Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Komentáre a názory
11. október 2020

Nežiť v klamstve

Cirkev a temnota, čo prichádza

Americký konzervatívec Rod Dreher hovorí o svojej novej knihe Nežiť v klamstve a prečo je jej odkaz nekomfortnejší ako Benediktova voľba.

Cirkev a temnota, čo prichádza

Pastor Richard Wurmbrand, ktorý bol pre svoju vieru mučený v rumunskom väzení. Foto: https://www.youtube.com/watch?v=helKvd5ymeE

Dnes ráno, ešte pred tým, než som šiel do kostola, dostal som e-mail od môjho priateľa. Písal, že sa mu moja kniha „Nežiť v klamstve“ veľmi páčila a myslí si, že sa bude dobre predávať. No napísal aj toto: „Som zvedavý, ako sa jej bude dariť v porovnaní s Benediktovou voľbou. Posolstvo tejto knihy je oveľa nekomfortnejšie.”

V tom má pravdu, aj keď sa posolstvá oboch kníh zhodujú. Ak ste čítali Benediktovu voľbu, spomeniete si, čo hovoril otec Cassian Folsom, vtedajší prior kláštora v Nursii. On si myslí, že ak kresťanské rodiny neuskutočnia nejakú verziu Benediktovej voľby (hovoril konkrétne o Tipi Loschi zo San Benedetto del Tronto), bude im chýbať všetko to, čo potrebujú na zvládnutie skúšok, ktoré ich čakajú.

V knihe som ponúkol viaceré veci, ktoré ľudia môžu robiť, aby tvorili komunity odporu. Slovom „odpor” som mal na mysli komunity živého ortodoxného kresťanstva, v ktorých veriaci môžu nájsť úkryt a posilu pre svoj život v nepriateľskom postkresťanskom svete.

Možno viete, že mnohí ľudia (ktorí moju knihu nečítali) sa domnievali, že som za to, aby sme v kopcoch vybudovali bunkre, kde by sme sa mohli skryť pred zlými vecami. O tom moja kniha vôbec nie je, ale z nejakého dôvodu túžia ľudia vidieť veci binárne. Nemyslím si, a nikdy som si nemyslel, že kresťania môžu utiecť z tohto sveta. No môžeme robiť veci, ktoré posilnia nás samotných, naše rodiny aj spoločenstvá, aby keď potom pôjdeme do sveta, mohli sme tam ísť ako odolní kresťania. O tom bola Benediktova voľba.

Kniha Nežiť v klamstve je zúžením a zosilnením Benediktovej voľby. Môj priateľ má pravdu: jej posolstvo je oveľa nekomfortnejšie, no myslím si, že táto kniha bude populárnejšia. Pretože za posledné tri roky odvtedy, čo vyšla Benediktova voľba, je pre kresťanov, ktorí svoju vieru myslia vážne, ešte ťažšie poprieť realitu dnešného diania. Doparoma, toto zrýchlenie sa za posledných šesť mesiacov nedá poprieť.

Počas liturgie som sa v kostole dnes ráno za toto všetko modlil a zdalo sa mi úplne jasné, že ktokoľvek, kto bude čítať knihu Nežiť v klamstve s nádejou, že v nej nájde recept na to, ako uniknúť utrpeniu, bude sklamaný.

Dúfam, že budúci čitatelia tejto knihy vďaka prvej časti lepšie porozumejú tomu, čo sa v tomto svete deje a začnú sa angažovať v boji proti tomuto drakovi všade tam, kde on zdvihne hlavu. Ešte stále nás čaká niekoľko víťazstiev! Mnohí z nás si ani neuvedomujú, že práve prebieha obrovská duchovná a kultúrna bitka. Kniha Nežiť v klamstve má byť súčasťou prebudenia.

No hlavným ponaučením knihy Nežiť v klamstve je to, že utrpenie prichádza a kresťania sa musia naučiť trpieť dobre, dokonca víťazne. Zosnulý disident Václav Havel nebol veriaci, no vo svojom podobenstve o predavačovi zeleniny hovorí o sile rozhodnutia trpieť za svoje presvedčenie. Z knihy Nežiť v klamstve:

Solženicyn nebol jediným disidentom, ktorý do centra svojho protitotalitného odporu postavil princíp „nežiť v klamstve“. Najslávnejším príkazom, ktorý dal budúcim disidentom český dramatik a neskorší postkomunistický prezident Václav Havel bolo: „žiť v pravde“. V najdôležitejšom texte svojej politickej tvorby, ktorý sa tajne šíril samizdatom, Havel písal o „moci bezmocných“ ‒ ako sa táto esej volala.

Havel vedel, že píše pre národ, ktorý sa nemá ako postaviť moci československého policajného štátu. No takisto vedel to, čo väčšina národa nevedela: že nie sú úplne bezmocní.

Zvážte, povedal, prípad predavača zeleniny, ktorý do výkladu svojho obchodu umiestni známe heslo z Manifestu komunistickej strany: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!” Neverí v neho. Vystaví ho iba preto, aby manifestoval svoju vlastnú konformitu. Chce, aby ho nechali na pokoji. To, čo vykonal, však nie je bezvýznamné: zeleninárov čin nielenže potvrdzuje, čo sa od človeka v komunistickej spoločnosti očakáva, ale aj podporuje presvedčenie, že toto znamená byť dobrým občanom.

Havel pokračuje:

Představme si nyní, že se v našem zelináři jednoho dne cosi vzbouří a on přestane vyvěšovat hesla jen proto, aby se zalíbil; na schůzích začne říkat, co si opravdu myslí, a nalezne v sobě dokonce sílu solidarizovat se s těmi, s nimiž mu jeho svědomí velí se solidarizovat. Touto svou vzpourou zelinář vystoupí ze „života ve lži“; odmítne rituál a poruší „pravidla hry“; znovu nalezne svou potlačenou identitu a důstojnost; naplní svou svobodu. Jeho vzpoura bude pokusem o život v pravdě.

To ho nemálo stojí. O svoje miesto v obchode príde, znížia mu plat a nebude môcť cestovať do zahraničia. Možno sa jeho deti nedostanú na vysoké školy. Budú ho prenasledovať, aj tých okolo neho ‒ a nie vždy iba preto, že s ním nesúhlasia, ale skôr vedia, že to musia urobiť, aby im úrady nedýchali na krk.

Tento úbohý predavač zeleniny, ktorý svedčil o pravde tým, že odmietol vysloviť lož, trpí. No jeho gesto má hlbší zmysel.

Tím, že porušil „pravidla hry“, zruší hru jako takovou. Odhalil ji jako pouhou hru. Rozbil svět „zdání“, tuto základní oporu systému; narušil mocenskou strukturu tím, že protrhl její vazivo; ukázal, že „život ve lži“ je životem ve lži; prolomil fasádu „vysokého“ a odkryl skutečné, totiž „nízké“ základy moci.

Řekl, že král je nahý. A jelikož král je skutečně nahý, stalo se něco nesmírně nebezpečného: svým činem oslovil zelinář svět; každému umožnil nahlédnout za oponu; každému ukázal, že lze žít v pravdě.

Život ve lži“ může fungovat jako konstitutivní opora systému jen za předpokladu vlastní univerzality; musí obepínat všechno a prostupovat vším; nesnese jakoukoli koexistenci s „životem v pravdě“: každé vystoupení z něj ho popírá jako princip a ohrožuje jako celek.

Ruský pravoslávny mystik devätnásteho storočia, svätý Serafín Sarovský raz povedal: „Získaj Ducha Svätého a tisíce ďalších okolo teba budú spasení.” V tomto zmysle je to, čo predavač zeleniny urobil, malý akt vzbury, ktorý sa môže stať iskrou pre vznik revolúcie.

Človek, ktorý žije len pre vlastné pohodlie či prežitie a ktorý je ochotný žiť v klamstve, aby to ochránil, je, ako hovorí Havel, „člověkem demoralizovaným.

O tuto jeho demoralizaci se systém opírá, ji prohlubuje, jejím je společenským průmětem,” píše Havel. „Život v pravdě jako vzpoura člověka proti jeho vnucenému postavení je naopak pokusem znovu se chopit své vlastní odpovědnosti.

Žiť v pravde a nežiť v klamstve ‒ tento koncept neznamená nič bez ochoty jednotlivých veriacich a celých cirkví prijať utrpenie ako svedectvo svojej viery. Znovu a znovu vo svojej knihe citujem ľudí zo sovietskeho bloku, ktorí pre vieru trpeli a hovorili, že neexistuje iné východisko. Ak nie ste ochotní znášať nenávisť, chudobu alebo dokonca bolesť kvôli Kristovi, vaša viera je postavená na prázdne.

Inzercia

My kresťania vieme z Biblie, že je lepšie zomrieť pre vieru, ako zradiť Krista. V starozákonnej knihe proroka Daniela máme príbeh Sidracha, Misacha a Abdenega, troch hebrejských mužov, ktorí pracovali pre babylonského kráľa ‒ no boli ochotní radšej zomrieť v ohnivej peci než odpadnúť od viery tým, že by uctievali modlu. Neustále svedectvo kresťanských mučeníkov ‒ od svätého Štefana, prvého mučeníka, až po mučeníkov boľševického jarma a tých po ňom ‒ je rovnaké.

Dnes ráno sa mi ozval jeden čitateľ. Jeho rodina opustila cirkev, do ktorej patrili roky, pretože začala miesto evanjelia hlásať politiku, alebo presnejšie povedané, politiku pokrstili evanjeliom a urobili z neho falošné evanjelium. Nepoviem vám, či rodina tohto čitateľa odišla z cirkvi, čo bola viac naľavo alebo napravo. Dnes môžete nájsť oba druhy cirkevných spoločenstiev. A každý týždeň počúvam príbehy čitateľov, ktorí sú z tohto aspektu svojej cirkvi ‒ ľavicového alebo pravicového odkazu ‒ počas modlitieb nešťastní.

Nájdete aj mnoho cirkví, ktoré sa nechcú postaviť naľavo či napravo, kde vedenie aj laici radšej odmietnu čeliť kríze okolo nás a miesto toho sa spoliehajú na neopodstatnený predpoklad, že „aj toto prejde“. Nedajte sa zmiasť duchovnými sedatívami, ktoré terapeutické kresťanstvo rozdáva ako opiáty.

Odvážte sa prijať myšlienku, že prenasledovanie, ktoré na nás v tieto dni prichádza, nech bude spočiatku akokoľvek mierne, môže byť prostriedkom nášho posvätenia. Viac z knihy Nežiť v klamstve:

„Žehnajte tých, čo vás prenasledujú,” učil Ježiš. Keď premýšľate takto, ľahšie odoláte pomste. Vo svojom majstrovskom diele Súostrovie Gulag Alexander Solženicyn odhaľuje, ako boli on aj jeho spoluväzni bití, ponižovaní, zbavení slobody, nútení žiť v špine, v mrazivých teplotách a pokrytí všami. Ako museli znášať mnoho ďalších groteskných prejavov komunistického odhodlania vytvoriť nebo na zemi. Preto nás na stránkach tejto prelomovej knihy nič nešokuje viac ako tieto riadky:

„A preto sa vraciam k rokom môjho väznenia a niekedy na údiv tých okolo mňa, hovorím: Ďakujem ti, väzenie! Ďakujem ti, väzenie, za to, že si bolo v mojom živote.”

Solženicyn odvážne tvrdil, že utrpenie ho očistilo, naučilo ho milovať. Až tam, vďaka skúsenosti veľkého utrpenia začal ako väzeň chápať zmysel života a pocítil v sebe dobro.

Aby bolo jasné, v evanjeliu nie je nič, čo by od kresťanov požadovalo, aby utrpenie vyhľadávali. Božie slovo masochizmus nepredpisuje. Ale Kristov život, ako aj starozákonný príklad prorokov, núti veriacich prijať nepreniknuteľné tajomstvo, že utrpenie, ak ho správne prijmeme, môže byť darom.

Otec Kirill Kaleda, ruský pravoslávny kňaz, ktorý vedie kostol venovaný pamiatke mučeníkov boľševického prenasledovania, ponúka rozvážny pohľad na utrpenie v živote kresťana.

„Vziať a niesť svoj kríž bude vždy nepohodlné. Môžeme jasne povedať, že súčasná ideológia pohodlia je vo svojej podstate nekresťanská,” hovorí otek Kirill. „Mali by sme však poukázať na skutočnosť, že cirkev nikdy nepozve svojich učeníkov, aby utrpenie hľadali, a dokonca dáva jasne najavo, že ich varuje, aby to nerobili. Ak sa však človek ocitne v situácii, v ktorej trpí, potom by to mal znášať s odvahou. “

Ešte jedna pasáž:

Viera mučeníkov a kresťanov, ktorých som tu uviedol, je veľmi vzdialená od terapeutického náboženstva predmestí strednej triedy, od kázní spolitizovaných kongregácií ľavice aj pravice, aj od posolstva o zdraví a bohatstve od cirkví „evanjelia blahobytu“. Tieto a ďalšie slabé formy viery veľmi rýchlo zhoria čeliac aj tomu najľahšiemu prenasledovaniu. (Luteránsky) pastor Richard Wurmbrand, ktorý prežil rumunské mučenie, raz napísal, že existujú dva typy kresťanov: „tí, ktorí úprimne veria v Boha, a tí, ktorí rovnako úprimne veria, že veria. Môžete ich odlíšiť podľa toho, ako konajú v rozhodujúcich chvíľach.”

To, akými kresťanmi budeme v čase skúšky, závisí od toho, akými kresťanmi sme dnes. A nemôžeme sa stať kresťanmi, akými potrebujeme byť, kresťanmi pripravenými aj na prenasledovanie, ak nepoznáme príbehy ako tieto a nevezmeme si ich k srdcu.

Objednajte si moju knihu a prečítajte si ju celú. Ak by ste si ju chceli prečítať so skupinkou z vášho kostola alebo inde, môže vám pomôcť tento sprievodca, ktorého si môžete zadarmo stiahnuť.

Ešte raz: neotvárajte túto knihu s nádejou, že v nej nájdete desaťbodovú stratégiu, ako sa vyhnúť pohŕdaniu a nenávisti tohto sveta alebo vojnový plán, ako poraziť ľavicu a získať prevahu nad liberálmi. Určite vám môže pomôcť lepšie nahliadnuť do vnútra toho, ako táto radikálna ideológia vo svete postupuje a možno prídete na niekoľko nápadov, ako jej v konkrétnych prípadoch vzdorovať.

No myslím si, že v tejto kríze pôsobia sily, čo idú oveľa hlbšie a sú oveľa silnejšie než len politika či názorové výmeny kultúrnej vojny. Existuje dobrý dôvod, prečo sa pražská rodina Bendovcov vrátila k čítaniu Tolkiena, aby lepšie pochopila sily prítomné v ich boji s Ríšou zla. Pozorný čitateľ knihy Nežiť v klamstve pochopí, že tieň padol aj na nás a že sme povolaní zohrať úlohu v tejto veľkej bitke.

Viem, je to pre ľudí ťažká správa, no bolestné pravdy sú vždy lepšie než radostné klamstvá.

Text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložila S. Gajdošová.

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York Post, The Dallas Morning News, National Review, South Florida Sun-Sentinel, Washington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street Journal, Commentary, Weekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal päť kníh: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život), The Benedict Option (Benediktova voľba) a Live not by lies (Nežiť v klamstve).


 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame