Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. 02. 2020, 17:44

Program SaS je „Vojna a mier“ medzi volebnými programami

Na imidži programovej strany si sulíkovci dávajú záležať.
Program SaS je „Vojna a mier“ medzi volebnými programami

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík odpovedá na otázky novinárov po skončení nominačného kongresu SaS v Jasnej 5. októbra 2019. FOTO TASR – Oliver Ondráš

Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že strane Sloboda a solidarita zvoní definitívne umieračik. Preferenčne jej už dlhšie púšťala žilou konkurencia v podobe Progresívneho Slovenska, takže niekdajší najsilnejší opozičný subjekt sa začal nebezpečne blížiť k päťpercentnej hranici.

Navyše, vlani na jeseň zažila strana Richarda Sulíka, ktorá mala vtedy aj tak len asi dve stovky členov, bolestivý odchod mediálne výrazných osobností ako Ľubomír Galko, Natália Blahová či Jozef Rajtár. No dnes ide o takmer zabudnutú záležitosť.

SaS sa rozhodla vrcholiacu kampaň využiť, aby sa prezentovala ako politický subjekt so silným programom. Na jednej strane riziko v krajine, kde údajne nikto stranícke programy nečíta. Na druhej strane, program je jedna z mála kariet, ktorá strane po niekoľkých personálnych otrasoch zostala. A výsledkom sa dá pochváliť.

Saskársky Návod na lepšie Slovensko s podtitulom „1144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo pracovať, podnikať a žiť“ je rozsahovo mamutie dielo s 376 stranami, ktoré si celé môžete prečítať TU. – Taká Vojna a mier medzi volebnými programami.

Každá kapitola sa začína stručným opisom východiskového stavu v jednotlivých oblastiach, pokračuje pomenovaním cieľov strany a napokon opatreniami, ktorými ich chcú dosiahnuť. Často sú citované externé zdroje, ako napríklad materiály štátnych či medzinárodných organizácií. Program pritom pôsobí prehľadne a kde je to možné, podáva informáciu názorne cez tabuľky a grafy.

Čo s bezplatnými vlakmi?

Na tomto mieste nebudeme prepisovať celý materiál. Za vyzdvihnutie stoja ciele SaS v oblasti financií a hospodárstva. Sulíkovcom záleží na vyrovnanom rozpočte a znižovaní štátneho dlhu.

Radi by sa vrátili k rovnej dani z príjmov, maximálne vo výške 19 percent. V znížení podvodov pri DPH aspoň na úroveň našich susedov z V4 vidia liberáli priestor na zlepšenie hospodárenia štátu.

Nesystémové smerácke dane ako bankový odvod alebo daň z poistenia chce SaS zrušiť. Rovnako chcú sulíkovci rušiť koncesionárske poplatky (verejnoprávne médiá by boli financované priamo zo štátneho rozpočtu a dostávali by pevné percento HDP) a urobiť 2-percentný odvod pre autorov a umelcov do fondov dobrovoľným.

Potenciálnym jablkom sváru v možnej budúcej koalícii bude, ako naložiť so „sociálnymi vymoženosťami“, ktoré zaviedol Smer. Boris Kollár z ich zachovania robí podmienku svojho vstupu do budúcej koalície. No SaS má v programe napríklad nahradenie „vlakov zadarmo“ 80-percentnými zľavami, ktoré by sa vzťahovali aj na autobusy. „Obedy zadarmo“ chcú zase liberáli nahradiť vyšším daňovým bonusom na dieťa...

Boris Kollár dnes vyzval Richarda Sulíka, aby si vydiskutovali otázku výstavby nájomných bytov. Podľa strany Sme rodina by ich mala stavať štátna inštitúcia. SaS sa tiež zaoberá vo svojom programe nájomným bývaním, no sulíkovci chcú povzbudiť zvýšenie trhovej ponuky nájomných bytov, nie priame zaangažovanie štátu. V každom prípade, verejná predvolebná diskusia medzi Kollárom a Sulíkom k téme správneho prístupu k podpore nájomného bývania môže obom ich stranám priniesť pred voľbami cennú publicitu.   

SaS sa chce s budúcimi koaličnými partnermi tiež začať vážne rozprávať, čo urobiť s časovanou bombou vo verejných financiách v podobe nákladov v dôsledku zastropovania dôchodkov končiacou vládnou koalíciou.

Samostatnou kapitolou je odvodový bonus. SaS ho naďalej má v programe, aj napriek spochybneniu jeho východísk ekonómom Mariánom Jánošom v tomto volebnom období.

Množstvom malých opatrení znižujúcich administratívnu záťaž podnikania by SaS mohla zásadne prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia. No medzi viac ako stovkou opatrení takzvanej Agendy 2020 sa nachádzajú aj kontroverzné návrhy. SaS chce napríklad zrušiť povinné uvádzanie výšky ponúkaného platu v pracovných inzerátoch. Pritom toto opatrenie, ktoré presadil bývalý člen SaS Jozef Mihál (dnes SPOLU), prispelo prinajmenšom k mzdovej transparentnosti a lepšej informovanosti uchádzačov o prácu.  

V dlhodobo neuralgických oblastiach školstva a zdravotníctva saskári nevymýšľajú koleso nanovo. Skôr sľubujú presadenie opatrení, ktoré sa v odbornej verejnosti skloňujú už dlhé roky. No jeden príklad, v ktorom sa problémy školstva a zdravotníctva zlievajú, rozoberieme bližšie, aby sme demonštrovali, ako strana Richarda Sulíka pristupuje k problémom:

Koncom januára Robert Fico vyhlásil, že ak sa absolvent medicíny rozhodne opustiť Slovensko a pracovať inde, mal by štátu uhradiť náklady na svoje štúdium (asi 60-tisíc eur). Návrh ihneď spôsobil v lekárskej obci vlnu nevôle.

Pritom aj SaS vo svojom programe konštatuje, že Slovensko vychováva lekárov pre iné štáty EÚ. Lenže sulíkovci chcú radšej motivovať lekárov pozitívne. Chcú navrhnúť pôžičkový program pre doktorov, ktorí by si chceli zriadiť vlastnú ambulanciu. Úver by bol splatný až po stabilizácii praxe a niesol by so sebou záväzok odpracovať istý počet rokov na Slovensku...

Problémové body

Z pohľadu konzervatívnejších voličov sa v programe SaS nájdu aj veľmi problematické momenty. Nejde len o zjednodušenie rozvodov, dekriminalizáciu marihuany, registrované partnerstvá pre páry rovnakého i rozdielneho pohlavia či možnosť nevyliečiteľne chorých odmietnuť predlžovanie utrpenia. SaS tiež výslovne podporuje ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Strana volá vo svojom programe po „odluke štátu a cirkví“, ktorú chce dosiahnuť zrušením zmlúv medzi SR a Svätou stolicou:

„Strana SaS uznáva význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach týkajúcich sa rôznych verejnoprospešných aktivít. Podľa nášho názoru sú však Vatikánske zmluvy v rozpore s ústavne garantovanou náboženskou neutralitou štátu a znamenajú neprijateľné zasahovanie rímskokatolíckeho učenia a rímskokatolíckej cirkvi do jeho chodu.“

Za najvhodnejší model financovania cirkví liberáli pokladajú daňovú asignáciu, ktorú v roku 2011 navrhoval vtedajší minister kultúry za SaS Daniel Krajcer. No SaS akoby vôbec nereflektovala, že od začiatku tohto roka platí nové financovanie cirkví, ktoré sa dohadovalo niekoľko rokov. Pozitívne je, že rešpektuje aspoň výhradu vo svedomí.

Mimochodom, bude SaS presadzovať len odstúpenie od Vatikánskych zmlúv alebo aj od zmlúv SR s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami? Lebo okrem Katolíckej cirkvi sa o tých ostatných v programe SaS nič nepíše. A rusínskej národnostnej menšine sa sulíkovci venujú obšírnejšie než celej cirkevnej tematike.

V kapitole „osobné slobody“ tiež jedna dôležitá a aktuálna sloboda chýba: totiž sloboda prejavu. „Podporíme ochranu pred šírením nenávistného obsahu na internete zavedením sankcií za šírenie a ponechávanie nelegálneho obsahu na internete prevádzkovateľmi,“ píše sa v kapitole o kultúre a médiách. Kto o tých sankciách bude rozhodovať a či pôjde o nejaký mechanizmus nad rámec súčasného trestného práva, už SaS ďalej mlčí.

V koalícii s konzervatívcami

Politickí odporcovia by radi vykresľovali SaS ako nejakú libertariánsku „laissez-faire“ stranu. V skutočnosti je jej program skôr technokratický a pragmatický.

Je na konzervatívnych stranách budúcej koalície, aby pri tvorbe vládneho programu vetovali tie návrhy SaS, ktoré idú proti záujmom konzervatívnych voličov. Naopak, v oblasti ekonomiky môžu viaceré návrhy SaS prispieť k tomu, aby sa na Slovensku naozaj (slovami strany) lepšie žilo, pracovalo i podnikalo.

Odporúčame