Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. júl 2020

Leidenfrost v Poľsku

V zónach bez LGBT ideológie

Ako vyzerajú voľné zóny bez LGBT ideológie, v ktorých volili Andrzeja Dudu za prezidenta.

V zónach bez LGBT ideológie

Volebný plagát kandidáta na poľského prezidenta Andrzeja Dudu visí na balkóne 9. júla 2020 v poľskom meste Raciaz. Foto TASR/AP

V nedeľu si Poľsko volilo prezidenta a ja som v nedeľu prechádzal Poľskom. Vo volebný deň som si chcel pozrieť niektoré z asi 80 miestnych samospráv, ktoré sa vyhlásili za „voľné zóny bez LGBT ideológie“. 

Nemienil som viesť žiadne hĺbkové rozhovory, napokon, nehovorím po poľsky, chcel som len prísť a vidieť. 

Červená, žltá, zelená

Tieto voľné zóny, ktoré vyhlásili najmä predstavitelia národnokonzervatívnej strany Právo a spravodlivosť, vyvolali v západnej Európe pobúrené protesty: Európsky parlament ich odsúdil 18. decembra 2019 väčšinou 463 ku 107 hlasom, 2. júna tohto roku požiadala Európska komisia guvernérov piatich poľských vojvodstiev, aby prešetrili, či nejde o diskrimináciu.  

Ja osobne sympatizujem s poľskou vládou a tiež si myslím, že túto ideológiu treba pomenovať a vzoprieť sa jej. Mám však pochybnosti, či model týchto zón bez ideológie LGBT prospieva veci: Príslušníci sexuálnych menšín sa môžu oprávnene sťažovať, že sa v týchto zónach cítia ako vylúčené a nevítané osoby. 

Vláda síce môže uisťovať, že „tu nejde o ľudí“, no napríklad Gazeta Polska rozdávala samolepky „Zóna bez LGBT“ bez toho, aby použila slovíčko „ideológia“, a určite niektorí prívrženci tomu aj tak rozumejú.

Okrem toho na poľskom prístupe vyrušuje, že stavia na ústupe a akomsi zapuzdrení: ak je štvrtina Poliakov oslobodená od ideológie LGBT, čo potom so zvyškom Európy? A čo s nami? Kto nás oslobodí? Zostaneme v područí ideológie?

V prezidentských voľbách táto téma zón opäť zamorila krajinu, keďže v druhom kole volieb stál proti úradujúcemu prezidentovi onen charizmatický arciliberál, ktorý túto kultúrnu vojnu odštartoval: varšavský primátor Rafal Trzaskowski v roku 2019 podpísal „Varšavské vyhlásenie“, ktoré podporovalo práva LGBTQ a ohlásilo zavedenie vyučovania LGBTQ na varšavských školách. Vlna vyhlasovania zón bez ideológie LGBT prišla až potom.

Keď som si zostavoval cestovný plán po týchto zónach, bol to tábor odporcov, ktorý mi poskytol neoceniteľné služby. „Atlas nenávisti“ (atlasnienawisci.pl) ponúka interaktívnu mapu, ktorá pri kliknutí vypľuje dokonca aj mená aktivistov anti-LGBT v žltých oblastiach. Ako žlté sú vyznačené tie sporné oblasti, ktoré sú „zasiahnuté homofóbnymi lobistickými aktivitami“. 

Nenávistnou červenou sú vyznačené všetky regióny na juhovýchode Poľska, ktoré sú baštami národnokonzervatívneho prezidenta Andrzeja Dudu, prechodom na západ či východ farby rýchlo vyblednú alebo sa naplnia zelenou, farbou nádeje.

Zóny bez ideológie, to je presne to, čomu sa pohrdlivo hovorí „Poľsko B“ – chudobné, vidiecke, provinčné.

Cestu som začal na jednom zo zriedkavých miest, ktoré sa hneď trojnásobne oslobodilo od ideológie LGBT: malopoľské vojvodstvo, ako aj tu ležiaci okres Limanowa a v tomto okrese ležiaca obec Nied­ź­wiedź sú zónami. Nied­ź­wiedź znamená „medveď“, má veľké generačné rodinné domy so vzdušnými balkónmi, súvislú chodníkovú dlažbu z eurofondov a červeným obkladom pred výjazdmi z domu, pamätník na počesť návštevy kardinála Wojtylu v dňoch 19. – 22. 9. 1970 a z neďalekých kopcov vábi turistický chodník „Pápežská stopa“. 

Na výveske pred kostolom visí výzva konzervatívneho krakovského arcibiskupa Marka Jędraszewského, ktorý ideológiu LGBTQA+ označil za „dúhový mor“. Arcibiskup tiež vyzval, aby Poliaci v prezidentských voľbách volili kandidáta s „tradičným chápaním inštitútu manželstva a rodiny“.

Oproti kostolu, na plote už večne zatvorenej dedinskej reštaurácie, ktosi vyrezal to najlepšie z plagátu s Trzaskowským, jeho sympaticky prebudenú tvár.

Andrzej Duda mohol v tejto medvedej dedine rátať s výsledkom nad 80 percent. Omša o jedenástej, jedna zo štyroch nedeľných omší, bola preplnená, mnohí veriaci stáli na priestrannom námestí pred kostolom. Omša sa končí nábožnou piesňou, z ktorej by sa takmer stala národná hymna. Z plných pľúc spievajú: „Požehnaj slobodnú vlasť, Pane!“ Všetci veriaci prišli autom, onedlho tak naraz aj odišli.

Inzercia

Po omši som sa prihovoril skupine mladých dedinských „medveďov“. A prišlo neočakávané prekvapenie: Oni vôbec nevedeli, že Niedźwiedź je až trojnásobne voľnou zónou! Jeden z mladíkov sa smial: „Čože, naša obec je tiež zónou? To som nevedel. A ani pri okrese som si nebol istý.“ Domnievajú sa, že tie zóny nemajú v bežnom živote žiadny význam: „Je to čisto symbolické, pre starších je to dôležitejšie ako pre nás.“

Volilo sa v chladných priestoroch obecného úradu. Všetci prišli voliť v rúšku, niektoré staršie dámy si navyše pri vstupe natiahli na ruky modré chirurgické rukavice. 

Výveska pri obecnom úrade oznamovala, že tu bol 3. júla označený jeden nový prípad korony. Vedľa obecného úradu stoja dva nevzhľadné stánky. Predáva sa v nich zmrzlina. Nebolo hádam nikoho, kto by si po odvolení nekúpil zmrzlinu.

Nič iné ako zmrzlina sa tu ani kúpiť nedalo, Niedźwiedź už nemá žiadny hostinec, musel som zájsť vedľa do mestečka Mszana Dolna, aby som sa najedol. Mszana Dolna je malomesto so zreteľne čulejším pouličným životom, ale aj tu tiahli zástupy lížuce zmrzlinu. No majú tu aj butik La Bel-le a aj iné s názvami ako Odevy Západu. A pozrime, už aj kúsok mestskosti stačil na to, aby sa miestna rada Mszanej Dolnej verejne postavila proti bezideologickej zóne. V Atlase nenávisti je zaznačené: „Odrzucona (Re-jec-ted)“.

S kým hodiť reč?

Cestoval som 280 kilometrov smerom na sever, do stále ešte dvojitej zóny. Mazovské vojvodstvo, ku ktorému patrí aj liberálna Varšava, je v Atlase nenávisti bezfarebné, ale v ňom ležiaci okres Przysucha a v ňom ležiaca obec Potworów sú červené. Keď som cestou počítal volebné plagáty, hneval som sa na západnú tlač. Tvrdila, že liberálny kandidát z bohatej Varšavy takmer nemal peniaze na svoju kampaň a 90 percent volebnej reklamy vraj zaplatil Duda. Ja som však cestou videl viac bilbordov za Trzaskowskeho ako za Dudu, dokonca boli aj v tej najčervenejšej zóne nenávisti. 

Mazovská obec Potworów, ktorej názov v preklade znamená „Obluda“, je centrom pestovania papriky. No papriky vo fóliovníkoch, vetraných spredu aj zozadu, nemali ešte tú správnu veľkosť. Hlavné námestie bolo za peniaze EÚ od základov obnovené a aj tu bolo takmer nemožné zazrieť niekoho, kto by nelízal zmrzlinu.

Štyria pivo nasávajúci chlapíci točili rundy v obúchanom Forde Mondeo a pokrikovali pritom na tri pubertiačky obscénne hlášky. Tie tri pubertiačky sa chichotali a červenali, mladíci sa približovali a vzďaľovali a tak to išlo dookola. 

Prihovoril som sa tým veselým mladíkom a spomenul zónu. A oni vedeli úplne presne: „Vojvodstvo nie, okres áno, obec áno.“ „Čo znamená taká zóna?“ „Že tu môžeš robiť VŠETKO!“ „A koho si ty volil?“ „Kurva!“ Len pár hodín po odovzdaní hlasu mu už nenapadlo ani meno jeho kandidáta. Máličko som mu pomohol: „Du-du?“ „Du-du!“

Keď som Potworów opúšťal, videl som jednu staršiu dedinčanku v zástere, ako skladá zo svojho záhradného plota plagát Andrzeja Dudu. Bolo to o 18.39, teda viac ako dve hodiny pred zatvorením volebných miestností. Bol som rozladený. Čo sa udialo, vedela hádam už tá žena, že Duda prehral voľby? Žeby si už aj Poliaci zvolili LGBT-friendly prezidenta?

Nakoniec som sa vydal ešte 279 kilometrov smerom na severovýchod, takmer až na bieloruské hranice. Tak ako takmer celý sever aj Podlesie je bezfarebné vojvodstvo a aj samotný okres Białostok-okolie je bezideologická zóna.

Krátko po uzatvorení volebných miestností som dorazil do pokojného Tykocinu. Je to mesto s bohatou históriou, všetky ulice sú vydláždené, teda nie vyasfaltované. Minimálne jeden stánok so zmrzlinou by sa našiel aj tu, ale o pol desiatej už je pozatvárané, lebo táto letná noc je chladná. 

Všade dookola boli krásne podleské drevené domy, prázdne, na pozadí zapadajúceho slnka stál vo svojom hniezde iba párik bocianov, inak žiadna živá duša. Nenašiel som vôbec nikoho, s kým by som hodil reč. 

Nocoval som v Tykocíne a skúšal som to opäť skoro ráno. Oslovil som starších robotníkov, ktorí si kupovali desiatu v jediných už otvorených potravinách. Nevedeli vôbec nič. 

Aj voľby, ktoré Duda celkom tesne vyhral, mali na háku, nevedeli vôbec nič o ich výsledku. V jeden moment ma prepadol pocit, že tá LGBT ideológia možno predsa len nie je pre všetkých až takou chytľavou témou. A tak som opäť zanechal Poľsko. 

Odporúčame