Kapitulská ulica Bratislavská hlavná ulica katolíckej cirkvi má bohaté dejiny i potenciál

Kapitulská ulica v Bratislave je určite známa každému miestnemu, turisti či cezpoľní ju však zrejme vôbec nepoznajú, hoci sa priamo dotýka bratislavskej katedrály. Ide pritom o jednu z neveľkého počtu ulíc v bratislavskom historickom jadre – teda ulíc nachádzajúcich sa vnútri niekdajších mestských hradieb.

Dôvodom je zaiste aj to, že na nej nenájdeme žiadne obchody ani podniky – väčšina nehnuteľností na nej totiž patrí katolíckej cirkvi.

Nájdeme tu sídlo Farnosti svätého Martina (farnosť okolo Katedrály svätého Martina), Konferencie biskupov Slovenska, Slovenskej katolíckej charity, Katolíckych novín či televízie Lux.

Nachádza sa tu aj Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda, Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského či veľvyslanectvo Maltézskeho rádu.

Kapitulskú by sme teda pokojne mohli označiť za bratislavskú hlavnú ulicu katolíckej cirkvi. Z dvadsiatich troch nehnuteľností jej tu patrí šestnásť, ďalších sedem je vo vlastníctve iných subjektov. Zároveň šestnásť objektov na tejto ulici je pamiatkovo chránených.

Najstaršia ulica v meste

Známa skutočnosť o Kapitulskej ulici je, že je zrejme najstaršou ulicou v Bratislave, respektíve jednou z najstarších, keďže zadefinovať, čo je to najstaršia ulica, nie je úplne presne možné. V jej okolí sa nachádzali prvé osídlenia a vďaka archeologickým prieskumom v tejto lokalite sa tu našli zvyšky murovanej priekopy a opevnenia keltského osídlenia z prvého storočia pred Kristom.

Vďaka archeologickým prieskumom v tejto lokalite sa tu našli zvyšky murovanej priekopy a opevnenia keltského osídlenia z prvého storočia pred Kristom.Zdieľať

Jej prvý zachovaný názov je z 15. storočia, keď sa volala Pfaffengasse, čo by sme mohli preložiť ako Farárkovská ulica (z nemeckého Pfaffe – farárko). Svedčí to o tom, že už v stredoveku šlo o ulicu katolíckych kňazov. Sídlila tu totiž Bratislavská kapitula po tom, čo sa v 13. storočí presťahovala z Hradného kopca.

Kapitula bol zbor duchovných pri chráme – kanonikov –, ktorý sa denne schádzal na bohoslužby a denne predčítal jednu kapitolu z kánonických predpisov. Preto sa týmto zborom hovorí kapitula. Názov po nej ulica nesie od 18. storočia.

Predstavený kanonikov sa nazýval prepošt a sídlil v dnešnom Prepoštskom paláci, respektíve v kúrii, ktorá sa nachádzala na tomto mieste predtým, no zhorela začiatkom 16. storočia. Podľa prepošta aj nesie názov priľahlá ulica – Prepoštská. Neďaleko, pri budove fary, sa zasa nachádza Farská ulica.

Oproti Prepoštskému palácu môžeme vidieť budovu Jezuitského kolégia, ktoré začiatkom 17. storočia založil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň. Neskôr sa tu nachádzala aj významná lekáreň a začiatkom 20. storočia sa v tejto budove nachádzala právnická fakulta najprv Alžbetinej kráľovskej univerzity, neskôr Univerzity Komenského. Tá tu bola aj v roku 1919 slávnostne otvorená. Niekoľko rokov tu sídlila i jej filozofická fakulta.

Počas obdobia komunizmu bola bratislavská Kapitulská v podstate zaznávaná – tým, že šlo o cirkevnú ulicu, nemala sa napríklad objavovať v televízii, preto sa aj vyskytuje v malom počte archívnych záznamov.Zdieľať

Dnes sa v budove nachádza Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského a kňazský seminár.

Počas obdobia komunizmu bola bratislavská Kapitulská v podstate zaznávaná – tým, že šlo o cirkevnú ulicu, nemala sa napríklad objavovať v televízii, preto sa aj vyskytuje v malom počte archívnych záznamov.

Vzhľadom na svoj jedinečný vzhľad však vždy priťahovala filmárov, preto sa objavovala a objavuje v rôznych filmoch, napríklad Statočný zlodej, Majster kat či v novšom filme Služobníci.

Od minulosti po budúcnosť

O bohatej histórii Kapitulskej ulice svedčí aj skutočnosť, že koncom mája sa jej venovala dvojdňová konferencia Od minulosti po budúcnosť organizovaná Farnosťou svätého Martina, Ústavom dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU a Bratislavskou organizáciou cestovného ruchu.

Konferencia si zaumienila podnietiť diskusiu o historickom mestskom verejnom priestore a využití jeho potenciálu pre súčasný rast, život a kultúru Bratislavy. Výsledky svojich výskumov tu prezentovali archeológovia, historici a iní bádatelia, publikované budú v zborníku.

Na konferencii boli prezentované aj príspevky o potenciáli Kapitulskej pre turistický ruch. Spomínala sa napríklad možnosť zahrnutia tejto ulice do Svätojakubskej cesty či lepšieho vyznačenia pamiatok pre turistov.

Kľúčovou výzvou je pritom odprezentovať hodnoty tejto „pravdivej ulice“ návštevníkom Bratislavy bez toho, aby bol narušený jej genius loci ako tichého a pomalého miesta.

Súčasný stav Esterházyho paláca s chýbajúcim predným krídlom. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Esterházyho palác čaká rekonštrukcia

Jednou z najvýraznejších budov na ulici je chátrajúca budova Esterházyho paláca. Ten od roku 2006 vlastnila spoločnosť Agoria Projekt, ktorá ho mala záujem opraviť a v roku 2011 postavila vjazd do budúcich garáží zo Staromestskej ulice.

Firma však mala finančné problémy a palác v roku 2015 získala Raiffeisen bank, ktorá naň mala záložné právo. Tá ho vlastní aj dnes a architekt Ladislav Németh v jej mene na konferencii prezentoval projekt rekonštrukcie. V paláci majú byť byty a komerčné priestory. Súčasťou rekonštrukcie bude aj dostavba prieluky zo strany Kapitulskej – pôvodne sa tu nachádzalo predné krídlo paláca, ktoré sa nezachovalo.

Kapitulská ulica sa stane o čosi atraktívnejšou, no verme, že to nebude na úkor jej jedinečného genia loci.Zdieľať

Vjazd do areálu bude zo Staromestskej a parkovanie bude zabezpečené automatickým zakladačovým systémom. Rekonštrukcia tejto pamiatky by mala priniesť nový verejný priestor a na ulici, respektíve na nádvorí paláca, sa tak objavia aj kaviarne a obchody.

Na konferencii bol projekt prezentovaný pamiatkarskej a historickej obci a nezazneli žiadne námietky voči tomuto plánu. To môže byť indíciou, že rekonštrukcia bude pozitívne prijatá odbornou aj laickou verejnosťou. Kapitulská ulica sa tak stane o čosi atraktívnejšou, no verme, že to nebude na úkor jej jedinečného genia loci.