Po zelenom reštarte ekonomiky by mal vyhrať investor aj príroda, hovorí v rozhovore pre denník Postoj Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia. Takouto vhodnou investíciou je napríklad zvyšovanie energetickej efektívnosti. Na Slovensku je dobrým príkladom odstavenie využívania hnedého uhlia. Jeho ťažba je stratová a zároveň je významným znečisťovateľom prostredia.
Projekty zlepšovania a ochrany životného prostredia sa budú posudzovať aj z pohľadu hodnoty za peniaze, zdôrazňuje Martin Haluš. Výsledkom by mala byť prioritizácia opatrení. Teda ktoré investície do životného prostredia prinesú najväčší efekt – ekonomický aj ekologický. Takýmito prioritami by mali byť dobudovanie kanalizácií, sanácia skládok a protipovodňové opatrenia. Nemá však napríklad zmysel stavať priehradu, ktorá bude chrániť majetok v nižšej hodnote, ako je samotná investícia do výstavby takejto priehrady.
Poplatky za odvoz odpadu budú pravdepodobne ďalej rásť. Problémom je však to, že v mestách a obciach sa za odvoz platí paušálna suma podľa veľkosti domácnosti – neberie sa do úvahy, či niekto odpad separuje alebo nie.
Posudzovať efektivitu treba aj pri obnoviteľných zdrojoch energie. Martin Haluš zdôrazňuje, že obnoviteľný zdroj nie je automaticky pozitívny pre životné prostredie. Príkladom je neuvážené pestovanie plodín pre biopalivá, stavanie solárnych panelov na úrodnej pôde či ťažba dreva na biomasu. A aj v tomto prípade môžu pomôcť nové technológie efektívnejšieho využívania energie.
Samotné ministerstvo životného prostredia nemá podľa Martina Haluša priamy vplyv na väčšinu opatrení, ktoré stav prostredia ovplyvňujú. Dominujú energetické, dopravné a poľnohospodárske rezorty.
V rozhovore s Martinom Halušom sa dozviete aj to:
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.