Polrok novej vlády Krátky život jednej liberálnej dymovej clony

Zhruba pred pol rokom vymenovala prezidentka novú vládu Igora Matoviča. Na hodnotenie je to krátka doba. Niečo sa dá tvrdiť o komunikácií premiéra, o slabších či silnejších stránkach jednotlivých ministrov. Na zásadnejšie slovo ešte treba nejaký čas.

Čo sa však za tých šesť mesiacov preukázalo s určitosťou, je krach jednej liberálnej hystérie.

Pamätáte sa? S nástupom novej vlády začali mnohí liberálni hodnotitelia verejného života maľovať hrozbu konzervatívnej revolúcie.

Dokonca v tejto súvislosti padali silné slová o zmene charakteru štátu. O konzervatívnej revolúcii hovoril napríklad sociológ Michal Vašečka s tým, že jej prvou obeťou budú reprodukčné práva žien a tento naratív tlačili aj viacerí komentátori a analytici.

Argumentovalo sa všeličím. Tým, že viacerí ministri sú veriaci ľudia, počtom konzervatívcov v novom parlamente či Matovičovou úvahou, že obchody by mohli zostať v nedeľu zatvorené aj po zrušení protipandemických obmedzení.

Prešlo pol roka a všetkým musí byť jasné, že žiaden veľký zásadný zvrat v hodnotových témach nehrozíZdieľať

Prešlo pol roka a všetkým musí byť jasné, že žiaden veľký zásadný zvrat v hodnotových témach nehrozí. Z voľnej nedele je mŕtva téma a z prvých reakcií je zrejmé, že veľký problém s niektorými zmenami v dôchodkovom systéme, ktoré majú konzervatívny nádych, bude mať aj minister Milan Krajniak.

Záborskej návrh týkajúci sa aj potratov je tak mierny, že ak aj v parlamente prejde, nikto súdny ho revolúciou nazvať nemôže. Teda s výnimkou poslankyne Cigánikovej.

Tento stav pritom nie je výsledkom úspešnej liberálnej kontrarevolúcie, ale jednoduchej politickej reality. Opakuje sa situácia, ktorú sme už na Slovensku viackrát zažili. V pestrejších vládnych zostavách sa strany držia v hodnotových témach navzájom v šachu.

Nejaké odvážnejšie návrhy z obidvoch táborov sa možno objavia, aj plamenné parlamentné prestrelky ešte zažijeme. Najmä ak sa nám SaS pomaly začína meniť na PS. Iný výsledok ako zachovanie status quo by však bol prekvapením.

Takáto paralýza v hodnotových témach vôbec nie je dobrou správou. Napríklad už len preto, že právo u nás dostatočne nechráni ľudský život vo všetkých fázach jeho vývoja a tento stav sa konzervatívcom dlho nedarí zmeniť.

Aspoň sa však obnažila politická realita a rozplynula jedna dymová clona, ktorá halila slovo revolúcia do konzervatívnych farieb, pričom zastierala podstatnú vec.

Skutočná revolúcia útočiaca na charakter štátu tu už prebieha roky. Šíri sa však z progresívnych kruhov, najmä prostredníctvom aktivistickej kultúrnej fronty, akademickej pôdy a niektorých nadnárodných inštitúcií.

Teda priestoru, ktorý je na rozdiel od našej vlády a parlamentu mimo akejkoľvek kontroly voličov.

Jej cieľom je postupná erózia tradičných spoločenských inštitútov ako sú rodina, náboženstvo, morálka. To všetko v mene vyššieho spoločenského dobra a väčšej slobody.

Pričom práve bez týchto inštitútov nedokáže slobodná spoločnosť fungovať. To mimochodom nie je heslo nejakých konzervatívnych ultras, ale téza gurua klasického liberalizmu F. A. Hayeka.

Dnešní progresívni liberáli však už majú úplne iných hrdinov.