Pôrod na Marse? Alebo na planéte Zem? (reakcia)

Odmalička som turistka. Posledné mesiace už aj pôrodná turistka. Žeby sa u mňa takto prejavovali hviezdne maniere?

mars.jpg

Iste nikoho neprekvapí, že takmer najčastejšou otázkou, ktorú sme s manželom posledné mesiace pred pôrodom počúvali, bola táto: A kde budete rodiť? Bublina okolo témy pôrodníc evidentne zasiahla veľkú časť populácie. My sami sme po fáze radostného hľadania cez frustráciu a znechutenie napokon dospeli k nevyhnutnému rozhodnutiu: nebude to Bratislava. Čo sme týmto rozhodnutím získali?

Rozhovor s gynekológom:
Dnešný trend? Rodiť na Marse

Nadvihnuté obočie takmer každého, kto nám onú otázku položil. Minúty a minúty vysvetľovania, prečo a ako, že je to ďaleko a či chceme rodiť na diaľnici. Strach z nepríjemnej konfrontácie s inak múdrym a obľúbeným gynekológom. Obavu a bolestné hľadanie, ako získať porozumenie rodičov a svokrovcov, ktorí predsa majú už čosi odžité a chcú nám len dobre. Stovky kilometrov najazdených pri predpôrodných prehliadkach. 1000-eurovú faktúru uhradenú v českej nemocnici s nádejou, že nám ju raz – možno – sčasti naša poisťovňa preplatí. Takmer tri mesiace trvajúce vybavovanie slovenského rodného listu a s tým súvisiace čakanie na všetky štátne príspevky. Názov čudného pohraničného mesta, ktoré bude našej dcére celý život svietiť vo všetkých dokumentoch. Chápavých priateľov „z nášho kmeňa“ bolo veľmi málo. Žeby naozaj neexistoval príjemnejší spôsob, ako na seba upozorniť?

Nepochybujem o tom, že ľudských a skúsených zdravotníkov možno nájsť aj v bratislavských pôrodniciach. Rovnako príjemné a dôstojné prostredie. Istota, že ho budete mať, sa však považuje za nadštandard, ktorý si treba priplatiť. Áno, v istej univerzitnej nemocnici sa kasíruje aj za dvere namiesto závesu. Pôrod vašich snov vás tak vyjde na slušných pár stoviek eur.

Apropo, „pôrod vašich snov“. Ak som kedysi náhodou tiež patrila medzi latentné feministky a Husákove deti (hoci od tých som takmer o dve desaťročia mladšia), rozhodne ma to prešlo, keď som premožená bolesťou, ktorú si ťažko predstaviť, takmer túžila, aby sa lekár konečne rozhodol pre cisársky rez. Nie, „nedala som to“, dokonca ani žiadny plán som nemala. Injekcie tam pichali rovnako ako kdekoľvek inde, mali také isté vybavenie. Ale každý z lekárov mal na nás čas. Aj na naše otázky. Sestričky, ktorým sa končila zmena, sa s nami dokonca prišli rozlúčiť a popriať všetko dobré. Netreba žiadny bazén, žiadnu aromaterapiu. Len trochu súkromia a istotu, že každému ide o moje – naše dobro.

Existuje výrok, ktorý sa pripisuje rôznym autorom. V živote sú podľa neho dôležité tri veci: A) zmeniť to, čo môžeme zmeniť, B) prijať to, čo nemôžeme zmeniť, C) rozlíšiť A a B. Pôrod je skúsenosťou, pri ktorej mnoho vecí treba len prijať a zveriť do rúk skúsenejších a múdrejších. No sú aj skutočnosti, ktoré zmeniť môžeme. Tak prečo to neurobiť?

Napokon teda možno cieľom „pôrodnej“ turistiky nie je ani exotický Mesiac, ani militantný Mars, ale jednoducho vľúdna a pocit istoty vzbudzujúca planéta Zem. Kiež máme na tie vesmírne výlety čoraz menej dôvodov...

Marta Glossová

Foto: Flickr.com