Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Spoločnosť
02. jún 2020

Amerika v plameňoch

Čo odhaľuje posledný rasový incident

A prečo sa na problém nemožno pozerať len z čierno-bielej perspektívy.

Čo odhaľuje posledný rasový incident

Demonštrant nesie americkú vlajku vedľa horiacej budovy počas pokračujúcich protestov proti policajnému zásahu v americkom meste Minneapolis vo štvrtok 28. mája 2020. FOTO TASR/AP

Spojené štáty americké v čase pandémie koronavírusu zasiahla veľká vlna protestov proti neprimeranej policajnej agresii. Zásadným impulzom bol akt policajnej brutality zo začiatku minulého týždňa, počas ktorého prišiel v Minneapolise, meste v štáte Minnesota známom svojim progresívnym imidžom, o život 46-ročný Afroameričan George Floyd.

Pri zásahu štyroch belošských policajtov v čase, keď už muž ležal spútaný na zemi, mu jeden z nich – policajt Derek Chauvin – bezmála deväť minút kľačal na krku. A to aj napriek tomu, že Floyd nebol ozbrojený a nekládol žiaden odpor. Policajt neprestával, ani keď muž z posledných síl volal, že nemôže dýchať, a prosil ho, aby ho nezabíjal.

Následne stratil vedomie a po príchode do nemocnice bol už vyhlásený za mŕtveho. Pitva v pondelok potvrdila, čo bolo zjavné i na základe virálneho videa nakrúteného okoloidúcimi na mieste činu – muž zomrel na zadusenie. Pritom dôvodom celého zásahu malo byť len podozrenie, že cigarety zaplatil falošnou bankovkou.

Závery pitvy, ktorú si vyžiadala rodina zosnulého, sa však líšia od prvotnej správy vytvorenej pre potreby policajného vyšetrovania (tá nenašla nič, čo by podporilo diagnózu udusenia či uškrtenia). Napriek tomu, že dnes je už spomínaný policajt zadržaný, obvinený z vraždy tretieho stupňa a ostatní prítomní policajti boli prepustení zo služby, smrť zosnulého Floyda vyvolala naprieč celou krajinou aj násilné protesty.

Polícia zatýka demonštranta počas pokračujúcich protestov. FOTO TASR/AP

Niektorí americkí komentátori ich dokonca označujú za najväčší spoločenský otras od atentátu na Martina Luthera Kinga. Hlavnou požiadavkou demonštrantov je ukončenie policajného násilia, stíhanie ďalších troch policajných dôstojníkov, celkové zlepšenie postavenia menšiny černochov, ako aj zaobchádzania s nimi.

Keď násilie plodí ďalšie násilie

I keď vo väčšine prípadov išlo o pokojné zhromaždenia, ktoré vyjadrovali odpor spoločnosti voči brutálnemu činu policajtov, v desiatkach väčších miest dochádzalo k vandalizmu, rabovaniu obchodných centier, k podpaľovaniu policajných áut a staníc, ako aj množstva budov rôznych inštitúcií.

A to aj napriek nočnému zákazu vychádzania, platného vo viacerých dotknutých mestách. K vykrádaniu obchodov však dochádza už aj za denného svetla. Niektorí starostovia si na pomoc museli privolať príslušníkov Národnej gardy.

Americký prezident Donald Trump toto konanie odsúdil a označil ho za „domáci terorizmus“. Tiež pohrozil, že ak si starostovia miest a guvernéri štátov nebudú vedieť poradiť s nepokojmi a dostatočne tvrdo nezakročia proti násiliu a výtržnostiam, na protestujúcich nasadí armádu. Guvernérom odporúčal násilníkov protestov zatýkať a uväzniť ich na 10 rokov. Sám Trump sa kvôli demonštrácii pred Bielym domom musel údajne na hodinu ukryť do bunkra.

Zatiaľ čo niekde sa k pokojnému pochodu nespokojných občanov pripojili i samotní policajti a vyjadrili tak nesúhlas s ohavným činom, na iných miestach protesty proti policajnému násiliu vyústili do stretu s políciou. Keď protestujúci hádzali zápalné fľaše, policajti reagovali slzotvorným plynom či gumovými projektilmi. A zranení sa vyskytli na oboch stranách.

Pre demonštrácie skončilo v putách už niekoľkotisíc ľudí. Neslávne známe sú aj policajné výpady proti novinárom, z ktorých najznámejšie je zadržanie celého štábu americkej televíznej stanice CNN počas živého vysielania z Minneapolisu. Časť americkej spoločnosti pobúril Trumpov tweet: „Kde sa rabuje, tam sa strieľa,“ ktorý napísal v reakcii na správanie niektorých protestujúcich.

Ľudia si vynášajú tovar počas rabovania obchodu v newyorskej štvrti Chelsea. Na Manhattane sa zameriavali na niektoré luxusné, svetoznáme značky. FOTO TASR/AP

Trumpových kritikov pohoršilo aj jeho vyjadrenie, keď demonštrantom pred Bielym domom pohrozil „najhoršími psami a najzlovestnejšími zbraňami“. I keď celé politické spektrum sa zhoduje, že spúšťač nepokojov, policajný zásah proti Georgovi Floydovi, bol odsúdeniahodným zločinom, výrazne sa líšia názory v tom, kto stojí za následnými násilnosťami.

Zatiaľ čo jedna strana za agitátorov násilných protestov označuje bielych pravicových radikálov či supremacistov a obviňuje Trumpa z podnecovania rasizmu uprostred rasových nepokojov, Trumpova administratíva vidí za výtržnosťami anarchistické a ľavicovo-extrémistické skupiny. Odpor voči šíriacemu sa násilnému a deštrukčnému charakteru niektorých protestov však pretrváva vo veľkej časti verejnosti.

Sám prezident cez Twitter požiadal, aby bolo radikálne ľavicové hnutie Antifa zaradené na zoznam teroristických organizácií. V tomto prípade je však veľmi problematické priradiť všetok vandalizmus len k jednej frakcii.

Nejde o prvý prípad

Dramatická smrť Afroameričana Georgea Floyda by však zrejme nevyvolala toľko spoločenského odporu, keby nebola len ďalšou zo série podobných udalostí, pri ktorých policajti, zväčša bielej farby pleti, pripravili za veľmi zvláštnych až absurdných okolností o život černocha.

Podobné udalosti sa dejú každoročne. No kým v minulosti išlo o lokálne vzbury, dnes je v plameňoch celá Amerika. Už v roku 2014 vyvolalo nemalý rozruch americkej i svetovej verejnosti zabitie osemnásťročného černošského tínedžera Michaela Browna, ktoré mal na svedomí policajný dôstojník vo Fergusone v štáte Missouri. Policajt nebol z vraždy obžalovaný, hoci vyšetrovanie rezortu spravodlivosti USA odhalilo prejavy rasovej zaujatosti.

Táto streľba posilnila hlas volajúci po reforme polície, no hoci aj došlo k viacerým zmenám, ako napríklad umiestnenie telových kamier na výstroji policajtov či školenie policajtov proti rasovej zaujatosti, počet prípadov sa výrazne nezmenil a zostáva stále viac-menej rovnaký.

Terrence Floyd, brat Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel minulý týždeň v USA po zásahu polície, sa dotýka miesta na križovatke v južnej časti mesta Minneapolis, kde došlo pred týždňom k násilnému policajnému zásahu, po ktorom jeho brat zomrel. Floyd vyzval v pondelok ľudí, aby zachovali pokoj a vyhli sa násiliu. FOTO TASR/AP

Táto udalosť následne podnietila vznik hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží), ktoré upozorňuje na prípady policajného násilia voči ľuďom tmavej pleti v USA. A v týchto dňoch je opäť veľmi aktívne. Ako reakcia na danú iniciatívu existuje však už niekoľko rokov aj kontra organizácia Blue Lives Matter, upozorňujúca zas na dôležitosť policajnej práce.

Tvrdenia o rasovo motivovaných činoch sú v týchto dňoch pomerne rozšírené a podporujú ich aj slová rôznych politikov. Napríklad starostu Minneapolisu Jacoba Freya, ktorý po vražde Georga Floyda povedal: „To, že ste Afroameričan, by nemalo byť rozsudkom smrti,“ či bývalého prezidenta Baracka Obamu, ktorý uviedol, že v Amerike by podobné udalosti nemali byť v roku 2020 normálne.

Posledný prípad neprimeraného policajného zákroku z Minneapolisu tak otvoril debatu o nepotrestanom rasizme v policajných zložkách, ako aj o tom, či sú to výhradne Afroameričania, proti ktorým americkí policajti reagujú neprimerane tvrdo.

Čo hovoria čísla?

Z monitorovania americkej organizácie mapujúcej policajné násilie Mapping Police Violence vyplýva, že streľba policajtov v Spojených štátoch je pomerne častým fenoménom. V minulom roku bolo len 27 dní, počas ktorých americká polícia nikoho nezabila.

Inzercia

Až 99 percent úmrtí po zásahoch policajtov neviedlo v rokoch 2014 až 2019 k obvineniu daných dôstojníkov. I keď viacerí odborníci sa zhodujú, že väčšina policajných zákrokov, ktoré sa končia smrťou, je oprávnená, pravdou je aj to, že v prípade neprimeraných zásahov je trestné stíhanie policajtov ojedinelým javom. A v niektorých prípadoch nebyť medializácie, neprimeraný zákrok by ostal celkom bez povšimnutia.

Na základe dát spomínanej organizácie možno povedať, že policajná streľba je fenoménom, kde sú obeťami ľudia všetkých farieb pleti. A to nielen medzi černochmi a belochmi, ale aj Hispáncami či Aziatmi.

Počet obetí policajných strelieb v rokoch 2013 až 2019. Zdroj: The New York Times

Čo sa týka dát na základe etnickej príslušnosti, černosi tvoria 24 percent všetkých obetí policajnej streľby, pričom v rámci populácie tvoria len 13 percent obyvateľstva. Ich počet má však z roka na rok skôr klesajúcu tendenciu, i keď do oficiálnych dát sa nemusia dostať všetky obete. Podozrivý v danom kontexte je najmä stúpajúci počet obetí s bližšie nešpecifikovanou farbou pleti.

V tomto kontexte však treba dodať aj to, že hoci tvoria Afroameričania len priblližne 13 percent celej populácie Spojených štátov, stoja až za 62 percentami krádeží, 57 percentami vrážd a 45 percentami prepadnutí. A napríklad priamo v meste New York stoja až za 75 percentami všetkých strelieb, hoci tvoria len 23 percent celkovej populácie mesta. Aj z toho dôvodu je prirodzené, že častejšie dochádza ku konfrontácii (bieleho) policajta s afroamerickým páchateľom.

Pri prepočte obetí policajných zásahov na milión obyvateľov je trojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že zabitým bude skôr černoch ako beloch. Na druhej strane, ak sa celkový počet obetí policajných zásahov klasifikuje podľa etnicity, na prvom mieste s výraznejším náskokom sú „bieli“ Američania. A podľa analýzy The Washington Post len štyri percentá z celkového počtu streleckých obetí z radov černochov zapríčinil zásah policajtov (v prípade belochov a Hispáncov ide o 12 percent z celkového počtu obetí).

Medzi smrteľnými zásahmi polície a prípadmi násilných trestných činov však existuje len malé prepojenie. Niektoré mestá s vysokou mierou násilných trestných činov majú dokonca menej zabití vykonaných policajtmi ako mestá s vyššou mierou násilných trestných činov. Harvardský profesor ekonómie Roland Fryer (mimochodom Afroameričan) tiež analyzoval viac ako tisíc policajných dôstojníkov a ich prípady streľby a nezistil žiaden dôkaz rasovo motivovaného správania.

Dáta organizácie Mapping Police Violence však rovnako ukazujú, že pri zásahoch policajných zložiek nezáleží na tom, či je na čele mesta demokrat alebo republikán. V tomto prípade nedochádza k nijakej zásadnej korelácii.

Rovnako nemožno povedať, že černosi sú obeťami len „bielych“ policajtov. Známy je aj prípad z Baltimoru, v ktorom majú väčšinu v radoch policajných dôstojníkov práve Afroameričania, no aj napriek tomu sa v tomto oddelení vyskytlo viacero neústavných prešľapov voči černošskej populácii.

Policajti zatýkajú demonštranta pri naháňaní počas protestu v New Yorku 1. júna 2020. FOTO TASR/AP

Otázkou, či je rozdiel medzi „čiernymi“ a „bielymi“ policajtmi vo vzťahu k streľbe, sa zaoberali viaceré štúdie, ktoré však odlišnosť nepotvrdili. Napriek tomu jedna publikácia z tohto roku na základe sledovania bližšie neuvedeného amerického mesta naznačuje, že policajti čiernej pleti majú lepšiu predispozíciu deeskalovať napäté situácie v černošských štvrtiach. Z daného výskumu, hoci ide len o jedno mesto, totiž vysvitlo, že pri policajtovi bielej pleti je až päťnásobne väčšia pravdepodobnosť, že pri zásahu v tejto štvrti vystrelí.

Zároveň je však až 18,5-krát väčšia pravdepodobnosť, že černoch zastrelí neozbrojeného policajta, než by to bolo naopak. Policajné zásahy, pri ktorých policajti strieľajú a zabíjajú, sú tak aj dôsledkom značne vyššej miery násilia, než akú poznáme z Európy. 

Sú na vine zbrane či podvedomie?

Podľa viacerých vedcov z oblasti trestného práva prípady policajných strelieb súvisia aj s veľkým výskytom zbraní v Spojených štátoch. „Tam, kde je veľa civilistov, ktorí vlastnia zbrane, dochádza k častejším smrteľným policajným streľbám,“ povedal pre The Washington Post profesor David Hemenway.

Profesorka trestného práva na Kean University v New Jersey Connie Hassett-Walkerová však pripisuje tvrdosť americkej polície jej pôvodu a stále prítomnému inštitucionálnemu rasizmu. Ako vysvetľuje, na juhu štátov sa polícia historicky vyvinula z otrokárskych hliadok, ktoré presadzovali zákony otroctva, a na severe sa ukázali ako spôsob kontroly „nebezpečnej podtriedy“, ktorá zahŕňala Afroameričanov, domorodých Američanov, prisťahovalcov a chudobných. „Korene rasizmu v americkej polícii – prvýkrát zasadené pred storočiami – ešte neboli úplne očistené,“ napísala pred rokom pre The Conversation.

Konzervatívna komentátorka Heather Mac Donaldová, autorka knihy Vojna s policajtmi: Ako nový útok na zákon a poriadok robí každého menej bezpečným, však odmieta tézu, že rasistickí policajti sú najväčšou hrozbou pre mladých amerických černochov.

Americký prezident Donald Trump drží v ruke Bibliu pred kostolom St. John v Lafayette parku oproti Bielemu domu vo Washingtone, spred ktorého polícia len krátko predtým vyhnala pokojne protestujúcich občanov proti násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda. FOTO TASR/AP

V knihe píše o "Fergusonskom efekte" (dôsledkoch sprísnenia opatrení po zastrelení černocha Michaela Browna policajným dôstojníkom vo Fergusone), ktorému prisudzuje vysokú úmrtnosť černochov. V tom, že sa následne zväzovali ruky policajtom, vidí dôvod nárastu trestných činov zo strany černošskej populácie, pretože policajti podľa nej už nemôžu dostatočne efektívne zastaviť zločincov a gangstrov. Podľa jej analýzy sú to predovšetkým zločiny, a nie rasa, ktoré vedú k streleckým policajným akciám.

Násilie v krajine s koronou

The National Review v editoriáli píše: „Nie je pravda, že polícia je rasistická okupačná sila v amerických mestách.“ Je však rovnako dôležité uvedomiť si, že polícia podobnými absolútne neprimeranými zákrokmi v mnohých komunitách stratila dôveru, bez ktorej nemôže účinne slúžiť.

Zbytočná smrť Georgea Floyda je jednou zo série hrozných udalostí, pre ktorú však nemožno všetky prípady hodiť do jedného vreca. Neexistujú dáta, z ktorých by vyplývalo, že aj ostatné obete streľby boli rovnako neopodstatnené a pripisovali polícii výrazný rasistický podtón. Napriek tomu ide o veľmi komplexný problém, na ktorý vplýva veľké množstvo sprievodných premenných.

Zlosť nad Floydovou smrťou je celkom pochopiteľná, no mohla by prispieť k zmene povedomia verejnosti a k riešeniu niektorých dlhodobo odsúvaných problémov. Na druhej strane násilie a drancovanie, ktoré sprevádza protesty, sabotuje odkaz sociálnej spravodlivosti a môže sa v závere ukázať veľmi kontraproduktívne. Najmä nijako nepomôže v mnohých aspektoch segregovanej komunite.

V súvislosti s celým prípadom bude však zaujímavé sledovať, ako protesty ovplyvnia ešte stále nestabilizovanú epidemiologickú situáciu v krajine. A to najmä v komunite Afroameričanov, u ktorých je i na základe viacerých zdravotných, pracovných či bytových predispozícií úmrtnosť na koronavírus podstatne vyššia.

Masové protesty by tak mohli ešte viac oslabiť zraniteľné spoločenstvo.

Odporúčame

Ježiš sa nenarodil v Bruseli, ale v Betleheme, čo je al-Qudus

Ježiš sa nenarodil v Bruseli, ale v Betleheme, čo je al-Qudus

*Pár dní pred pozvaním Turecka k začatiu prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) navštívil Slovensko na pozvanie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a Local Society Initiative Polylogos, spoločnosti pre podporu dialógu medzi vedou a náboženstvom, docent Bülent Şenay...