Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Komentáre a názory
02. jún 2020

Lepšie školy

Skutočná výzva ministra Gröhlinga

Učiteľský stav na Slovensku je rozbitý, demoralizovaný a skôr defenzívny. Ako by mohol pohnúť so školstvom v tejto kríze nový minister?

Skutočná výzva ministra Gröhlinga

Minister školstva Branislav Gröhling v Prešove navštívil materskú školu a dve základné školy. FOTO TASR – Milan Kapusta

Redakcia Postoja ma oslovila s otázkou, aké odporúčanie by som dal novému ministrovi školstva – na čo by sa mal pri vylepšovacích reformách zamerať a kde by nemal plytvať energiou. Je príjemné môcť o tom rozmýšľať vo vlastnej obývačke a nemusieť čeliť realite, ktorá každé ráno čaká Braňa Gröhlinga pri príchode na ministerstvo.

Nejde len o koronakrízu. Školstvo a jeho riadenie sú o ľuďoch a on zdedil personálne rozbité ministerstvo a podriadené organizácie deformované eurofondovými kšeftami. Rezort školstva nebol pre novú koalíciu dôležitý, a tak v časoch ekonomickej krízy môže len ťažko očakávať významnejšiu politickú alebo finančnú podporu.

Odporúčania musia sedieť osobnosti a postaveniu ministra. Je veľký rozdiel medzi tým, čo by bolo najviac treba a čo odporúčať tomuto ministrovi v tejto situácii. Gröhling nedisponuje v rámci školstva veľkou autoritou, ale neprichádza ani „z ulice“. Štyri roky poctivo robil v parlamente politickú prácu, a tak má prehľad o všetkých oblastiach vzdelávania, aj keď v každej diskusii bolo pred voľbami cítiť, že jeho pozornosť je nevyrovnaná.

Viac ako vysoké školy ho zaujíma regionálne školstvo a viac ako základné školy ho zaujímajú školy stredné, úplne najviac tie odborné. Nie je veľmi zaťažený na vízie, je to skôr ambiciózny praktik a manažér, ktorý vybudoval úspešnú firmu a presadil sa z nuly v rámci SaS. Nebude chcieť veľa riskovať, ale bude sa chcieť ukázať.

Kríza je príležitosť, pretože otvorila možnosti, aké tu roky neboli. Minister si z nich musí múdro vybrať. Povedzme si to na príklade zrušenia 9. ročníka, ktoré ako balónik vypustil do priestoru. Je to príležitosť meniť obsah vzdelávania, dať deťom rok života navyše, ale najmä ušetriť peniaze, ktoré by stačili na zavedenie vzdelávania tam, kde ho najviac treba – teda do univerzálnej škôlky.

Evidujem pobúrenie viacerých čitateľov, že vnášam do rozhodnutí o osudoch detí… peniaze. Ale ony tam sú, či chceme a či nechceme. Minister školstva potrebuje urobiť veľké strategické rozhodnutia, kde chce ušetriť a kam tie peniaze dať.

Jedným z najdôležitejších rozhodnutí bude aj to, čo urobí s maturitnými skúškami a testovaním 5 a 9. Dnes predstavujú jeden z najsilnejších zásahov ministerstva do reálneho diania v školách. Učitelia sa totiž za desaťročia naučili vykašľať na neustále obežníky zhora o tom, čo a ako majú robiť, ale testovania obísť nevedia.

Inzercia

Dnes však testy zostali na polceste – testujeme veľa a stojí to ťažké peniaze, ale štát na ich základe nerobí prakticky žiadne podstatné rozhodnutia. Bez jasnej filozofie vo veci testovania budú mať všetky zmeny osnov len obmedzený vplyv, keďže štát dnes nemá v ruke iný silný nástroj, ako reálne ovplyvniť, čo učitelia na hodinách robia.

Asi najvážnejšia dilema sa však týka samotných učiteľov. Kvalita učiteľského stavu je nad všetkým. Keď je vysoká, dokáže kompenzovať nefunkčnosť celého systému a naopak. Ak by sme mali fínskych alebo estónskych učiteľov, netrápili by ma testy.

Učiteľský stav na Slovensku je rozbitý, demoralizovaný a skôr defenzívny. Prebudiť ho by vyžadovalo nielen často omieľané zvýšenie platov, ale najmä nastavenie novej vízie, že taký stav môže byť lídrom spoločnosti – a najmä realizáciu tejto vízie od reformy pedagogických fakúlt až po vedomé budovanie učiteľských elít, ktoré potiahnu ten zvyšok.

Minister, ktorý by toto dokázal, by podľa mňa nemusel urobiť nič iné a zapísal by sa zlatým písmom do ponovembrových dejín. Obávam sa však, že to je nad možnosti doby, koalície aj ministra.

Preto by som mu skôr radil zamerať sa na upratanie dvoch častí vzdelávacieho systému, ktoré to najviac potrebujú – vysoké a stredné odborné školy. Pre náš spoločenský aj ekonomický úspech sú kľúčové, obsahujú vynikajúce školy a pedagógov, ale v priemere dnes poskytujú nekvalitné vzdelanie za veľa peňazí. Všetci to vedia, odvaha na zmenu chýbala. Prajem ministrovi, aby ju nabral. Tento boj by stál za to.

Odporúčame