Kauza Bernini je zbytočný humbug

V dnešnom mediálnom obraze sa už berie za isté, že Slovensko si nechalo v lepšom prípade babrácky vyviesť za hranice mimoriadne vzácny originál Berniniho sochy pápeža Pavla V., padajú aj slová o komplote, škandále storočia, ministerstvo kultúry podalo trestné oznámenie. Štefan Holčík, bývalý riaditeľ Archeologického múzea SNM a súdny znalec v odbore starožitností, je však presvedčený, že slovenské inštitúcie postupovali správne.

dsc_0060.jpg

Kedy ste po prvý krát prišli do kontaktu s touto bustou?

Pracoval som ako pamiatkový dozor pri rekonštrukcii Grassalkovichovho paláca v Bratislave, pre potreby prezidentskej kancelárie. Na starosti sme mali aj interiérové vybavenie paláca. Keď sa stal prezidentom Rudolf Schuster, palác sa mu zdal málo elegantným a oslovil ma, aby som mu ho pomohol dozariadiť nejakými ďalšími umeleckými predmetmi. Keďže na to nebolo veľa peňazí a on sa dobre poznal s majstrom Ernestom Zmetákom, dohodol sa s ním, že nám niečo požičia zo svojej zbierky. Zmeták medziiným ponúkol aj dve busty, jednou bol nejaký rímsky cisár a druhou dnes toľko skloňovaný pápež Pavol V. Mal ich len tak položené v tme na nejakej chodbe. Tak sme ich previezli a inštalovali v paláci.

Čo ste si vtedy o tej buste mysleli?

Nič. Nepáčila sa mi, nehodila sa do sály v prezidentskom paláci, ale keďže sme potrebovali dve sochy, tak sme ju zobrali.

Povedal vám vtedy Zmeták niečo k týmto bustám?

Pýtal som sa, len tak zo žartu, že kde sa dá získať takéto monštrum a on odpovedal, že ich vymenil. Už som to viac neriešil, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že zberatelia si často medzi sebou predmety vymieňajú. Predpokladám, že to od niekoho vymenil za nejaký svoj obraz. Ale neviem to určite. Neskôr sa tie busty objavili v aukčnej sieni SOGA. Dva roky to nedokázali predať. SOGA to predávala ako dielo neznámeho autora, aj majster Zmeták bol presvedčený o tom, že to je od neznámeho autora. Podľa mňa aukčná sieň neurobila pri predaji žiadnu chybu a celé aktuálne dianie okolo tejto busty mi je podozrivé.

Prečo si myslíte, že SOGA nič nepodcenila?

Uskutočnili sa dve dražby, na ktoré mohol prísť ktokoľvek. SOGA k nim vydala katalógy, ktoré čítali stovky ľudí a boli dostupné aj v Paríži, Viedni, či Londýne. Tie busty sa však nepredali a ten, čo nakoniec jednu z nich kúpil, tak urobil až po dražbách. To je úplne štandardná vec, aj ja som už viackrát takto nakupoval. Bol to úplne normálny, legálny obchod.

To je v poriadku, problematický bol však až súhlas s jeho vývozom.

Kupec vôbec nemusel žiadať o vývozné povolenie. Ak v Európskej únii kúpite vec, ktorej cena je do 40-tisíc eur a nie je zapísaná na zozname kultúrnych pamiatok, tak ju môže vyviesť kdekoľvek v rámci únie. Preto nerozumiem, prečo dotyčný kupec vôbec žiadal o vývozné povolenie.

Pán Clément Guenebeaud, ktorý kúpil bustu za 24 tisíc eur, však v žiadosti o vývoz písal, že dielo môže mať hodnotu 5 miliónov libier.

V novinách sa tiež písalo, že bol urobený znalecký posudok, pritom to nebol žiaden štandardný znalecký posudok.

Čo to bolo?

Bol som súdnym znalcom v odbore starožitností, a viem, aké náležitosti musí znalecký posudok spĺňať. V tomto prípade expert z Londýna, ktorý napísal posudok vtedy už novému majiteľovi tej busty, nezačína svoje stanovisko slovami „toto je znalecký posudok“, ale vetou: podľa môjho názoru. Ten jeho posudok som videl, jednoducho to nie je znalecký posudok. Nebola tam pečiatka, nič. Treba tiež povedať, že aj keby ministerstvo nevydalo povolenie na vývoz tejto busty, štát by ju musel do roka od majiteľa vykúpiť, inak by ju ten aj tak mal právo vyviesť. Ak štát nedá vývozné povolenie, tak na seba preberá záväzok vec kúpiť. Ďalšou vecou je, že akvizičná komisia je len poradným orgánom a príslušný úradník na ministerstve má právo vývoz podpísať aj bez jej súhlasného stanoviska. Otvorene hovorím, ja by som to na jeho mieste bez mihnutia oka urobil. Najmä, keby som vedel, že to bolo dva roky na predaj v Bratislave.

dsc_0069.jpg

Rozumieme tomu správne, že keby ste boli na mieste členov dnes toľko kritizovanej komisie, tiež by ste podpísali súhlas s jej vývozom?

Opakujem, bez mihnutia oka. Až keď bola busta vyvezená a niekto vymyslel, že je od Berniniho a až keď ju kúpilo americké múzeum, tak sa z toho stala kauza. Je známe, že majiteľ bustu ešte predtým ponúkol aj Liechtensteinskému múzeu vo Viedni. Riaditeľ tohto múzea ju odmietol kúpiť. S argumentom, že nevie nič o jej minulosti. Nakoniec to kúpili Američania, Múzeum Paula Gettyho. Keď sa to objavilo v novinách, tak som skoro dostal záchvat smiechu.

Prečo?

V roku 1968 z Prahy emigroval jeden pán, kunsthistorik, veľmi šikovný. Tento pán sa zamestnal v Nadácii Paula Gettyho, ktorá spravuje spomínané múzeum. Nadácia krátko na to kúpila viacero zaujímavých umeleckých diel. Bol medzi nimi napríklad obraz od Tiziana, aj niekoľko starovekých nálezov. Písali o tom noviny, aj odborné časopisy, až kým sa zistilo, že tento pán spolupracoval v Európe so skupinou falšovateľov, ktorí to pre neho vyrábali. On bol v Nadácii Paula Gettyho v takej pozícii, že písal znalecké posudky a odporúčal nákupy. Múzeum na tieto nákupy minulo milióny dolárov. Neskôr vyšlo viacero článkov, ktoré zdokumentovali, ako tento pán prešiel múzeu cez rozum. To hovorím ako príklad toho, že aj takéto inštitúcie sa vedia pri nákupoch fatálne popáliť.

Niečo podobné sa stalo aj v prípade Berniniho busty?

To netvrdím, ani ma to nezaujíma. Kúpili bustu, zaplatili za ňu, ale nedá sa vylúčiť, že kúpili šmejd za veľa peňazí. Tá busta je kamenná a na kamennom predmete nedokážete nijakým spôsobom určiť vek. Môžete zistiť z akého ložiska je ten kameň, ale nedokážete zistiť, či bol opracovaný v 15.storočí, alebo v 20.storočí.

Čiže sa nijakým spôsobom nedá potvrdiť to, či naozaj ide o Berniniho dielo?

Nedá. Pravosť takýchto diel sa dá potvrdiť iba písomnými dokumentami, ktoré sú kontinuálne. To znamená, že niekto umrel, vec sa predala ďalej a potom zase ďalej. Bez takýchto dokumentov vám žiaden normálny expert na tejto zemeguli nemôže tvrdiť, že dielo je naozaj pravý Bernini. Navyše, niektoré kolegyne kunsthistoričky si dali tú námahu a porovnali viacero umeleckých diel, ktoré zaručene vytvoril Bernini a vyšlo im, že detaily na tejto buste sú úplne odlišné. V našich novinách sa objavili tiež informácie, že táto busta môže byť z nejakého židovského majetku. Aj o tom si dovolím silne pochybovať.

Prečo?

Teraz spracovávam v mestskom múzeu pozostalosť doktora Fausta. Bol to mestský archivár, ktorý sa hlásil k nemeckej národnosti, sociálny demokrat. Ten vo svojich poznámkach spomína napríklad na to, ako sa po roku 1948 vyrabovali umelecké diela z Prepoštského paláca v Bratislave. Takto vykradnuté boli v 50. rokoch v Československu mnohé cirkevné inštitúcie. Tieto busty mohli pokojne pochádzať aj z tohto zdroja. Majster Zmeták bol zberateľ, chodil po celom Československu a nakupoval starožitnosti. Moja hypotéza teda je, že pôvod týchto búst by som skôr hľadal v cirkevnom majetku.

dsc_0021.jpg

Neexistuje vo svete predsa len niekoľko odborníkov na toto obdobie, ktorí keby povedali, že tá busta je skutočne Bernini, tak sa to bude brať ako fakt?

Neverím tomu. Najmä neverím, že by sa na celom svete našiel jediný vážny kunsthistorik, ktorý by stavil svoje renomé na to, že skutočne ide o Berniniho.

Boli ste súdnym znalcom na starožitnosti. Keby ste vy mali urobiť posudok na predmetnú bustu, čo by ste v ňom uviedli?

Napísal by som, kamenná busta, vysoká toľko a toľko, vek neurčiteľný a autor neznámy. Možno by som ešte napísal, že je vyhotovená v štýle Berniniho.

Z toho, čo hovoríte vyplýva, že podľa vás je celá kauza okolo Berniniho sochy umelo nafúknutá.

Áno, je to nafúknutý humbug. Jeden kolega na margo celej kauzy povedal, že buďme radi, že busta je preč. V tom čase, keď to vyhlásil, som si myslel niečo podobné, len som to nepovedal nahlas.

Teraz to nahlas hovoríte.

Hovorím a nehanbím sa za to.

Čo sa teraz bude diať ďalej? Bude tu skupina ľudí, ktorí budú naďalej tvrdiť, že busta je pravá a jej cena je v desiatkach miliónov eur a skupina, ktorá to bude spochybňovať?

Poviem vám to takto: Často sa opakuje jav, že mnohokrát zopakovaná nepravda sa stane pravdou, aj keď je to úplná blbosť.

Jozef Majchrák, Martin Hanus

Foto: Daniela Matejovičová