Zatváranie kostolov Nastal čas, aby biskupi povedali premiérovi nie

Nikto nepochyboval o tom, že na pondelkovom zasadnutí Ústredného krízového štábu dôjde k sprísneniu protiepidemických opatrení. Bolo na čase. Pri nevyspytateľnom správaní premiéra Matoviča však nikto netušil, čo presne sa bude diať. V hre boli rôzne scenáre.   

Po večernej tlačovej konferencii premiéra a hlavného hygienika si napokon mnohí vydýchli. Až také zlé to nebude. Matovič s Mikasom verejnosť uistili, že sa snažia prijímať len také opatrenia, ktoré minimálne ohrozia chod republiky.

Zakázané tak síce boli verejné podujatia, no školy, reštaurácie, bary, obchody, fitnescentrá, ale aj hranice ostávajú naďalej otvorené. Do obchodov sa síce naraz zmestí menej ľudí a popíjať sa bude môcť len do 22.00, ale s tým sa dá žiť.  

Najväčší šok v pondelok večer zažili veriaci ľudia – verejné bohoslužby budú od 1. októbra opäť zrušené. Matovičov argument? „Na všetkých rovnaký meter.“ Krčmy a fitká otvorené, kostoly zatvorené. Len ťažko si predstaviť vyváženejší prístup.    

Pritom podľa informácií denníka Postoj zatváranie kostolov vôbec nebolo medzi opatreniami, ktoré konzílium epidemiológov navrhovalo pandemickej komisii vlády. O rušení bohoslužieb sa podľa našich informácií explicitne nehovorilo ani na samotnom zasadnutí Ústredného krízového štábu.

Na celoplošné zakazovanie bohoslužieb jednoducho nie je najmenší dôvod. A nielen preto, že nie sú zakázané ani v ostatných európskych krajinách, teda ani tam, kde je situácia podstatne horšia.

Kostoly jednoducho nie sú vysokorizikovými miestami. K zdokumentovanému rozneseniu nákazy na bohoslužbách u nás došlo len v troch-štyroch prípadoch. Teda nepomerne menej ako na svadobných hostinách, rodinných oslavách, vo firmách či v školách.  

Cirkvi v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a Úradom verejného zdravotníctva navyše pripravili súbor opatrení pre bezpečné slávenie bohoslužieb. Drvivá väčšina kňazov a veriacich ich aj poctivo dodržiava, v čerstvej pamäti majú zamknuté brány kostolov, a preto robia všetko preto, aby sa už podobná situácia nezopakovala.

Argumentom nie je ani ochrana seniorov. Práve oni dodržiavajú zdravotné nariadenia autorít najzodpovednejšie a tí, ktorí sa cítia zraniteľne, na bohoslužby neprichádzajú už dnes, vzťahuje sa na nich dišpenz.

Áno, bolo možné uvažovať nad sprísnením cirkevného covid-semafora, zakázaní veľkých pútí či odpustových slávností, nad obnovením osobitných bohoslužieb pre seniorov alebo o ďalších primeraných opatreniach. Na rozdiel od prvej vlny sa však teraz s vedením cirkví nikto nebavil. Biskupi sa o zatváraní kostolov dozvedeli až z Matovičovej tlačovky.

„Nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu,“ zdôraznil v stanovisku hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, podľa ktorého si vzniknutú situáciu chcú s predstaviteľmi štátu vyjasniť.

Premiér potreboval napnúť svaly v boji s hnusobou. A nedotknúť sa pritom silných záujmových skupín, ktoré by na tvrdé obmedzenia reagovali hlučnými protestmi. Zacielil teda na cirkev, v presvedčení, že to prijme s pokorou a v modlitbách.

Je čas, aby biskupi buchli po stole a ukázali, že vedia byť nielen spoľahlivými partnermi, ale aj nepríjemnými súpermi.