Financovanie cirkví Poslanec SaS chce v septembri otvoriť tému odluky

„Štát podporuje financovanie cirkví vo výške takmer 52 miliónov eur,“ napísal pred tromi dňami poslanec SaS Miroslav Žiak na svojej facebookovej stránke. „Myslím, že viacerí budú zdieľať rovnaký názor, že táto enormná suma peňazí by sa dala využiť oveľa lepšie, a pre nás ateistov, aj zmysluplnejšie.“

Poslanec parlamentu ďalej avizuje, že sa tejto téme chystá od septembra intenzívne venovať. Denník N dnes citoval jeho názor, že za optimálny považuje model financovania cirkví formou daňovej asignácie z dane z príjmov. Vlastne v zhode s predvolebným programom SaS.

„Mirko, toto keď dáš, Slovensko ťa bude milovať,“ napísal Žiakovi na Facebook do diskusie pod status povzbudzujúco jeho stranícky kolega a bratislavský župan Juraj Droba.

Dá sa pochopiť, že otázka financovania cirkví a náboženských spoločností je pre liberálov jednou z profilujúcich tém (podobne ako pre konzervatívcov kultúrno-etické otázky). Sotva však pokus o jej otvorenie v tejto vládnej koalícii povedie k čomukoľvek viac, než je zviditeľnenie SaS voči mimoparlamentnému Progresívnemu Slovensku (počas volebnej kampane sa na téme skúšal profilovať Ondrej Prostredník). Obe strany sa uchádzajú o čiastočne sa prekrývajúcu skupinu voličov.

Pokiaľ ide o financovanie cirkví, programové vyhlásenie vlády je formulované vágne: „Vláda SR zabezpečí otvorený a vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní s cieľom nájsť efektívnu podobu spolupráce s cirkvami a ich financovania.“

„Vecný dialóg“ nikoho nebolí. V praxi to teda dopadne zrejme tak, že SaS otvorí tému financovania cirkví, aby ukázala, že nezabúda na svojich najliberálnejších voličov a konzervatívne strany ju zahrajú do kúta, aby ukázali, že nezabúdajú na tých svojich. Pre väčšinu Slovenska to totiž v skutočnosti nie je téma.

Suma 52 miliónov eur sa síce zdá „enormnou“, no v skutočnosti je v porovnaní so štátnym rozpočtom zanedbateľná. Jeho výdavky tento rok sú naplánované vo výške 26,3 miliardy eur. Teda výdavky štátu na cirkvi predstavujú asi 0,2 percenta výdavkov štátneho rozpočtu. Tuk vo verejných výdavkoch sa nachádza na úplne iných miestach.

Politicky ide pre SaS o slepú uličku aj z iného dôvodu. Ministerstvo kultúry má pod kontrolou niekto iný (OĽaNO) a reálne zmeniť financovanie cirkví by si vyžadovalo vynaloženie množstva politického kapitálu, ktorý strana Richarda Sulíka radšej minie efektívnejšie. Napríklad na priority v oblasti hospodárstva a podnikateľského prostredia, kde má strana kompetencie a voličom najlepšie môže ukázať, čo hmatateľné pre nich robí.

Problémom debaty o finančnej odluke je aj alternatívny model financovania, ktorý má podľa SaS spočívať v daňovej asignácii občanov z ich dane z príjmov, podľa toho, ku ktorej cirkvi sa sami hlásia. Skutočného zástancu finančnej odluky to neuspokojí, lebo aj v tomto systéme by peniaze tiekli cez štát. Cirkvi by zase boli zrejme proti, lebo to pripomína nemecký model, kde cirkevná daň pravdepodobne posilňuje motivácie veriacich vystupovať z cirkví. To už by asi pre obe strany bol prijateľnejší americký model financovania cirkví výlučne a priamo od svojich veriacich...

Pri posudzovaní predvolebného programu SaS vo februári Postoj upozornil, že v oblasti financovania cirkví liberáli fakticky bez väčšej aktualizácie len okopírovali príslušnú kapitolu zo svojho programu spred štyroch rokov. Nevzali do úvahy, že vlani parlament schválil nové financovanie cirkví a náboženských spoločností.

Zákonodarcovia SaS sa vtedy zdržali, proti hlasovala len jedna ich poslankyňa. Serióznej debate by pomohlo vyhodnotiť praktické fungovanie novely z minulého roku a potom diskutovať o jej možných zmenách.

SaS nereflektuje vo svojich programových dokumentoch ani majetkové vyrovnanie medzi cirkvami a štátom, ktoré sa v uplynulých rokoch udialo v Českej republike. Vyplácanie vyrovnávacieho príspevku sa má u našich západných susedov skončiť v roku 2043, odkedy cirkvi budú musieť svoje výdavky pokryť z príspevkov veriacich a z hospodárenia so svojím majetkom. Česká skúsenosť s pokusom nanovo upraviť majetkové a finančné vzťahy medzi cirkvami a štátom by u nás mala byť vecne analyzovaná, nech už človek podporuje ktorýkoľvek model.

Medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami, pôsobiacimi na Slovensku, sú aj dnes také, ktoré príspevok od štátu z vlastnej vôle nepoberajú. Fungujú z príspevkov svojich členov. Veľké cirkvi by podmienky, za akých pôsobia tieto malé a finančne od štátu nezávislé, mali študovať. Ak pre nič iné, tak z dôvodu, že niekedy v budúcnosti by naozaj mohli byť všetky cirkvi odkázané samy na seba, aj pokiaľ ide o peniaze.

Verejná diskusia o formách financovania cirkví nie je tabu. V tomto zmysle predstavitelia SaS nič nepokazia, aj keď by si od nej nemali sľubovať priveľa. Báť by sa tejto diskusie nemali ani konzervatívci či cirkevní predstavitelia. No mala by reagovať na konkrétnu realitu Slovenska.