Zatváranie kostolov Biskupi už hovorili s premiérom. Prisľúbil, že bude hľadať riešenie

Biskupi v utorok na mimoriadnej videokonferencii hovorili s predsedom vlády Igorom Matovičom o zákaze slávenia verejných bohoslužieb, ktoré v pondelok schválil ústredný krízový štáb a platiť by mal od 1. októbra.

Informuje o tom TKKBS.

„V popoludňajších hodinách predseda vlády Igor Matovič prijal ponuku zúčastniť sa na telekonferenčnom rozhovore, ktorý sa následne aj uskutočnil. V dlhšej vzájomnej výmene pohľadov predseda vlády ozrejmil, že štát v žiadnom prípade nemá zámer diskriminovať či prenasledovať veriacich,“ píše TKKBS v stanovisku. 

Biskupi deklarovali premiérovi ochotu Cirkvi pomáhať štátu zvládnuť druhú vlnu pandémie, zároveň tiež rešpektovať sprísňovanie opatrení. V tejto chvíli však pokladajú plošný zákaz verejných bohoslužieb za neprimeraný.

„Predseda vlády v závere prejavil ochotu pokúsiť sa s kompetentnými odborníkmi hľadať riešenie, ktoré by bralo do úvahy nielen situáciu cirkví, ale aj všetkých ostatných usporiadateľov verejných zhromaždení. Slovenskí biskupi premiérovi za prejavenú ochotu poďakovali a budú čakať na výsledok tohto prísľubu.“

Zo zákazu ostali prekvapení

Mnohí cirkevní predstavitelia aj veriaci ostali v pondelok večer zo zákazu verejných bohoslužieb nepríjemne zaskočení. Konferencia biskupov Slovenska reagovala na rozhodnutie Ústredného krízového štábu v utorok ráno takto:

„Z ohláseného opatrenia, ktorého súčasťou by malo byť plošné rušenie bohoslužieb, sme prekvapení, keďže cirkvám bolo prisľúbené, že ak dodržia sprísnené opatrenia, bude pre ne platiť tzv. semafor, navrhnutý odborníkmi,“ napísal v stanovisku hovorca biskupov Martin Kramara.

„O rušení bohoslužieb s cirkvami nik nehovoril, a vzhľadom na ostatné opatrenia sa nejaví ako primerané. Snažíme sa komunikovať s predstaviteľmi štátu, aby sa daná vec objasnila. Nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu.“

O zákaze konania verejných bohoslužieb informoval v pondelok večer premiér Igor Matovič a hlavný hygienik Ján Mikas počas rokovania Ústredného krízového štábu. „Na všetky podujatia rovnaký meter,“ odpovedal predseda vlády na otázku, či sa zákaz vzťahuje aj na bohoslužby. 

Rozhodnutie verejne kritizoval aj kňaz Anton Ziolkovský. 

K téme:
Nastal čas, aby biskupi povedali premiérovi nie

„Ak sa potvrdí zákaz verejných svätých omší v situácii, keď bary môžu byť otvorené do desiatej večer, do nákupného centra prídete fakticky kedykoľvek a stovky detí v školách sa budú tiesniť v jednej budove, takéto obmedzenie bude nielen nepochopiteľné, ale pokojne ho môžeme chápať ako neprimeraný zásah do realizácie náboženskej slobody,“ napísal Ziolkovský na facebooku. 

Hovorca KBS Martin Kramara. Foto - TASR

Evanjelickí biskupi: Žiadne upozornenie sme nedostali

Na zákaz bohoslužieb reagovala v stanovisku aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania. Jej biskupi tvrdia, že informácie, upozornenia či náznaky o tom, že by mali byť služby Božie zakázané, vopred nedostali. „Neprišli z Ministerstva zdravotníctva SR ani z Úradu verejného zdravotníctva SR. Tak ako sme počas prvej vlny pandémie pristupovali ku všetkému zodpovedne a spoločne, dnes sme zostali bez informácií.“

Biskupi nechcú podceňovať vážnosť situácie, na druhej strane vidia sklamanie veriacich. „Nechceme byť nadradenou skupinou v spoločnosti, to v žiadnom prípade. Ale vnímame vaše sklamanie ako veriacich, keď vidíte, že reštaurácie, pohostinstvá, bary či diskotéky, ale aj fitnescentrá môžu svoje dvere nechať otvorené, pričom váš kostol je zamknutý a stretávanie sa v ňom predstavuje riziko.“

V závere stanoviska veriacich ubezpečujú, že sa s kompetentnými snažia diskutovať a chcú žiadať aspoň istú formu zmiernenia opatrenia.

So zarazením prijala správu o zákaze bohoslužieb aj Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku. „V čase, keď reštaurácie, bary, hromadná doprava, školy a iné spoločenské priestory aj naďalej fungujú, zákaz vykonávania bohoslužieb považujeme za prehnané, nekonzekventné a proticirkevné opatrenie,“ uviedli predstavitelia cirkvi v stanovisku s tým, že ide podľa nich o vážny zásah do vnútorných záležitostí cirkvi. 

Mali by sa dohodnúť, tvrdí cirkevný sudca

Cirkevný sudca a profesor kánonického práva Ján Duda vysvetľuje, že rozhodnutie biskupov o tom, či vydajú zákaz na slávenie verejných bohoslužieb, má oporu v zákone. „Má to oporu v tzv. kánonicko-právnej teórii, že Cirkev i štát sú, každá vo svojej sfére, ,societas iuridicae perfecta‘. Ak by štát považoval za dôležité zasiahnuť do sféry Cirkvi, mal by s druhou stranou komunikovať, nie odkazovať jej to cez sociálne siete,“ píše Duda na sociálnej sieti.

Podľa neho by bolo vhodné, aby sa vláda a biskupi dohodli a aby následne biskupi vydali stanovisko, ktoré kňazom pomôže poslúchnuť. „V opačnom prípade nevylučujem občiansku neposlušnosť niektorých jednotlivcov. Iste, dostanú za to pokutu alebo pôjdu do väzenia. Ale neželám si to a verím, že vláda a biskupi sa dohodnú. Uľahčilo by to veriacim i kňazom pokojne zvládnuť nastávajúcu situáciu,“ dodáva.

Slovensko je jediná krajina EÚ, kde majú byť zakázané verejné bohoslužby. Vo väčšine krajín platia podľa podpredsedu KDMS Slavomíra Gregoríka pre verejné sväté omše prísne opatrenia, ako aj u nás počas prvej vlny. Zakázané sú však len na Slovensku.