stúpa.

Minister obrany za OĽaNO, Jaroslav Naď, sa preto prednedávnom vyjadril, že najužitočnejšou investíciou by na Slovensku bol tank.

Kam zmizli slovenské tanky?

Podľa dokumentu „Plánovanie obrany Slovenskej republiky“ z roku 2006 Slovensko vtedy malo 263 bojových tankov, v roku 2017 sa hovorilo o 22 tankoch.

Čo sa stalo v desaťročí medzi oboma údajmi? Naozaj sme stratili vyše 90 percent našich tankov?

Nie celkom. Už prvé číslo je totiž zavádzajúce. Veľký počet tankov totiž nezodpovedá skutočnému počtu aktívnych tankov, ale len udáva počet techniky prítomnej v aktívnych jednotkách, ale aj uloženej v armádnych skladoch.

Môžeme preto vychádzať z toho, že v skutočnosti slovenská armáda aj v roku 2006 nemala počet aktívnych tankov, ktorý sa blíži desaťnásobne väčšiemu Bundeswehru, ale skôr počet podobný dnešným číslam.

Na druhej strane však bezpochyby po roku 1989 skončilo v skladoch množstvo techniky, ktorá už nebola potrebná. Na jednej strane to súviselo so zníženým napätím v Európe, na druhej strane so skutočnosťou, že tanky sú logistická nočná mora.

Po roku 1989 boli Ozbrojené sily SR nasadené v niekoľkých konfliktných zónach, napríklad na Cypre a v Afganistane. Zatiaľ čo na Cypre od vojny v roku 1974 vládne prímerie, situácia v Afganistane sa dá popísať ako konflikt nízkej intenzity proti technologicky podradnému protivníkovi. Úžitok tankov je v takejto situácii minimálny.

Na druhej strane by sa v oboch lokalitách, na Cypre aj v Afganistane, plne ukázali nevýhody tankov – vysoké náklady a nemožnosť využitia menších a lacnejších lietadiel pri preprave, ako aj vysoké ceny náhradných dielov pre drahé tanky.

Niet preto divu, že väčšina armád v priebehu svojho nasadenia v Afganistane išla podobnou cestou – investície do ľahších, rýchlejších obrnených vozidiel, ktoré síce nemajú šancu zastaviť tankovú inváziu, no vynikajúco si poradia s protivníkom, ktorého hlavnou výzbrojou sú obyčajné útočné pušky.

Čo robí Maďarsko?

Dnes nám naši susedia môžu byť príkladom, čo spraviť, prípadne čomu sa vyhnúť.

Stojíme totiž pred podobnými výzvami, všetky postsocialistické štáty zdedili veľké arzenály zastaranej techniky, ktorej sa čo najskôr pokúsili zbaviť. Stovky tankov Varšavskej zmluvy skončili na vrakoviskách alebo boli predané do zahraničia.

Podobný osud postihol aj západnú techniku, z vyše 2000 tankov typu Leopard 2 si Nemecko ponechalo asi 300, plánované bolo zníženie počtu na 225 tankov. Až vojna na Ukrajine viedla k rozhodnutiu počet tankov opäť zvýšiť, v súčasnosti nemecký Bundeswehr plánuje prevádzkovať 328 tankov v šiestich tankových práporoch. Keďže nemecký tankový prápor máva 44 tankov, to znamená, že aktívny počet tankov sa bude pohybovať skôr okolo 276 kusov.

Maďarsko v posledných rokoch uzavrelo hneď niekoľko väčších objednávok s nemeckým zbrojným priemyslom. V rámci projektu modernizácie maďarskej armády – Zrýnyi 2026 plánuje kúpu 44 tankov Leopard 2A7+, 24 samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000 a najnovšie aj 46 bojových vozidiel pechoty typu Lynx. Maďarsku sa tu podaril husársky kúsok, firma Rheinmetall plánuje ďalších 172 kusov postaviť v Maďarsku.

Takáto zmluva by nebola ničím výnimočná, keby Slovensko počas úradovania SNS na ministerstve obrany nebolo plánovalo obstarať obrnené transportéry za značne horších podmienok.

Nakúp nemeckej techniky je v Maďarsku spojený aj so zmenou organizačnej štruktúry. Po novom by každé maďarské bojové vozidlo pechoty malo niesť okrem trojčlennej posádky šiestich pancierových granátnikov podľa nemeckého modelu.

Slovensko na rázcestí

Rozhodnutie, do ktorej techniky Slovensko bude investovať, značne ovplyvní aj taktiku boja slovenskej armády. Česká armáda stojí pred tou istou otázkou a v tamojších armádnych novinách sa už dlhšie dajú pozorovať sympatie pre britský Ajax.

Oproti nemeckému modelu Briti kladú menší dôraz na spoluprácu bojových vozidiel s tankovými jednotkami a operujú s väčšími posádkami.

Cieľom tohto článku nie je propagovať jeden alebo druhý model alebo kus techniky, ale pripomenúť, že nové vozidlo značne ovplyvní spôsob, akým bude slovenská armáda v budúcnosti bojovať.

Tu sa ukazuje, v čom je nám Maďarsko napred – jasný model, ako má maďarská armáda vyzerať a ako má bojovať. Výber techniky tak je súčasťou celistvého modelu a nie pozliepaním jednotlivých častí bez premyslenej stratégie.

Cestou je jedna brigáda

Všetky plány na Slovensku počítajú s vybudovaním ťažkej brigády. Táto by mala mať k dispozícii jeden tankový prápor a ďalšie tri mechanizované prápory vybavené bojovými vozidlami pechoty. Ak orientačne vychádzame z nemeckého modelu, to znamená potrebu obstarať 44 tankov a 132 bojových vozidiel pechoty. Oproti Maďarsku má Slovensko výhodu, že disponuje moderným delostrelectvom z domácej produkcie a v tejto oblasti nové obstarávanie nie je nutné.

V súčasnosti Ozbrojené sily SR operujú dvoma mechanizovanými brigádami. Slovensko však disponuje len obmedzenými finančnými prostriedkami. Jedna z brigád sa tak bude musieť stať prioritou, ktorá bude vybavená finančne nákladnou špičkovou technikou a pripravená pre konflikt vysokej intenzity.

To neznamená, že tá druhá brigáda by mala byť zanedbaná, no len jedna bude disponovať veľkým počtom tankov a bojovými vozidlami pechoty. Cieľom druhej brigády by malo byť operovať v prostredí, kde si buď situácia nevyžaduje nasadenie ťažkej techniky, alebo jej nasadenie z logistických alebo geografických dôvodov nie je možné alebo vhodné.

V ďalších rokoch sa Ozbrojené sily SR budú musieť rozhodnúť, akým spôsobom chcú fungovať po zvyšok prvej polovice 21. storočia. Nebolo by najhoršie položiť si otázku, či sa nedokážeme niečo naučiť od našich susedov.