Nolanov film Tenet Hrdina si dá masku a cestuje v čase

Isté obdobie sa špekulovalo, že britský režisér Christopher Nolan (Počiatok, Temný rytier) sa ujme bondovskej série a najbližší príbeh Agenta 007 sa bude tvoriť v jeho hlave. Bolo by to nepochybne zaujímavé, najmä pri pomyslení na to, aký film dokázal urobiť Nolan z komiksovej predlohy Batmana. 

Lenže Nolan sa rozhodol ísť vlastnou cestou a tieto dni máme v kinách jeho „epickú špionážnu akčnú drámu“, ako film Tenet promovali v čase prvého traileru. 

Nolan 007

Na prvý pohľad je to klasika svojho žánru – máme tu tajného agenta, ktorý ide zachrániť svet (John David Washington). Poznáme zloducha, ktorého treba zastaviť (Kenneth Branagh) a nechýba ani krásna žena, ktorá tiež zohrá svoju úlohu (Elizabeth Debicki). 

Sledujeme naháňačky na diaľnici i plavbu na mori – scéna s katamaranmi je jednou z top. Máme výbuchy, efekty, špionážnu misiu v noci – prosto všetko, čo takýto akčný film potrebuje. Dokonca veľký Boeing si to bez počítačových trikov namieri do letiskovej haly. 

Lenže pre Nolana by to bolo málo. Známy režisér rozohral – ako je uňho zvykom –  sofistikovanejšiu hru. A opäť s časom. Vo filme nečakajte prednášku z fyziky ako v Interstellari. Tenet ponúka skôr úvodnú lekciu a pozýva na domáce doštudovanie. Pre účely filmu však stačí pochopiť, že ak máte pri sebe správny jadrový materiál a vyznáte sa v termodynamike, môžete sa pohrať s entropiou častíc. A na konci snaženia máte inverzné správanie telies. To jest – môžete sa vrátiť do minulosti. 

Vo filme teda vidíme spätný pohyb ľudí, áut či zvierat. Miestami to môže pôsobiť až komicky (čajka odletí, ako priletela), lenže potom sme svedkami rozsiahlej kulisy tajného mesta na Sibíri, ktorým sa preháňajú desiatky vojakov, pričom polovica beží inverzne. To je už pastva pre oči a vizuálne efekty bežné pre akčné filmy dostávajú iný rozmer. 

Do toho zapojíme bezchybnú kameru, zvuk a najmä hudbu. Mimochodom, iba druhý raz ju pre Nolanov film nerobil Hans Zimmer. Nemecký skladateľ mu pre zaneprázdnenosť odporučil Švéda Ludwiga Göranssona a ten nesklamal. 

Fyzika dominuje nad filozofiou

Na rozdiel od mnohých špionážnych filmov v prípade Tenetu nemáme neistotu v tom, kto je na čej strane. Nejaké pochybnosti sa objavia, ale nie sú dominantné. Celý film riešite jednoduchú otázku – o čo tu vlastne ide. A k tomu ste na časovej osi raz vpredu, potom zase vzadu. Človeka to po dva a pol hodine celkom vyšťaví. Lenže, ako je známe, na Nolanove filmy sa nechodí do kina oddychovať. Hoci ani Tenetu nechýba humor.

Počas Tenetu takmer nedýchate. A nie je to len pre povinné rúško. No môžete to poňať ako viacrozmerný kinozážitok – masku totiž potrebuje aj hlavný hrdina.

Tenet zaťaží diváka dostatočne fyzikou, takže už netreba filozofovať, teda rozhodne je toho menej ako v trilógii o Temnom rytierovi či vo vesmírnom Interstellari. V krátkom dialógu na konci snímky zaznie pár slov o zmysle života či dokonca o viere, bez ktorej človek nie je človekom. Takže som bohom, zareaguje hlavný zlosyn. V istej chvíli riešime i paradox času – či môže budúcnosť ovplyvniť minulosť a tým aj seba, ale inak niet času na úvahy. Lebo treba zachrániť svet. 

Či sa to hrdinom Tenetu podarí a za akých okolností, si treba vychutnať v kine. Tenet nemožno označiť za najoriginálnejší Nolanov film, tým sú skôr Memento či Počiatok. Ale režisérovi sa podarilo spraviť z ošúchaného žánru film s poctivou akciou, skvelým vizuálom a akurátne zamotaným príbehom.