Vladimír Putin: Škodca alebo štátnik?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vladimír Putin: Škodca alebo štátnik?

Text Davida Goldmana patrí medzi najlepšie realistické analýzy opisujúce, ako by bolo možné sýrsku vojnu ukončiť, hodnotí Lukáš Obšitník.

Tento text vybral ako svoj top Lukáš Obšitník. Svoju voľbu vysvetľuje takto: 

V sýrskej vojne sa miešajú regionálne spory, vzišiel odtiaľ teroristický Islamský štát a je aj dejiskom konfliktu regionálnych mocností ako Iránu, Saudskej Arábie či Turecka. Text Davida Goldmana patrí medzi najlepšie realistické analýzy opisujúce, ako by bolo možné túto vojnu ukončiť. Predvídal zapojenie Ruska, voči ktorému nie je prehnane kritický ani nekritický, a popísal úlohy všetkých strán konfliktu.

Veľká úloha diplomacie 21. storočia je smutná a bezútešná, spočíva v manažovaní úpadku moslimskej civilizácie. Je paralelou k veľkému diplomatickému problému 19. a skorého 20. storočia – k rozpusteniu Osmanskej ríše, ktorý diplomati strašne spackali.

Nie je to práca pre idealistov, teda Američanov ani pre citlivky, teda Európanov. Kolaps občianskeho poriadku vo veľkom oblúku od Bejrútu k Basre už spôsobil vysídlenie 20 miliónov ľudí a zvýšil počet utečencov vo svete zo 40 miliónov v roku 2011 na 60 miliónov v roku 2014, a ohrozené sú ďalšie desiatky miliónov. Spojené štáty po tom, čo zlyhali v zavedení demokracie v Iraku a Afganistane, upadli do chladnej strnulosti, v ktorej je diskusia o intervencii do režimu vylúčená. Pokryteckí Európania odvrátili svoje oči, zatiaľ čo sa milióny zúfalých ľudí objavili na ich prahu a zostali stáť bezradní zoči-voči najhoršej humanitárnej kríze od konca druhej svetovej vojny.

Tým sa Vladimír Putin stáva poslednou a najlepšou nádejou regiónu, ktorý je už na polceste cez okraj do priepasti. Je to znepokojujúca myšlienka, pretože ruský líder hral za posledných viac ako desať rokov vo vzťahu k západným mocnostiam úlohu skôr škodcu ako štátnika. Rusko má však existenciálny záujem na vyriešení Levanty (východného pobrežia Stredozemného mora, pozn. prekl.). Moslimovia tvoria sedminu obyvateľov Ruskej federácie a rastúci vplyv ISIS hrozí posilnením terorizmu vnútri Ruska. Putin by sa mohol chopiť príležitosti.

Putin by napr. mohol ponúknuť kompromisné riešenie, ktorého návrh som prvýkrát počul od Erika Princea, experta na boj proti terorizmu: donútenie sýrskeho prezidenta Bašara Asada k vzdaniu sa moci, no Moskva by vybrala jeho nástupcu. V tom prípade by si Turecko a Saudská Arábia mohli pripísať víťazstvo a mohli by stiahnuť svoju podporu od sunitských extrémistov (resp. by k tomu boli donútení Spojenými štátmi) a Irán by mohol byť donútený stiahnuť z javiska svoje Revolučné gardy a odstrihnúť podporu Hizballáhu. Úsilie medzinárodného spoločenstva by sa potom mohlo obrátiť k zničeniu ISIS. Nebola by žiadna slávna éra arabskej demokracie, žiadna Arabská jar, žiadny happyend, len menej vražedný druh despotizmu a skôr prímerie než skutočný mier medzi šiítmi a sunitmi. Je to také dobré, ako to len v tomto nešťastnom regióne môže byť.

K téme
Veľká chvíľa Vladimíra Putina
Putin posiela do Sýrie tanky, Západ musí niečo vymyslieť Zdieľať

Na rozdiel od bezradných Európanov, ktorí neznesú jedinú obeť, alebo znechutených Američanov, Putin má odvahu vkročiť na sýrske územie. Rozsiahle bojové operácie zahraničných armád problémy regiónu nevyriešia, ale ochota vystaviť sa guľkám je vkladom do tejto pokrovej hry. Putin je jediným zahraničným lídrom, ktorý tento vklad zaplatil.

ISIS je pre Rusko hrozbou

Neviem, čo Putin urobí. Ale zdá sa byť jasné, že Rusko má hlboký záujem v podpore takéhoto výsledku. Hoci niektorí z okraja akademickej obce poskytli hrozivé odhady, Rusku do polovice storočia nehrozí moslimská väčšina. Spoľahlivá štúdia od Pew Research Center z apríla 2015 odhaduje celkovú úroveň pôrodnosti ruských moslimov mierne pod úrovňou celkovej pôrodnosti Ruska: „Kým moslimská pôrodnosť je značne nad úrovňou v mnohých krajinách, je pod reprodukčnou úrovňou v Iráne (1,6) a v mnohých krajinách východnej Európy vrátane Rumunska (1,5) a Ruska (1,6).“ Predpovede moslimskej väčšiny v Rusku nezohľadňujú úpadok úrovne pôrodnosti moslimov.

No to neznižuje znepokojenie Ruska z ISIS. Čečenci sú najväčšou skupinou zahraničných bojovníkov ISIS v Levante vrátane slávneho veliteľa špeciálnych síl gruzínskej armády Tarkhana Batirashviliho, ktorý v Sýrii bojuje od roku 2012. Tohto roku začali skupiny džihádistov na ruskom Kaukaze ponúkať svoju lojalitu voči predpokladanému kalifátu ISIS. ISIS – ako cvičisko pre moslimských teroristov a vzrušujúca sila pre ruských džihádistov – predstavuje pre Rusko hrozbu.

Rusko je v tomto regióne naklonené Iránu, aby vytvorilo tlak na sunitských džihádistov, ako to Putin presne týmito slovami povedal západným diplomatom. Od čínskych analytikov som počul rovnaké vysvetlenie zbližovania Pekingu s Teheránom: podobne ako Rusko, Čína nemá prakticky žiadnych šiítskych moslimov, ale má mnoho dôvodov obávať sa sunitských fundamentalistov. Rusko a Čína hrajú vyvažovaciu mocenskú hru nie veľmi odlišnú od tej, ktorú hrá Washington, hoci bez sentimentálnych ilúzií, aké prechováva Obamova administratíva.

Pre Rusko a rovnako aj Čínu bola predstava, že Irán by v regióne poskytol protiváhu sunitským džihádistom, gigantickou chybou. Moslimský svet sa nachádza v smrteľnom zápase civilizačného kolapsu a je absurdné zaobchádzať s jeho entitami ako s figúrkami na šachovnici. Nukleárna dohoda s Iránom P5+1 legitimizovala Irán ako regionálnu mocnosť a poskytla mu okamžitú dividendu 150 miliárd dolárov. To vyprovokovalo sunitské sily hodiť viac zdrojov džihádistom, ktorí v Sýrii bojujú na smrť s Hizballáhom a berú krutú daň od iránskych Revolučných gárd v Sýrii aj v Iraku.


Rozdelenie blízkovýchodných krajín podľa náboženskej odnože islamu: svetlozelená – suniti, tmavozelená – šiíti (foto: globalresearch.ca)

Veľmoci musia donútiť hráčov zložiť zbrane

Prítomnosť 20 miliónov ľudí vo vojenskom veku, pričom väčšina z nich je bez perspektívy, poskytuje prakticky neobmedzenú zásobu streliva do kanónov. Podobne ako európska 30-ročná vojna, keď rozširujúce sa masové armády žijúce v otvorených krajinách viedli k nekontrolovateľným seba-udržiavajúcim sa konfliktom. Americké zapotácanie sa od podpory šiítskej väčšiny v irackých voľbách roku 2007 k podpore sunitskej protiváhy počas operácie „Surge“ v rokoch 2008 – 2010 nevyhnutne vytvorilo novú 30-ročnú vojnu, ako som varoval v roku 2010. Americká profesionálna armáda to vie a jeden z jej najstarších veliteľov generálmajor Daniel Bolger to vysvetlil v pamätiach z roku 2014. No žiadny zo zodpovedných politikov sa neprizná k svojej hlúposti a k jej zhubným dôsledkom. To spolu so znechutením americkej verejnosti z prevedenia irackej kampane paralyzuje strategickú debatu vo Washingtone, vďaka čomu Amerika vyzerá v očiach politikov v Berlíne, Jeruzaleme, Moskve či Pekingu ako pelech nebezpečných bláznov.

Trvalé prímerie je možné iba vtedy, ak veľmoci spoločne donútia zložiť zbrane Irán, Turecko a štáty Perzského zálivu. Zdieľať

Trvalé prímerie je možné iba vtedy, ak veľmoci spoločne donútia zložiť zbrane Irán, Turecko a štáty Perzského zálivu. Irán musí stiahnuť Revolučné gardy a odpútať sa od Hizballáhu (teraz by na to mohol byť dobrý čas, keď Hizballáh má tisíc z 12-tisíc bojovníkov v Sýrii zabitých a asi dvojnásobok zranených). Turecko musí ukončiť svoju tajnú podporu pre ISIS ako protiváhu voči Kurdom. Saudská Arábia musí ustrážiť svojich darebáckych princov a odrezať skryté financovanie džihádistických hnutí. Rusko s nejakou pomocou Číny môžu donútiť zložiť zbrane Teherán, kým Američania a Saudi môžu dať ultimátum Ankare.

Pravdepodobnosť takéhoto riešenia zostáva nepatrná. V neposlednom rade kvôli tomu, že Obamova administratíva by musela prijať také rozhodnutia, akých nie je schopná.

Putinove kroky nevzbudzujú optimizmus. Po majdanskej revolúcii (alebo prevrate, záleží od vášho uhla pohľadu) vo februári 2014 mal na Ukrajine príležitosť pretromfovať Západ. Rusko vnímalo zosadenie Viktora Janukoviča ako západný úskok s cieľom zbaviť Rusko jeho námornej základne na Kryme a reagovalo ilegálnym zabratím ruskojazyčnej provincie. Štátnik by navrhol referendum podľa modelu Sárska z roku 1955, ktoré hlasovalo za pripojenie radšej k Nemecku ako k Francúzsku. Krym by hlasoval za pripojenie k Rusku a takmer určite by tak urobil aj Donbas. Ukrajina by stratila väčšinu svojich rusky hovoriacich občanov a zvyšok krajiny by bol katolícky a prozápadný.

Ako uviedol Angelo Codevilla, takýto výsledok Putin dosiahnuť nechcel. Radšej než oddelenie nasledujúce po referende podľa medzinárodného práva chcel Putin udržať Ukrajinu v trvalej nestabilite, smerujúcu na Západ s krvácajúcimi ranami na svojich východných hraniciach, ako by bol výsledkom menší, no stabilný prozápadný štát. [Pozn. prekl.: V diskusii pod pôvodným článkom upozornil jeden z diskutérov na to, že na Kryme referendum prebehlo a občania hlasovali za pripojenie k Rusku. David Goldman na to reagoval otázkou: „Prečo to Putin neurobil prostredníctvom OSN a nelegitimizoval tým výsledok? Vysvetlenie Codevillu je jediné uspokojivé.“]

V snahe o dosiahnutie tohto cieľa ukázal Putin vyšší prah bolesti a prijateľnosti rizika, ktoré úplne chýbajú v západných metropolách, a strčil Západ do vrecka. Západní kritici sa sťažujú, že Putin je bývalým dôstojníkom KGB. To je hlúpa námietka: bezpečnostné služby boli v komunistickom systéme ponorenom v korupcii a pätolízačstve jedinou skutočnou školou líderstva.

Turecko ako jeden zo škodcov

Po zrútení cien ropy je však Rusko v omnoho slabšej pozícii a možno aj omnoho prístupnejšie k spolupráci so Západom.

No v „spolupráci so Západom“ je háčik. S ktorým „Západom“ môže Rusko spolupracovať? Washington si tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana chová ako vo vatičke, odkedy si ho ako prezidentského kandidáta Bushova administratíva pozvala do Bieleho domu. Nezáleží na tom, ako nehorázne zle sa Turecko správa, stále zostáva vzorom Washingtonu pre moslimskú demokraciu.

K téme
Čo robiť, aby bolo menej utečencov? Podporme nezávislý Kurdistan Zdieľať

Turecko je jedným z regionálnych škodcov z dôvodov, ktoré možno len ťažko obísť: v priebehu polstoročia bude polovica jeho mladých ľudí pochádzať z kurdsky hovoriacich domácností a sunitskí Turci sa ocitnú v menšine oproti Kurdom a Alevitom, príslušníkom moslimskej sekty, ktorá tvorí pravdepodobne pätinu súčasnej tureckej populácie. Každá sýrska dohoda bude musieť brať do úvahy kurdské záujmy. Turci to nevidia radi a na potlačenie kurdských ambícií radšej podporia ISIS a podobné sunitské džihádistické prvky. No niekto musí byť vyradený a bude to Turecko. Iránu sa to tiež nebude páčiť, no jemu sa nepáči mnoho vecí týkajúcich sa stability regiónu. Iránske šiítske imperiálne fantázie závisia v prvom rade od nestability.

Ak Washingtonu chýbala vôľa udrieť Iráncov – ako sa to rôznymi spôsobmi mohlo ľahko urobiť – zdá sa nepravdepodobné, že by bol ochotný pristúpiť na dohodu, podľa ktorej pritlačí [na Irán] Rusko. Rusko by to bolo ochotné urobiť len s uistením, že sunitské sily odstrihnú podporu džihádistickým hnutiam. Obamova administratíva je taká neefektívna a poháňaná fantáziami, že je nepravdepodobným partnerom pre regionálnych realistov.

Vie svet fungovať bez USA?

Vyvoláva to zaujímavú otázku: vie zvyšok sveta pracovať vo vákuu, ktorý vytvorila americká zahraničná politika? Teoreticky áno: štáty Perzského zálivu sú hlavnými držiteľmi zahraničného dlhu Turecka a hlavnými investormi deficitu jeho bežného účtu, v súčasnosti 6 percent HDP. Štáty Perzského zálivu spoločne s Čínou majú dostatok cukru a biča, aby prinútili Ankaru dobre sa správať. Rusko a Čína majú dostatočný vplyv v Iráne, aby ho prinútili prijať kompromis v Sýrii a znížiť jeho podporu pre miestnych výtržníkov. Európania majú závažný záujem zastaviť príliv utečencov v jeho zdroji.

História zrodila veľké chvíle, ale v tomto okamihu sa stretli priemerní ľudia, napísal Friedrich Schiller o Francúzskej revolúcii. Putin má šancu byť veľkým na rozdiel od svojej minulosti a všetkých očakávaní. Nie je úplne duchom doby na koni, ale je kľúčom k možnému riešeniu. Čoskoro zistíme, aký je.

Dlho som si myslel, že najpravdepodobnejším výsledkom civilizačnej krízy islamu bude počet obetí, ktorý presiahne svetové vojny minulého storočia. Človek dúfa, že sa pri takýchto veciach preukáže jeho omyl.

David P. Goldman
Autor je americký ekonóm a hudobný kritik, esejista portálu Asia Times. Napísal knihu Ako umierajú civilizácie (a prečo islam umiera tiež).

Pôvodný text: Vladimir Putin: Spoiler or statesman? (20.9.2015). Publikované s láskavým dovolením Asia Times. Preložil L. Obšitník, medzititulky redakcia.

Foto: TASR/AP

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo