Materská škola na Legionárskej ulici v Trenčíne bola prvou na Slovensku, ktorá znovuotvorila svoje brány. Od 20. apríla ponúka starostlivosť o deti zdravotníkov, ktorí pracujú v susediacej nemocnici. Deti sú rozdelené do malých skupiniek a dôsledne dodržiavajú hygienu. Riaditeľka Mária Kamencová hovorí, ako to zvládajú, čo všetko museli v škôlke zabezpečiť a prečo sa celoplošného otvorenia škôl netreba obávať.
Prišiel s tým primátor Richard Rybníček, ktorý oslovil našu materskú školu. Tá je cez cestu oproti nemocnici a chodí do nej veľa detí zdravotníkov, ktorí v nemocnici pracujú. Spoločne s riaditeľom školských zariadení mesta Trenčín sme naplánovali stratégiu, aby sme mohli vyhovieť čo najväčšiemu počtu rodičov. Veľa sme debatovali o tom, ako nastaviť fungovanie, a vďaka tomu sme predišli mnohým problémom.
Nemocnica zisťovala záujem u svojich zamestnancov a tí prihlasovali deti priamo tam. V prvých dňoch sme mali dve skupinky s piatimi deťmi a postupne sa to rozrastalo. Prihlásili sa deti zdravotníkov z celého Trenčína, nielen z našej škôlky. Celkovo tu dnes máme už viac ako tridsať detí vo veku od troch do desiatich rokov. Oficiálne teda aktuálne nefungujeme ako materská škola, ale zariadenie pre starostlivosť o deti.
Sú v piatich skupinkách po piatich až šiestich. Okrem škôlkarov sme otvorili aj triedu pre staršie deti – školákov –, ktorým sa venuje vychovávateľka. Upravili sme im priestory, dali im väčšie stoly a stoličky, aby nemuseli sedieť zohnutí. Využívajú interaktívnu tabuľu, s pomocou ktorej sa dopoludnia môžu učiť.
Oslovili sme učiteľky z celého Trenčína, ktoré by boli ochotné ísť aj napriek pretrvávajúcej pandémii učiť priamo do škôlky. Prihlásilo sa ich veľké množstvo, čo nás pozitívne prekvapilo. Ani sme nemohli zapojiť do vyučovania všetky. Po týždni sa striedajú.
Nie, zodpovedne sme nastavili hygienické opatrenia. Myslím, že nielen učiteľky, ale aj deti sa už na návrat veľmi tešili. Doma nám už bolo dlho a boli sme rady, že môžeme ísť späť.

Rodičia privádzajú deti po jednom. Pri vstupe zazvonia, učiteľka odmeria dieťaťu teplotu, odvedie ho do šatne a do triedy, kde je jeho skupinka. Rodičia nám tiež museli predložiť potvrdenie o bezinfekčnosti prostredia, z ktorého prišli. Aj my učiteľky chodievame jedným vchodom, odmeriame si ráno teplotu a zaznamenáme si ju.
Pravidelne sa dezinfikujú priestory vo vnútri aj vonku. Podlaha sa umýva trikrát za deň, čistí sa aj školský dvor. Takisto dezinfikujeme hračky, akurát tie najmenšie sme dali bokom, pretože vyčistiť všetky maličké časti niektorých hračiek by bolo náročné. Deti si pravidelne umývajú ruky, uteráky sme dali preč a nahradili ich papierovými utierkami. Vetráme miestnosti a čo najviac času sa snažíme byť vonku. Je fajn, že počasie nám zatiaľ prialo. Deti nosia rúška, náhradné majú v skrinke.
Minulý týždeň minister školstva predstavil manuál, ako by mali škôlky a školy po znovuotvorení fungovať. Keď sme si ho pozreli, povedali sme si – „Veď my tu už viac ako mesiac takto fungujeme.“ (úsmev)
Stravu aj ovocie pre deti nám nosia priamo z nemocnice dôkladne zabalené. Keď idú deti jesť, rúška si zavesia na stoličku, takisto keď si idú poobede ľahnúť do postieľok.
Sama som ostala prekvapená, ako pekne to zvládajú. Aj čo sa týka nosenia rúšok. Nemajú s tým žiaden problém. Sú poučené z domu, takže vnímajú, že je dôležité hygienu dodržiavať. Učiteľky dávajú pozor, aby sa netvorili väčšie skupinky. Aj hračky sa snažia rozdeliť po miestnosti tak, aby mali deti medzi sebou dostatočne veľké odstupy.
Úplne v pohode. Sú zvyknuté na veľké triedy, takže päťčlenné skupiny pre nich nie sú problém.
„Minulý týždeň minister školstva predstavil manuál, ako by mali škôlky a školy po znovuotvorení fungovať. Keď sme si ho pozreli, povedali sme si – „Veď my tu už viac ako mesiac takto fungujeme.“
Nie, v podstate je všetko ako normálne. Ráno deti prídu, trochu si zacvičia, zahrajú sa, idú von, potom sa naobedujú, odpočinú, dostanú olovrant a postupne odchádzajú domov. V spolupráci so základnými školami sa pre ne vymysleli rôzne pohybové aktivity vonku, ktoré sa im veľmi páčia a vybijú si pri nich energiu. Sú rady, že sem môžu chodiť.
Chvalabohu sme nič také nezaznamenali. Žiaden soplík ani kašeľ.
V realite vidím, ako to funguje, a môžem povedať, že pokiaľ materské a základné školy dodržia všetky pravidlá, nemáme dôvod sa obávať. Ďalšia vec je prostredie, z ktorého dieťa prichádza. Tam neviete ustrážiť, či neprišlo do kontaktu s nakazenou osobou. Pokiaľ však budú aj rodičia zodpovední, všetko bude v poriadku. Momentálne je aj priaznivé obdobie, keď je najmenej viróz a chorobnosť detí je nízka.
Áno, podľa nariadení môže byť v každej triede pätnásť detí a u nás sú už počty takmer naplnené. Záujem rodičov je vysoký.