Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
03. jún 2020

Manipulatívny vzťah

Priestor, kde jeden identitu nachádza a druhý stráca

Aké to je byť vo vzťahu s manipulátorom? Ako sa takéto správanie prejavuje v praxi a čo sa s tým dá robiť?

Priestor, kde jeden identitu nachádza a druhý stráca

Ilustračná foto flickr.com/Luigi Morante

Lucia sa pred časom odsťahovala od manžela, s ktorým majú jedno spoločné dieťa. Sama nevie, ako sa jej podarilo nájsť silu k tomuto kroku. Začínať život celkom odznova však bolo jednoduchšie, než stráviť ďalší deň po boku manipulatívneho manžela. Ich vzťah pritom zo začiatku pôsobil ako ten najideálnejší na svete.

Lucia sa s manželom spoznala v čase, keď už boli obaja ostrieľaní životom. Každý mal vlastné deti z predošlých vzťahov. Ich túžbou bolo vytvoriť novú rodinu a dať najmä Luciiným deťom istotu a zázemie. „Môj manžel ma na začiatku nášho vzťahu zahŕňal pozornosťou a láskou. Doslova mi plnil všetky želania. Vôbec sme sa nehádali,“ spomína.

Lucia mala pocit, že vyhrala v lotérii. Stretla človeka, s ktorým má rovnaké názory, hodnoty, ktorý sa o ňu zaujíma, je pozorný a starostlivý.

Prvé nezhody sa ukázali, keď začali spolu bývať v prenajatej domácnosti. Bol to postupný proces. „Až po rokoch mi docvaklo,“ hovorí. „Ako sa ma snažil odstrihnúť od kamarátov, od rodiny poukazovaním na ich chyby a nedostatky. Chcel vo mne vytvoriť názor, že nie sú hodní toho, aby som sa s nimi stýkala.“ Chcel ju izolovať, aby nemohla svoje názory a skúsenosti s nikým porovnať či konzultovať.

Držal ma v šachu tým, že to ja bývam u neho aj s deťmi, a preto sa musím riadiť jeho pravidlami. Zdieľať

„Manželovo manipulátorstvo sa naplno prejavilo, keď sme sa presťahovali do novopostaveného domu, ktorý bol v jeho vlastníctve.“ Lucia na svoju adresu počúvala poznámky o tom, že ak nebude robiť to a to takým a takým spôsobom, tak nie je dobrá matka, manželka, partnerka. „Držal ma v šachu tým, že to ja bývam uňho aj s deťmi, a preto sa musím riadiť jeho pravidlami. Moje názory alebo názory iných ľudí ho nezaujímali. Ak sa mi nepáči, tak môžem ísť.“

Lucia zažila aj situácie, ktoré sa týkali najmä finančného vydierania. „Bola som na nákupe v obchode, kde som okrem iného kúpila aj jablká. Manžel mi vynadal, prečo som nebola v inom obchode, kde boli práve vtedy v akcii. Vysvetlila som mu, že keď som všetko nakúpila tam, zdalo sa mi zbytočné ísť do druhého obchodu len kvôli jablkám. Na to mi povedal, že len rozhadzujem jeho peniaze.“

Vždy keď chcela Lucia niečo kúpiť do domácnosti, muselo to byť podľa jeho vkusu a želania. Ak chcela urobiť niečo podľa seba, povedal jej, nech si to robí u seba, ale nie uňho doma.

Lucia sa snažila prispôsobiť, ale časom zistila, že sa z nej postupne stáva iný človek. To jediné, na čo dokázala myslieť, bolo, ako svojmu manželovi vyhovieť. „Pre mňa to znamenalo žiť v neustálom strese a strachu, že spolu s deťmi prídem o strechu nad hlavou. Bála som sa, že ma nebude mať rád, že si nájde inú a podobne.“ Lucii sa rapídne znížilo sebavedomie a prestala si veriť.

Jediným východiskom bolo zbaliť sa a odísť. Postavila sa na vlastné nohy a s bývalým manželom sa kvôli deťom snaží udržiavať kontakt, ktorý by neprekračoval hranice jej súkromia. 

Veľmi podobný príbeh prežíva aj Laura. So svojím o niekoľko rokov starším manželom sú v manželstve len krátko. Sama hovorí, že ich vzťah zo začiatku nabral veľmi rýchly spád. „Všetko vyzeralo ideálne. Stretla som muža, ktorý bol do mňa zamilovaný, ktorý mnou bol fascinovaný. Celé hodiny ma počúval a zaujímal sa o moje názory.“ Veľmi rýchlo v nej navodil pocit, že je výnimočná a že to, čo prežíva s ňou, s nikým iným predtým nezažíval.

Táto idylka sa však po svadbe skončila. Veľmi skoro sa ukázalo, že záľuba jej manžela v mladších ženách spočívala v túžbe ich „vychovať“. Začalo sa to napríklad tým, čo si obliekať. „Niektoré zo svojich obľúbených vecí som musela zo šatníka vyhodiť, pretože sa mu nezdali vhodné pre vydatú ženu.“

Tieto manipulatívne tendencie sa ukázali naplno pri spoločnom bývaní. „Spočiatku tvrdil, že si všetko môžem zariadiť podľa seba, vraj on nemá estetické cítenie a nezáleží mu na týchto veciach. Hlavne aby som ja bola spokojná.“

Jej manžel mal potrebu kontrolovať aj to, na čo míňa svoje vlastné peniaze. Zdieľať

Čoskoro sa však ukázalo, že aj Laurin manžel má potrebu všetko kontrolovať. „Otváral dokonca aj smetný kôš a pozeral, čo som doň vyhodila. Ak našiel niečo, čo by sa podľa jeho názoru ešte dalo použiť, povedal, že plytvám jeho peniazmi.“

Laure nepomohlo ani to, keď si veci pre seba začala kupovať len zo svojho príjmu. Jej manžel mal potrebu kontrolovať aj to, na čo míňa svoje vlastné peniaze. Kritika sa stala bežnou súčasťou ich života. Laura si až časom všimla, že jej manžel je chronický klamár. „Je jedno, či ide o malú, banálnu vec alebo niečo väčšie. Klamstvo a zapieranie bol jeho denný chlieb.“

Základom ich vzťahu je, že on vďaka svojmu veku a skúsenostiam vie, ako veci robiť najlepšie. Laura sa to vraj musí ešte naučiť.

„Občas mám pocit, akoby si manžel svadbou vyženil len pomocnicu v domácnosti. Deľba práce u nás neexistuje.“ Laura hovorí, že je jedno, aký náročný pracovný deň má za sebou, popri tom musí zvládnuť ešte aj domácnosť. „Vždy sa nájde spôsob, akým manžel otočí situáciu tak, že on je tá obeť a ja tá, ktorá si neplní svoje povinnosti.“

Obeťou manipulácie však nie sú len ženy. Aj Peter si vo vzťahu s bývalou priateľkou užil svoje. Trvalo mu niekoľko rokov, kým sa s následkami manipulatívneho vzťahu dokázal vyrovnať. Dnes je opäť šťastne zadaný a na minulé trápenia spomína už len nerád.

„Začiatky nášho vzťahu boli úžasné. Adriana bola skvelá partnerka. Veľmi starostlivá, pozorná a milujúca. Zo začiatku som bol vo vzťahu s ňou veľmi šťastný.“ Aj u Adriany sa však časom začali čoraz viac prejavovať sklony k majetníctvu a manipulácii. „Mal som pocit, že ma chce odstrihnúť od mojich blízkych a priateľov. Ona sama okrem mňa a rodiny žiadnych priateľov nemala a chcela, aby to u mňa bolo rovnako.“

Adriana netolerovala čas, ktorý chcel Peter stráviť s niekým iným ako s ňou. Podozrievala ho a žiarlila na ľudí v jeho okolí aj pri takých príležitostiach, na ktoré nemala dôvod. „Chcel som ísť s kamarátom na plaváreň. Išlo o ženatého muža, s ktorým som sa dlhšie nevidel, a chceli sme sa porozprávať. Adriana povedala, že na stretnutie môžem ísť, ale jedine ak ona pôjde so mnou.“

Ak chcela dosiahnuť, aby som zmenil názor, začala plakať. Robila scény aj na verejnosti, len aby som čím skôr ustúpil. Zdieľať

Keď sa jej Peter snažil vysvetliť, že sa chcú s kamarátom porozprávať v súkromí, začala ho obviňovať, že jej určite niečo tají, prípadne že má dohodnuté stretnutie s inou ženou. V ich vzťahu to fungovalo tak, že pokiaľ Peter so všetkým súhlasil, bola Adriana tá najmilujúcejšia partnerka. Len čo však prišla z jeho strany odpoveď nie, nastalo peklo.

„Ak chcela dosiahnuť, aby som zmenil názor, začala plakať. Robila scény aj na verejnosti, len aby som čím skôr ustúpil.“ Často tiež hovorila, že ak ju ľúbim, tak urobím to, čo chce. Neustále potrebovala nejaké dôkazy vernosti, lásky, náklonnosti. A nikdy ich nebolo dosť.

V ich vzťahu sa objavilo aj finančné manipulovanie. Založili spolu firmu, ktorá bola práve v rozbehu. Adriana do nej investovala našetrené peniaze, kým Peter do nej priniesol svoje skúsenosti a kontakty. O zisk sa vraj nikdy nezaujímal. Peniaze mu prideľovala Adriana. Až neskôr si všimol, že mu ich dáva podľa toho, ako je s ním spokojná, alebo podľa toho, čo od neho chcela dosiahnuť. „Napriek tomu, že firma bola spoločná, som nemal prístup k účtovníctvu. Vlastne som ani nevedel, akú mám mzdu. O všetkom rozhodovala ona.“

Aj Peter sa nakoniec po dlhšom zvažovaní rozhodol tento vzťah ukončiť. Adriana vtedy obvolala všetkých jeho priateľov a známych, rozprávala im o ich problémoch a snažila sa získať ich na svoju stranu. Ani to však už nepomohlo. Peter totiž konečne pochopil, že takto netúži stráviť zvyšok svojho života. 

Inzercia

Manipulátorstvo ako porucha osobnosti

Zdravý vzťah by mal byť založený na dôvere, porozumení a vzájomnom rešpekte. Niekedy však ľudia absenciu týchto vecí vo vzťahu prehliadnu s cieľom dosiahnuť iné benefity. Nechtiac sa tak môžu ocitnúť vo vzťahu s manipulatívnou osobou.

Manipulátor je niekto, kto potrebuje, aby sa všetci okolo neho správali tak, ako si to predstavuje. Tieto nároky v prvom rade uplatňuje na najbližšie okolie, teda na svojho partnera. Táto prevaha mu prináša pocit istoty, nadradenosti, sebavedomia a bezpečia. U manipulovanej osoby môže, naopak, viesť až k strate vlastnej osobnosti, sebavedomia či sebaúcty.

Manipulátor svoju obeť presvedčí, že jeho záujmy a túžby sú vlastne jej záujmami. Obeť však cíti, že s tým vnútorne nie je stotožnená, aj keď sa navonok snaží prispôsobiť. Niektoré z najčastejšie používaných manipulačných techník podrobne rozoberá aj táto štúdia z Univerzity v Michigane. Na vzorke respondentov skúma najčastejšie osobnostné faktory a spôsoby, ktoré súvisia s manipuláciou v blízkych vzťahoch. 

Manipulátor sa zväčša zo začiatku vzťahu snaží o rýchle a intenzívne zblíženie. Preskakuje fázy postupného spoznávania a hneď v úvode odhalí druhému svoje temné stránky a zranenia. Chce tým v partnerovi navodiť pocit výnimočnosti, dôvery a bezpečia a vytvoriť istú citovú väzbu a náklonnosť, ktorú bude neskôr ťažké zanechať.

U manipulovanej osoby môže dôjsť až k strate vlastnej osobnosti, sebavedomia či sebaúcty. Zdieľať

Človek s manipulatívnou poruchou osobnosti je prehnane egocentrický a neempatický. V prípade, že má partner ťažšie či náročnejšie obdobie a čelí rôznym problémom, manipulátor nájde vždy spôsob, ako jeho problémy bagatelizovať a postaviť do popredia svoje vlastné trápenia. Z jeho pohľadu nič nie je také náročné, aby to on sám nemal ešte ťažšie.

Ak náhodou manipulátor povie niečo, čo sa obete dotkne, vždy vyhlási, že len žartoval a že to tak nemyslel. Jeho cieľom je vyvolať v druhom zmätok o vlastnom úsudku a vnímaní.

Manipulátor taktiež rád využíva výhody domáceho poľa. Práve preto sa tieto črty jeho osobnosti prejavia zväčša až v spoločnej domácnosti. Tam manipulátor cíti, že dosiahol istý pocit zázemia a stability. Samozrejme, že počet návštev či spoločenský kontakt partnerov sa v tomto období začne prudko znižovať. Domáce prostredie s osobami, ktoré môže ovládať, sú všetkým, čo manipulátor k šťastiu potrebuje.

V každom vzťahu by však malo platiť, že pokiaľ sa jedna strana snaží, obetuje a robí všetko, aby druhého urobila šťastným, malo by to platiť aj opačne. Je len tenká hranica medzi ochotou ku kompromisom a kladením potreby toho druhého na prvé miesto a tým, keď je človek obeťou manipulatívneho vzťahu. V extrémnych prípadoch to môže viesť až k fyzickému, psychickému, emocionálnemu či finančnému zneužívaniu.

Domáce prostredie s osobami, ktoré môže ovládať, sú všetkým, čo manipulátor k šťastiu potrebuje. Zdieľať

Obete takéhoto vzťahu často spochybňujú vlastný úsudok, spomienky, správanie, potreby či túžby. Cítia veľkú emocionálnu neistotu a ich vzťah sa podobá jazde na horskej dráhe či hojdačke. Kritickým momentom je bod, keď obeť uverí, že musí obetovať sama seba, aby boli tí druhí spokojní.

V tomto spočíva veľké nebezpečenstvo uviaznutia v takýchto vzťahoch najmä pre veriacich mužov a ženy, ktorí boli prirodzene vedení a vychovávaní k premáhaniu vlastného sebectva a k obetavosti. Pre nich je neskôr veľmi ťažké nájsť hranicu, kedy sa obetujem z lásky a z vlastnej vôle a kedy som do tohto stavu vmanipulovaný.

Čo na to psychológ

Psychologička Viktória Sinčáková v rozhovore pre Postoj hovorí, že manipulatívne vzorce správania si často nesieme z detstva, od rodičov alebo priateľov, pričom ich používame ako automatizmy. Manipulátori sú často ľudia s poruchou osobnosti, ktorí majú oslabené svedomie i schopnosť empatie. „V dôsledku nezrelej osobnosti takýto človek nevie tolerovať odlišný pohľad inej osoby od toho svojho, a tak sa snaží svojho partnera prispôsobiť sebe.“

Dôležitým znakom rozlišujúcim zdravý vzťah od manipulatívneho je rozloženie rolí partnerov. „V manipulatívnom vzťahu vzniká vzťahová asymetria. Manipulátor je nadradený, snaží sa získať a udržať moc nad partnerom.“ Na otázku, kto sú najčastejšie obete manipulatívneho správania, psychologička odpovedá, že najrizikovejšími ľuďmi sú tí s nízkou sebahodnotou a nedostatočným sociálnym či rodinným zázemím.

„Najzraniteľnejšími osobami sú prehnane empatickí ľudia, s tendenciou orientovať sa na záujmy a potreby iných ľudí viac než na tie svoje. Taktiež ľudia, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, majú strach z odmietnutia a snažia sa každému vyhovieť.“  Títo sú vo vzťahoch zvyčajne závislí od svojich partnerov.

Najrizikovejšími sú ľudia s nízkou sebahodnotou a nedostatočným sociálnym či rodinným zázemím. Zdieľať

Na otázku, aké sú základné rozpoznávacie znamenia manipulatívneho správania, Sinčáková hovorí: „Môžeme tam zaradiť prenášanie zodpovednosti na iných a snahu zbaviť sa svojej zodpovednosti. Vzbudzovanie pocitov viny, zmenu názorov, správania a pocitov vzhľadom na prítomnú osobu a danú situáciu. Taktiež sem patrí spochybňovanie kvality, schopností, znalostí iných ľudí a prehnaná kritickosť.“

Manipulátorov podľa nej môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Manipulátor-obeť a manipulátor-agresor. Prvý typ sa snaží v obeti vyvolať pocit viny. Druhý typ manipulátora má zveličené predstavy o sebe. Manipulátor-obeť je v porovnaní s manipulátorom-agresorom častejšie ochotný nahliadnuť na svoje vzorce správania a riešiť ich. Manipulátor-agresor odmieta na sebe pracovať, pretože podľa jeho názoru je chyba vždy v tých druhých.

Ako z toho von?

Odchod či ukončenie vzťahu nemusí byť jediným riešením. „Osobnosť manipulátora nezmeníme, ale je dobré posilniť svoje vlastné sebavedomie, venovať sa svojmu osobnostnému rozvoju,“ radí psychologička. Keď zistíme, že sme manipulovaní, je dobré otvorene situáciu pomenovať. Je potrebné naučiť sa vážiť si seba a svoje hodnoty. Neupnúť sa len na vzťah, ale vytvoriť si podpornú sieť priateľov a záujmov. „Najdôležitejšie je naučiť sa vnímať svoje pocity a uvedomiť si, že máme právo na svoje myšlienky a pocity bez vysvetľovania, prípadne ospravedlňovania sa.“

Pri zvládaní manipulácie môže pomôcť napríklad cvičenie v asertivite. Ide o schopnosť presadiť svoje ciele a názory bez toho, aby sme urazili iných ľudí. „Manipulácia z dlhodobého hľadiska vzťah výrazne poškodzuje. V niektorých prípadoch je potrebné z takéhoto vzťahu odísť. Manipulátor sa totiž tak ľahko nezmení a obeť bude stále prostriedkom na uspokojovanie jeho potrieb,“ dodáva.

Ak hovoríme o dôsledkoch takéto vzťahu, Sinčáková opisuje niektoré z následkov, ktoré na sebe môžu obete pociťovať. „Ide najmä o psychosomatické poruchy, medzi ktoré patria poruchy spánku, zvýšené svalové napätie, vysoký krvný tlak, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy a podobne.“ Časté sú taktiež psychické problémy, depresie, úzkosti, narušenie medziľudských a rodinných vzťahov.

Pre obeť je dôležité uvedomiť si, priznať si a následne aj odpustiť si, že sa stala objektom manipulácie. Netreba sa pritom dať paralyzovať strachom zo samoty. „Môžeme mať niekoho radi, a pritom ho občas musíme odmietnuť, aby sme obhájili niečo, čo je pre nás dôležité,“ radí Sinčáková na záver.

 

Mená respondentov boli pre ochranu súkromia zmenené.

Odporúčame