Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. jún 2020

Európske jadro

Slovensko hrá v boji o korona vakcínu druhé husle

Vzniká nové európske jadro, ktoré sa vyhovára na byrokratickosť Únie, a preto si chce zabezpečiť prípadnú vakcínu aj inou cestou. 

Slovensko hrá v boji o korona vakcínu druhé husle

Na snímke ampulka s vakcínou proti novému druhu koronavírusu. FOTO TASR/AP

Svet sa ocitol v druhej fáze boja s koronavírusom. Hoci Svetová zdravotnícka organizácia posledné dni ohlasuje deň za dňom prekonanie rekordu v počte novonakazených prípadov, štáty Európy pokračujú v neustálom uvoľňovaní reštriktívnych opatrení. Rovnako je to aj na Slovensku, kde premiér Igor Matovič z emotívnych tlačoviek, na ktorých oznamoval narastajúce počty pozitívne testovaných, prešiel k ohlasovaniu nových opatrení, ktoré život navracajú do starých koľají.

Kým sa európske štáty v období koronakrízy sústredili najmä na ochranu zdravia obyvateľstva a následné riešenie ekonomických škôd, len pár z nich upriamilo svoju pozornosť aj na vyvíjanie vakcíny, bez ktorej koronu nemožno poraziť. Niektoré z nich, vrátane Slovenska, sa zápasu o vakcínu len prizerajú a spoliehajú sa na spoločný európsky postup. No aj ten má svoje trhliny a môže ešte nemilo prekvapiť.

Nádejná vakcína na obzore

Príbeh sa začal písať ešte na univerzite v Oxforde, kde vedci pred časom vyvinuli experimentálnu vakcínu proti ochoreniu Covid-19. Hoci ešte niekoľko mesiacov budú prebiehať jej klinické štúdie na desiatkach tisícoch ľudí a až po nich bude možné potvrdiť, či je vakcína naozaj účinná, univerzita už pred viac ako mesiacom poskytla licenciu anglicko-švédskej farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca na masovú výrobu.

I keď existujú viaceré signály na optimizmus, podobných vakcín sa vo svete dnes vyvíja už niekoľko desiatok. Len niektoré z nich sa však dopracujú aj k pokusom na dobrovoľníkoch. Väčšina práve v tomto štádiu zlyhá, a tak naplno rozbehnutý výrobný proces zo strany AstraZeneca v čase, keď účinnosť vakcíny je stále vo hviezdach, možno označiť za veľké riziko.

Ak by však spoločnosť nerozbehla výrobný proces vakcíny, známej ako AZD1222, už v týchto dňoch, nebola by schopná vyrobiť stovky miliónov očkovacích látok pre viacero veľkých nedočkavých zákazníkov. Hoci farmaceutická spoločnosť priznáva, že vakcína nemusí fungovať, aj napriek tomu je takpovediac na roztrhanie.

Tu vzniká druhá rovina problému. AstraZeneca uviedla, že uzavrela dohody týkajúce sa zabezpečenia výrobnej kapacity na vyše dve miliardy dávok, pričom prvé vakcíny by mali byť hotové už v septembri.

Ešte v máji si od spoločnosti objednali 300 miliónov kusov vakcíny Spojené štáty americké. O tom, že nejde o zlý biznis, svedčí aj fakt, že USA na prioritné získanie vakcíny vyčlenili oproti ostatným krajinám 1,2 miliardy dolárov, ktoré majú smerovať na vývoj očkovacej látky. V prípade USA nejde o jedinú vakcínu, do ktorej krajina investovala.

Rovní a rovnejší

O vakcínu sa však rozhodla zabojovať aj štvorica európskych štátov – Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Taliansko –, ktoré vytvorili zoskupenie s názvom „Inclusive Vaccine Alliance“, ktoré si mimo európskeho rámca predobjednalo od spomínanej spoločnosti AstraZeneca 400 miliónov kusov rovnakej vakcíny. A to hneď deň po tom, ako sa ministri zdravotníctva štátov Európskej únie rozhodli o spoločnom postupe. Ich cieľom je vyvarovať sa rovnakej chyby zo strany spoločenstva, aká sa udiala pri obstarávaní rúšok či iných ochranných prostriedkov na začiatku pandémie.

Európska komisia na tento účel zriadila aj nový mechanizmus s názvom Nástroj núdzovej podpory, ktorý umožňuje komisii nakupovať v mene členských štátov EÚ a obchádzať byrokraciu, ktorá sa spája so spoločným obstarávaním. S rozpočtom 2,7 miliardy eur sa tak chce dostať do výhody v „očkovacích dostihoch“ v porovnaní s okolitým svetom.

Kým spoločný postup štátov Únie naznačuje kľúč, podľa ktorého by sa vakcinačné jednotky mali rozdeliť každej krajine Únie na základe populácie, vznik úzkeho jadra európskych štátov vyvoláva otázky, kto sa k vakcínam dostane v prípade úspešnosti prioritne.

Inzercia

V kontexte štátov, ktoré tvoria inkluzívnu, či skôr exkluzívnu vakcinačnú alianciu, znie pomerne absurdne dôvod, ktorým sa vysvetľuje vznik danej iniciatívy – odvoláva sa na frustráciu z byrokratickosti Únie či na obavy z rýchlosti zabezpečenia dostatočného množstva vakcín. Ich cieľ nahradiť Úniu v distribúcii vakcín aj pre ostatné štáty tak pôsobí pomerne nepresvedčivo.

Samotná AstraZeneca vo svojej tlačovej správe tiež píše, že cieľom iniciatívy zakladajúcej európskej štvorky je urýchliť dodávku vakcíny a sprístupniť ju iným európskym krajinám, ktoré sa chcú zúčastniť na iniciatíve. Ako sa však bude integrovať spomínaná iniciatíva so stratégiou Európskej komisie ani na akej báze dnes spolupracujú, nie je celkom jasné. K „inkluzívnej“ aliancii sa však plánujú pridať aj ďalšie krajiny, ako napríklad Španielsko či Malta, ktorá spoločný nákup vakcíny navrhovala už vo februári.

Rovnako medzi nezodpovedanými otázkami je aj to, či Európska komisia prispeje štvorici štátov na zaplatenie vakcíny, prípadne ako chce aliancia zabezpečiť rovnomernú distribúciu do ostatných krajín Únie, hoci sľubuje „spravodlivý prístup“ voči všetkým zúčastneným krajinám. A tiež to, či sa obe iniciatívy spoja.

Zatiaľ však neprišlo žiadne jasné vyvrátenie podozrenia, že štvorica európskych štátov sa k vakcíne nedostane ako prvá. 

Čo to znamená pre Slovensko?

Slovensku sa tak reálne môže stať, že niektoré krajiny Únie dostanú vakcínu na koronavírus ešte v roku 2020, kým iné, politicky nehybnejšie, spoliehajúce sa na Úniu ako na celok, sa k nej dostanú neskôr. Vzhľadom na to, ako stále koronavírus ovplyvňuje ekonomiku i každodenný život, bude tak podstatným rozdielom, či s očkovaním krajina začne v decembri 2020 alebo až v marci 2021. Aj vakcínu možno vyrobiť len v obmedzenom množstve.

Okrem iného to môže v konečnom dôsledku znamenať aj rozhodnutie medzi životom a smrťou pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v prípade druhej vlny.

Treba však tiež dodať, že koalícia európskych štátov stavila všetko na experimentálnu vakcínu spoločnosti AstraZeneca, čo v spojitosti s množstvom neznámych nemusí byť automaticky výberom toho správneho koňa v koronadostihoch.

Predpredaj jednej jedinej vakcíny v sebe môže niesť aj veľké riziko plytvania peniazmi. A okrem toho, že iniciatíva štvorice európskych štátov zatiaľ pôsobí skôr ako rozbíjač európskej stratégie, v závere nemusí v boji s koronavírusom nijako pomôcť.

Odporúčame